Zbližovanie

Zbližovanie  5.

Enrico

                   Neveriaco sa pozerám ako sa Aaron smeje a ako sa mu Draken oddáva a dôveruje. Keď si dokonca Draken sadne aby si Aaron mohol naňho vyskočiť, tak sa mi tomu nechce veriť. Takto sa Draken nikdy nesprával. Aaron sa s Drakenom rozíde pomaly k nám a kývne na bratov, ktorí sa už dosmiali a Draken sa dá do behu. Za ním hneď ostatný sa rozbehnú a bežia cez celú lúku. Dokonca preskočia aj nie malú rieku, čo som nikdy neveril, že by naše kone mohli zvládnuť. Zdá sa, že si dávajú nejaký závod a Bežia skoro na rovnakej úrovni a rýchlosťou akú sme z nich nikdy nemohli dostať. Fakt, že jazdia bez sediel, radšej ignorujem, lebo by som zomdlel strachom o nich. Hlavne o jedného anjelika. Je tak krásny. Jazdí na Drakenovi, akoby sa na ňom narodil. Za pár minút zastavia pri nás a zoskočia dole. Iba Aaron odvedie Drakena pod najbližší strom, ktorý je blízko vody a ďaleko od nás. Až potom zoskočí a sadne si do trávy. Draken sa napije vody a ľahne si k nemu. Tak toto je zaujímavé. Hlavne keď si Aaron ľahne tak, že má hlavu položenú na Drakenovom chrbte a vyzerá to, že zaspal.

„Mali by ste sa naučiť jazdiť bez sedla. Je to väčšia zábava a navyše im to robí dobre. Nemusia niesť väčšiu záťaž a tak sú aj rýchlejší. Jazdime na jednorožcoch už dlhé roky, takže vieme, čo im robí najväčšiu radosť,“ usmeje sa Erik.

                  „Enrico? Odkade máš vlastne Drakena?“ spýta sa ma po nejakej dobe keď sedíme pri vode, Orax.

„Prečo?“ spýtam sa.

„Je mi dosť povedomý. A to ako sa chová,“ povie.

„Doniesli ho k nám na farmu, aby sme ho skrotili a už mi zostal. Bol vtedy len trochu väčší od žriebäťa a oni sa ho báli. Bol hrozne divoký a bolo vidieť, že už si dosť vytrpel. Týrali ho a nikomu neveril. Preto sa tak choval,“ odpoviem s pokrčením ramien.

„Ale nie,“ povie Erik smutne a pozrie sa po bratoch, ktorý vyzerajú rovnako.

„Takže je to pravda. Keď ho k vám priviedli, tak neviete odkade bol a ani ako sa volal, že?“ spýta sa smutne Inráz.

„Nie prečo?“ zaujme to aj ostatných chalanov.

„Prišli sme na to, prečo sa nám zdal tak povedomý. A tiež prečo sa tak chová k Aaronovi. Myslíme si, že Aaron to z neho tiež vycítil. Je celý čierny ale pod hrivou má znamenie bieleho blesku, že?“ spýta sa In.

„Áno. Ako to vieš?“ spýtam sa nechápavo.

„Jeho pravé meno je Blesk. Bol to jednorožec a patril Aaronovi,“ odpovie ticho Erik a mi naňho vyvalíme oči.

„Čože?!“ spýtame sa nechápavo.

„Volá sa Blesk a patril Aaronovi. Ak sa nemýlim máš ho rok. Pred takmer dvomi rokmi sa stádu bielych jednorožcov narodil jediný čierny a ten mal na pravej strane pod hrivou znamenie bieleho blesku. Vtedy sme tam boli všetci. Jednorožce si volia svojich priateľov a len máloktorý svojich jazdcov. Aaron mu dal vtedy meno Blesk. Bol jedinečný a podľa všetkého mu do mesiaca mali narásť aj krídla. Tie mu aj narástli. Aarona si zvolil za svojho jazdca a už ako žriebä sa odpútal od stáda a išiel s Aaronom. V jednom boli, to nebolo prvýkrát, čo nám ľudia ublížili, ale Aaronovi teraz ublížili najviac. Medzi jednorožcom a jazdcom sa vždy utvorí puto silnejšie ako priateľstvo. V jednom boji proti príšere, s nami bojoval aj Blesk. Stále bol ešte len žriebä. Po boji, ľudia z toho mesta, kde sme bojovali, zajali Bleska do reťazí. Aarona k nemu nechceli pustiť a odviedli Bleska preč. Aaron sa nevzdával a chcel ho dostať späť, ale oni Bleskovi odsekli krídla a odrezali jeho roh. Stal sa divokým a Aarona to zlomilo. Od vtedy ľudom už vôbec nedôveruje a keď videl čoho sú ľudia schopný, tak sa od nich odtiahol ešte viac a stále nás chráni. Bojí sa, že keby sa ľudia dozvedeli, kto v skutočnosti sme, že by nám spravili tiež niečo ohavné, tak ako Bleskovi. Ani sme nedúfali, že ho ešte niekedy nájdeme. Blesk má stále v sebe svoju moc a divokosť jednorožca, ale má strach ju využívať. Stratil svojho jazdca a teraz ho našiel. Teraz by ju konečne zase mohol za pomoci Aarona obnoviť a krídla a aj roh mu narastie znova. Len musí sa cítiť v bezpečí pri svojom jazdcovi. Teba prijal len pre to, že si naňho bol milý. Začal ti veriť, ale nikdy ti nebude patriť. Chce sa vrátiť tam kam patrí. K Aaronovi. Teraz je len otázka, či ho dokážeš pustiť,“ dopovie Orax.

„Takže, Draken, vlastne Blesk, patrí Aaronovi?“ spýtame sa šokovane.

„Áno. Teraz mu len Aaron musí obnoviť magické jadro,“ povie In.

„Myslím, že to už nebude potreba,“ zasmeje sa Erik.

„Čo tým myslíš?“ spýta sa Richard.

„Aha,“ ukáže za nás.

Leží tam pod stromom Aaron s Drakenom, ale Draken už nie je Draken. Vážne je to blesk. Teraz tam leží namiesto môjho čierneho koňa, čierny jednorožec s krídlami a jeho srsť sa miestami aj na krídlach a rohu trbliece na strieborno. Je úžasný. Vyzerá ako nočná obloha plná hviezd. K Aaronovi sa skvelo hodí.

„Nechám mu ho. Patrí mu,“ usmejem sa.

„Vážne? Mysleli sme, že sa ho nebudeš chcieť vzdať,“ povie chrapľavo a zaskočene Urán.

Pozrieme sa naňho.

„Myslel som si, že hlas ešte nemáš,“ zašeptá Erik.

„Aaron mi zakázal hovoriť dokiaľ sa mi hlas nevráti celkom, lebo by som oň mohol prísť úplne. Preto nehovorím. Len v myšlienkach,“ usmeje sa a už radšej nehovorí.

„Neboj zlatíčko. Čoskoro sa ti vráti,“ pobozká ho do vlasov Damián.

„Mali by sme vás s Aaronom trochu zblížiť. Aspoň na začiatok. Aby si zvykol a časom si možno prizná aj svoje city k vám,“ navrhne Orax.

„Dobrý nápad, ale ako sa s ním máme zblížiť, keď sa od nás odťahuje?“ spýta sa Beny.

„Možno by.....ticho ide sem,“ zašeptá Inráz.

Obzrieme sa a uvidíme ako k nám ide Aaron.

Aaron

                    Ležím pod stromom s Bleskom. Nespím. Rozprávam sa s ním. Neveril som, že by sa mi ešte niekedy vrátil živý. Práve mu uvoľňujem moc, aby sa mu obnovili krídla a aj jeho roh. Čoskoro sa mi to podarí a objaví sa jeho pravá podstata. Je nádherný. Ten chalan sa o neho postaral skvelo.

„Staral sa o teba ten čiernovlasý? Vieš ako sa volá a kto to je? Aký je?“ spýtam sa ho zvedavo.

´Poznám ich všetkých. Nie sú zlý. Ten čiernovlasý sa volá Enrico. Áno staral sa o mňa a pomohol mi nájsť u neho dôveru, keď som už strácal nádej, že ľudia sú dobri. On nie je zly. Je milý a dobrý. Navyše sa do teba zamiloval. Myslím si, že by si mu mohol dať šancu. Budeš s ním šťastný. Urobil by pre teba prvé posledné, aby si bol šťastný,´ ozve sa mi v myšlienkach.

„To nemôžem. Nemôžem byť v prítomnosti ľudí,“ povzdychnem si.

´Skús to,´ ozve sa mi v myšlienkach.

„Možno mu dám šancu. A nevieš kto je ten blondiak vedľa neho?“ spýtam sa.

´To je Beny. Chodí s Enricom, ale aj on sa do teba zamiloval. A cítim, že ty si sa zamiloval do oboch. Je milý a usmievavý. Skúsiš to s nimi? Radi by ťa prijali medzi seba. Včera o tom viedli dlhú debatu. Chceli by s tebou chodiť obaja. Chceli by s tebou zostať navždy. A ak budete musieť odísť tak oni pôjdu s vami. Ak budete chcieť žiť mimo ľudí, tak postavia dom uprostred lesa a do dediny budú chodiť len oni a keď to bude potrebné. Počul som celú ich konverzáciu. Chceli by ťa urobiť šťastným, tak isto ako ostatný chalani tvojich bratov. Zamilovali sa do vás a srdcu nerozkážeš. Poď za nimi. Poď!´ postaví sa a začne do mňa strkať až sa musím postaviť aj ja.

Neverím, že to robím. Ja za nimi ísť nechcem. Bojím sa. Povzdychnem si. Moji bratia pri nich ale sú, tak to skúsim. Pomaly sa rozídem za nimi. Možno by som sa s nimi mal zblížiť. Ešte sa obzriem na Bleska, ktorý si na slnku preťahuje krídla a išiel bližšie k rieke, pri ktorej som pred chvíľou bol s ním. Povzdychnem si a ideme ďalej. Prídem až k ním. Super a čo teraz?

„Ahoj. Je tu miesto?“ skloním hlavu a sčervenám.

„Jasne. Poď sem,“ ozve sa ten blondiak a natiahne ku mne ruku.

„Ďakujem,“ prijmem jeho ruku a prejde mnou elektrický prúd a ja sčervenám ešte viac.

„To je v poriadku. Neublížime ti,“ usmeje sa a ja si až teraz uvedomím, že sa trasiem.

„J...ja viem,“ zakoktám a posadím sa medzi Benyho a Oraxa, ktorý ma chytí za druhú ruku.

Ucítim za sebou niekoho dych, tak sebou trhnem div, že nezletím zo skalky. Otočím sa a uvidím Bleska. Vydýchnem úľavou.

„Môžeš ma prestať strašiť?“ zavrčím, keď sa spamätám.

´Ja ťa nestraším, to ty nemáš čisté svedomie,´ odfrkne si.

„Nie. Ty si len lístoček, že?“ neodpustím sa sarkazmus.

´Vŕŕ....nemôžeme toho nechať? Prišiel som ťa podporiť,´ zavrčí.

„Odkedy jednorožce vrčia?“ neprestávam si ho doberať.

Nechápavé pohľady chalanov si nevšímam a ani rozosmiatych bratov. Aspoň trochu mi tento rozhovor pomáha sa upokojiť. Nanešťastie sedím neďaleko od jazierka a tak si Blesk len odfrkne a zo slovami schlaď si hlavu, ma hodí do vody. Potom sa začne smiať na cele kolo. Teda skôr erdžať a skákať okolo ako malé žriebä. Vynorím sa z vody a lanom s elektriny ho stiahnem za sebou. To sa už dosmeje a prská na všetky stany a snaží sa ma vo vode dostať. Ja pred ním začnem so smiechom plávať preč a tak sa naháňame v hlbokej vode a nechápavé pohľady, teraz už aj od mojich bratov, si nevšímame. Takto blbneme nejakú dobu než sa vybláznime a vylezieme sa vysušiť. Ešte stále sa smejem a nevšímam si užasnutých pohľadov, keď sa na chvíľku premením na hrdzavého vlka a vytrasiem z kožuchu trochu viac voda a ošpliecham niekoľko chalanov. Nech si schladia hlavy aj oni. Potom sa premením a sadnem si pri Benyho. Už sa tak nebojím. Vďaka Bleskovi.

Beny

                   Užasnuto a neveriacky sa pozeráme na rozhovor medzi Bleskom a Arim. Nestačíme sa diviť keď Blesk zhodí Aarona do vody a Aaron za sebou stiahne aj Bleska a potom sa dosť dlhú dobu naháňajú v jazierku. Aaron má nádherný smiech.

„Je v poriadku?“ spýta sa pochybovačne Richard.

„Áno. Už dlho sme ho nevideli takéhoto šťastného,“ odpovie zasnene Orax.

„Už bude v poriadku. Blesk mu ukázal, že nie ste zlí. Bude vám veriť už o trochu viac,“ povie Inráz.

Keď vylezú z vody a Aaron sa na chvíľu premení na vlka, aby si vytriasol vodu z kožuchu, nestačíme sa diviť. Potom sa premení naspäť a sadne si pri mňa. Zdá sa mi uvoľnenejší a nádherne sa usmieva. Je tak krásny.

„Ty si Beny, že? A ty Enrico, ak sa nemýlim,“ usmeje sa po chvíli ticha na nás Aaron.

„Áno. Ale odkade vieš naše mená? Ešte sme ti ich nepovedali,“ spýtam sa.

„Od Bleska. Povedal mi toho veľa. Aj o tom vašom rozhovore včera, keď ste od tadeto odišli,“ zasmeje sa.

Stuhneme. Vie, že sa oňho chceme podeliť?