Zblíženie sa a Hniezdo

Zblíženie sa a Hniezdo   6.

Beny

                    Stuhneme. Vie, že sa oňho chceme podeliť?

„Aaron, prosím. Prestaň ich desiť. Ešte o nás nevedia toľko. Navyše Blesk ti to nemal hovoriť,“ ozve sa Inráz káravo.

„A nie je to jedno? Keby som chcel informácie presnejšie ako mi to opísal Blesk, tak by som sa mohol napichnúť na ich elektrické vedenie alebo skrátka nechať blesky bičovať oblohu. Dozvedel by som sa to tak či tak,“ pokrčí ramenami.

„Čože?“ spýta sa nechápavo Richard.

„Ovládam elektrinu a blesky a všetko s tým späté. Mám v rukách najnebezpečnejší živel,“ odpovie nezaujato.

„Aj vy máte v rukách nejaké schopnosti?“ Spýta sa Sebastián Oraxa.

„Áno. Každý ovládame jeden živel. Ja vzduch a vietor a všetko s tým späté. Tiež je to dosť nebezpečné. Inráz ovláda Zem, Drevo, Rastliny, Kamene a tiež všetko s tým späté. Aarona ste počuli. Erik ovláda Lávu a oheň a všetko okolo toho. A Urán zase Vodu, Ľad a podobne. Tieto živly nás chránia a mi chránime ostatných. Aaron ma naozaj najnebezpečnejšiu schopnosť, navyše sa len tak neunaví. Máme podozrenie, že sa nabíja cez blesky alebo elektrické vedenia a keď náhodou príde do dediny, alebo mesta, tak asi aj cez zásuvku. Nikdy sa neunaví a je hrozne divoký a nespútaný,“ zasmeje sa Orax.

„To už prezradzuje jeho farba vlasov,“ prikývnem a pozriem sa na Aarona, ktorý pod mojim pohľadom sčervená.

Asi iba jemu a Enricovi došlo, že tým myslím, že ryšavý sú hrozne divoký aj v posteli.

„Ale nám sa to páči. Tá farba ti pristane,“ zašeptám mu do ucha aby to nikto nepočul a sledujem ako ešte viac sčervená.

„Vážne ste sa do mňa zamilovali?“ zašeptá nám dvom.

Nebojíme sa, že by nás niekto sledoval, lebo ostatný sú len vysmiate kôpky. Aaron si presadne medzi nás dvoch.

„Áno. Milujeme ťa. Nechcel by si nám dať aspoň šancu? Budeš sa mať dobre. Sľubujeme, že sa ti nič nestane, že ťa nezraníme,“ zašeptá mu Enrico.

„Hm....aj ja som sa do vás zamiloval. Priznám si to, ale nechcem byť sklamaný. Keď niekoho milujem, milujem celým srdcom a nechcem sa sklamať. Môžete mi to sľúbiť?“ pozrie sa na nás svojimi krásnymi očkami.

„Áno,“ odpovieme zároveň.

Usmejeme sa na seba. Enrico prejde palcom cez Aaronové pery a Aaron sa na neho pozrie a sčervená. Enrico sa k nemu skloní a jemne ho pobozká na pery. Aaron vytreští oči prekvapením, ale rýchlo sa spamätá a bozk mu opätuje. Chytím Aarona okolo pásu a pritisnem si ho na hruď. Aaron chytí Enrica okolo krku a bozk prehĺbi. Začnem ho jemne bozkávať na krku a Aaron tíško zavzdychá. Keď sa od seba odtrhnú, tak si Ariho pery privlastním ja a celé sa to opakuje, ale v obrátenom smere. Keď sa od seba oddelíme aj my dvaja, tak je Aaron krásne červený a ja sa naňho usmejem. Chvíľu na to sa zrazíme. Nie je tu náhodou dáke veľké ticho? Všetci traja nechápavo zamrkáme a pozrieme sa na ostatných. Tí sa už nesmejú, ale sú tu popadaný ako nejaký panáčikovia a treštia na nás oči ako na duchov. Poviem vám, takéto ticho som ešte nezažil. Je počuť len šušťanie vodopádu a nepochybujem, že by sme počuli muchu na druhom konci lúky. Aaron zahanbene skloní hlavu a rýchlo zmizne za Bleskom. Viem, že je mu trápne. Pozriem sa naňho. Vidím ako niečo hovorí Bleskovi a priloží si prsty na pery. Je tak roztomilý a krásny.

„Nie je vám nič?“ započujem Enrica ako sa pýta ostatných, ako keby sa nič nestalo.

„Vy....on....“ zakoktá Erik.

„Čo ste to spravili?!“ zdesí sa Orax, ktorý sa spamätá.

„Čo?“ nechápeme a ani ostatný okrem bratov.

Orax si nás už nevšíma a rozbehne sa za Aaronom, ktorý zmizol v lese.

„Čo sme mali spraviť?“ spýta sa Enrico.

„Povedz mi jedno. Bolo to dobrovoľné?“ spýta sa Inráz.

„Áno. Inak by sme ho nebozkávali,“ prevrátim oči.

„Máte šťastie,“ vydýchne Erik.

Niečo nám ušlo? Nejako nechápeme. Pozdvihneme obočie a nie len my v nemej otázke.

„Ide o to, že neraz sa ho pokúsili znásilniť. Ak ste ho pobozkali a on to nechcel, dosť ľahko ste mu to mohli pripomenúť. K ľudom sa od vtedy ani raz nepriblížil. Keď sa to stalo po prvýkrát a druhý tak sme ho ešte presvedčili, ale po tretíkrát sa už uzavrel do seba a nevychádza z lesov. Vždy sa skryje medzi stromami, ale vždy tak aby nás mal pod dohľadom,“ objasní Inráz.

„Jeho trikrát znásilnili?“ zdesí me sa všetci naraz.

„Len sa o to pokúsili. Vždy ich napadli vlci skôr ako mohlo dôjsť k niečomu horšiemu, keď sa to stalo po tretíkrát, tak sa od neho ani nepohli. Tí šiesti vlci. To je naša rodina a vlci ktorý nás vychovali. Starajú sa o nás ako o svoje vlastné mláďatá. Od tej doby sú stále na blízku a najmä strážia Aarona. Ale nie je to celá svorka, do ktorej patríme. Je ich oveľa viac. Lenže žiadna vlčica sa o nás starať nechcela, tak sa o nás postarali tí šiesti vlci. Je to aj tak divné. Vlčice nás za svojich neprijali ale vlci hej. Navyše ten čierny vlk chodí s tým bielym a hrdzavým vlkom a ten hnedý zase s tým šedým a zlatým vlkom. Mena vám hovoriť nebudem, aj tak si ich nezapamätáte,“ usmeje sa Orax, ktorý sa objaví za nami.

„A prepáčte, že som tak vyskočil, ale mám o neho vážny strach. Tak ako je silný, tak je aj zraniteľný,“ dodá ešte a sadne si k Sebimu.

„V pohode,“ odpovieme s Enricom unisono.

„Kde je teraz?“ spýta sa Erik.

„S Bleskom na vedľajšom útese pri rokline. Je tam pekný výhľad na zvyšok lesa a navyše tam niečo skúma. Netuším prečo tam trávi toľko času. Mali by sme hľadať Lazy a nie obdivovať hory,“ povzdychne si Orax.

´On ich ale našiel. Musíme isť za ním. Je v nebezpečenstve,´ ozve sa nám všetkým v hlave Uránov vystrašený hlas.

„Čože? Keď som tam bol tak som nič necítil,“ odpovie Orax.

´Ani si nemohol. On ich necíti tiež. Len tuší ich prítomnosť, ale je v nebezpečenstve a ani o tom nevie. Je tam veľa mláďat. Nevie o tom ani on, ale s Bleskom sa dostali do stredu ich teritória! Musíme tam ísť. Zabijú ho ak tam bude sám!´ vyskočí Urán na nohy a ostatný sme mu v pätách.

„Nie! Vy tu zostaňte. Je to nebezpečné a nemáte žiadne schopnosti. Nechceme o vás prísť. Zostaňte tu! Iba by ste sa tam plietli a my by sme na vás nemohli dávať pozor, lebo by nás dostali. Zostaňte tu!“ zastaví nás Orax s naliehavosťou v hlase.

Chceme protestovať, keď sa ozve niekoľko násobný rev tých príšer. Orax sa s nami už nevybavuje a rozbehne sa za bratmi. Nezostáva nám nič iné ako zostať pri vodopáde a dúfať, že sa nám vrátia.

Aaron

                     Prechádzam sa s Bleskom po údolí, keď okolo seba zaznamenám pohyb. Stuhneme na mieste. Viem čo to je. Mláďatá Lazy. Takže tu majú hniezdo? Ako to, že sme na to neprišli? Zameriam sa výhradne na ich auru. Zdesím sa. Je ich tu toľko. Museli tu byť niekoľko rokov. Lazy rastú pomaly, trvá aj niekoľko desaťročí než narastú jeden meter a tak ďalej. Dospelé sú až keď majú dvadsať až dvadsaťpäť metrov a to trvá skoro dve storočia než dosiahnu takejto veľkosti. Tieto tu musia byť už niekoľko desaťročí. Jednu zahliadnem. Má okolo troch metrov. To nie je dobré. Tiež pletí pravidlo, že čím sú menšie a mladšie tým sú nebezpečnejšie, hladnejšie a jedovatejšie ako dospelý jedinci. Ak vás zraní dospelý, tak máte šancu na prežitie dosť veľkú, ale ak na vás zaútočí mláďa, tak máte šancu jednu k miliónu na prežitie. Skoro nikto to neprežil. A navyše som tu sám. Orax pred chvíľou odišiel. Aspoň bude v bezpečí. Zleziem z Bleska a pošlem ho preč. Odmieta ísť, ale nedovolím mu dlho protestovať a zaženiem ho späť k vodopádu. Rozletí sa preč a stále sa obzerá na mňa. Nemohol som odletieť s ním. Musíme zničiť Lazy, teraz keď sme ich našli. Keby sme ich teraz nechali tak, tak sa presťahujú na iné miesto a my sme zase na začiatku. Jednoducho zomrú oni alebo ja. Lazy začnú vyliezať von a začnú revať. Toto je koniec. Začnú na mňa útočiť, tak ich začnem likvidovať bleskami. Na chvíľu rozprestriem krídla, ale jedna z tých beštií na mňa skočí a rozreže mi krídla, čím mi do krvi vpustí jej jed. krídla hneď schovám a začnem z elektriny robiť bomby, ktoré ich jednu po druhej zabíjajú. Za pár minút sa rozhodnem, že ich vyhodím do vzduchu naraz a tak nechám celé údolie vyletieť do vzduchu. Je mi jedno, že to ublíži aj mne. Výbuch skončí a Lazy sú mŕtve. Sťažka dýcham a po chvíli sa zveziem k zemi. Jed, ktorý mám v krvi sa rýchlo šíri do celého tela. Je mi zle. Zatvárajú sa mi oči, ale než sa mi zavrú uvidím ešte ako sa sem ženú moji bratia. Kľaknú si ku mne a Orax ma chytí do náruče.

„Aaron! Čo ti je? Čo ti spravili? Prosím hovor?“ tečú mu slzy.

„Prepáčte, že vás už nemôžem chrániť,“ zašeptám a vykašlem krv.

Potom si už nič nepamätám.

Orax

                         Zdesene sa pozerám ako Aaron vykašle krv a zavrie svoje očká. Nie! Braček, prosím zobuť sa. Nesmieš nás opustiť. Nie teraz, keď si našiel šťastie.

„Orax? Čo mu je? Nevyzerá, že ho zasiahli Lazy. Prečo teda umiera?“ plače Erik.

„Ja neviem, ale nepôsobí to na nás, takže to musí byť zranenie od tých beštií. Pomôžte mi. Musíme ho doniesť naspäť k vodopádu,“ poviem im.

„Bude v poriadku, však?“ spýta sa chrapľavo Urán.

„Určite. Nebojte sa. Kde je Blesk keď ho potrebujeme?“ zavrčím.

„Už letí. K vodopádu ani nešiel,“ povie Inráz plačlivo.

„Fajn. Blesk? Odnes ho k vodopádu. Ak zomrie, tak nech tam kde sa vždy cítil v bezpečí,“ zašeptám Bleskovi do ucha a ten zaerdží na pochopenie.

Pozerám sa ako odlieta a my sa premeníme na anjelov a rýchlosťou blesku sa vytratíme k vodopádu. Prídeme tam prvý a chalani nás už netrpezlivo čakajú. Prídu k nám a Urán sa hneď zloží do Damiánovej náruče s plačom. Ja si zakryjem pusu rukou a druhou sa objímem okolo pásu a skloním hlavu. Ticho mi z očí tečú slzy a celý sa trasiem. Sebastián ma k sebe privinie a nechápavo nás sledujú. Inráz s Erikom sa zložia do náruče tých svojich. V tom na lúke pristane Blesk aj s Aaronom na chrbte. Ľahne si do trávy a ja sa k nemu rozbehnem. Aaron ťažko dýcha a stále neotvára oči.

„Čo sa stalo? Čo je mu?“ pribehnú k nám aj ostatný a Beny s Enricom si ku mne sadnú.

„Nevieme. Našli sme ho tam ležať. Niečo mu spravili. Zabil ich všetky, ale za akú cenu?“ zavzlyká Erik.

„Vezmeme ho k nám,“ navrhne Enrico.

„Nie!“ zavrhneme to hneď všetci.

„Prečo? Potrebuje ošetriť. Mama je doktorka. Zistíme čo mu je,“ povie Enrico.

„Nechcem, aby bol niekde kde nikdy byť nechcel. Nenávidí ľudí. Ak má zomrieť tak jedine tu, v lese. Nenechám ho zomrieť niekde, kde to nenávidí!“ rozkričím sa na nich a pritiahnem si Aaronka viac do náruče.

„Možno by sme mu vedeli pomôcť. Nemusíme ísť do domu. Vy sa tiež musíte upokojiť. Takto nerozmýšľate,“ povie pokojne Sebi a pritisne si ma do náruče.

„Dobre,“ prikývnem a počkám, než Enrico zoberie Aaronka do náruče.

Vysadne si s ním na Bleska. Chalani vyskočia na svojich koňov a my roztiahneme krídla a letíme s Bleskom k Enricovi. Sme tam ako prvý a Enricová mama je akurát vonku, tak k nám pribehne.