Zase Ty?!

Zase Ty?!

           Ráno ma zobudí jemné zavrtenie vedľa mňa na posteli. Rozlepím oči a pozriem sa na Kessa.

„Dobré ráno, zlato? Deje sa niečo?“ pozriem sa naňho a pobozkám ho.

„Dobré ráno. Prepáč, že som ťa vzbudil. Chcel som si len odskočiť,“ sčervená.

Niečo mi hovorí, že to nebude len tak.

„A len tak, či je za tým aj niečo viac?“ pošepkám mu do ucha a pohladím ho po tele.......

..........Skôr ako stihne protestovať sa pomilujeme.

O dosť neskôr.........

         Vyčerpaný oddychujeme vedľa seba na posteli a Kessa držím v náruči.

„To bolo krásne,“ pozrie sa na mňa rozžiarenými očami.

„Milujem ťa, Kessi,“ usmejem sa a pobozkám ho.

Pozriem sa na hodinky a uvidím, že je len šesť. To sme nespali dlho.

„Ešte by sme si mali oddýchnuť. Je málo hodín,“ pousmejem sa.

„Koľko?“ zívne.

„Šesť,“ zasmejem sa.

„Tak ešte na chvíľu zaspíme,“ začne sa ku mne líškať jak mača.

Len sa zasmejem a pritiahnem si ho viac k sebe. Je tak neodolateľný. Oboch nás prikryjem a za chvíľu spíme.

           Zobudím sa o pol siedmej a idem sa pozrieť za Kessom. Už pred pol hodinou si mal zobrať prášok, aby zase neupadol do bezvedomia. Bohužiaľ sa včera s Elianom vyparili tak rýchlo, že som im to nestihol povedať. Zaklopem na dvere od Elianovej izby a keď sa nič neozve, tak.....aj tak vojdem. Je to síce neslušné, ale Kess si musí zobrať prášky a ak spia, tak by mi aj tak neodpovedali. Vojdem do vnútra a stuhnem. V izbe je ešte stále cítiť aura po milovaní. To si snáď Kess robí srandu! Prejdem k posteli a pekne naštvaný zobudím Kessa. Ten sa na mňa rozospalo zahľadí a keď zaostrí a uvidí mňa, tak sa dosť zľakne.

„A..a...Aarone,“ vykoktá a pokračuje, „prepáč. Ale ja som to chcel. Viem, že teraz sme zasadne svoji, ale ja ho milujem a chcem s ním byť.....Na čo si vlastne prišiel?“ pozrie sa na mňa.

„Je to tvoje rozhodnutie Kessi. Keď si to chcel nebudem ti v tom brániť. Ale teraz zjedz tento prášok, aby si nám zase neskolaboval. Si ešte moc slabý,“ povzdychnem si a usmejem sa.

Prikývne a úsmev mi oplatí. Je tak roztomilý. Keď zapije liek, ľahne si späť pri Eliana a zaspi. Ja sa potichu vytratím z Elianovej izby a zamierim si to do tej svojej. Vojdem dnu a povzdychnem si. Leordy s Denym ešte spia, takže si ľahnem medzi nich a tiež si ešte na chvíľu oddýchnem.

                Otvorím oči a pozriem sa na hodinky, ktoré mi visia na stene. Je len trištvrte na sedem. Čo ma mohlo zobudiť tak skoro? Povzdychnem si a s pocitom, že dnes už nezaspím sa oblečiem a dám ešte rýchlu pusu Kereinovi, než sa vytratím z izby. Za neustáleho zívania sa nejako doplazím až do vrchnej časti zámku, kde po pamäti nájdem kuchyňu. Nájsť dvere do zámku nebolo ťažké, keďže nám ju včera Kerein tak pekne opísal. Skôr sa divím, že som sa dostal až sem. Síce už nemôžem spať, ale únava ma čím ďalej tým viac zmáha. Netuším čím to je, ale nemám z toho dobrý pocit. V kuchyni si urobím čaj a sadnem si za stôl. Napijem sa trochu čaju a hrnček mi rázom vypadne z ruky. Musím sa chytiť stola, aby som nepadol na zem zo stoličky. Hrozne zle sa mi dýcha a cítim, že už dlho nevydržím pri vedomí. Ale prečo? Čo sa mi mohlo stať? Alebo skôr čo sa to so mnou deje? Spadnem na zem a celý sa začnem triasť a začnú sa mi zatvárať oči. Cítim sa slabo a tak dajako otrávene a..........skrátka ako keby zo mňa niekto vysával život a nahradzovala ho smrť a zášť. Mám strach. Kereine prosím pomôž mi. Cítim, že umieram. Ešte uvidím obrys postavy, ktorá sa nado mnou skláňa a počujem slizký smiech už celkom známeho „diabla“:

„Tak čo, Sveliane, už si šťastný? Vlastne to je jedno. Za chvíľu už budeš mať iné problémy a tí tvoji „bratia“ ťa budú považovať za slabocha a úbožiaka. Nebudeš pre nich ničím. Ani ten tvoj braček o teba nemá záujem. Si si hádam nemyslel, žeby mohol milovať takého slabocha a úbožiaka. Si nič. Mal by si sa báť. Začnú ťa prenasledovať a ten tvoj Kerein ťa chce len využiť. Tak prečo neprídeš za mnou? Ja sa o teba budem starať ako sa na kráľa patrí. Budem s tebou a pri tebe. Môj svet sa ti bude páčiť. Príď. Zavrhni svojich namyslených a úbohých priateľov a príď za mnou. Budem tvoja a budem robiť všetko čo budeš chcieť. Ale varujem ťa. Ak neprídeš a rozhodneš sa zostať s nimi do týždňa zomrieš......a ja budem mať o starosť menej. Pamätaj iba ja mám liek na ten jed, čo vyzerá jak med,“ dopovie mi so smiechom hlas a ja sa ponorím do milosrdnej tmy.

Mám ju poslúchnuť?

                 Zobudím sa až o pol ôsmej. Mal som divný sen a už ani neviem o čom. Sakra! Prečo si tie sny nemôžem pamätať?! Posadím sa na posteli a pozriem sa po izbe. Svelian nikde nie je, tak asi bude s Aaronom a ostatnými. Oblečiem sa a zamierim do siene, kde sme sa včera stretli, podotýkam nedobrovoľne, s Duchom Pergamenu. Vojdem do vnútra a všetci sa na mňa pozrú a zamračia sa.

„Nie je tu Svelian?“ pozriem sa po ostatných. Tí viditeľne stuhnú.

„Nevidel som ho od večera. Mysleli sme si, že je s tebou,“ povie Sai.

„Nie, so mnou nie je. Keď som sa zobudil v posteli už nebol,“ poviem vystrašene.

Všetci sa na mňa pozrú rovnako vystrašene a hneď sa ho všetci vydáme hľadať. Prezrieme celé podzemie, ale nikde nie je. Keď ho nenájdeme dole, tak Aurela napadne sa ísť pozrieť do zámku. Možno to nie je tak zlý nápad. Predsa len som včera cestu hore opísal, tak tam možno išiel. Vybehneme do hlavného sídla Jazdcov a každý sa rozpŕchne na iné strany. Ja zamierim do Svelianovej izby, ale nenájdem ho tak. Zrazu započujem zdola tlmené výkriky jeho mena a rýchlo sa tam rozbehnem. Čím sme bližšie ku kuchyni tým je plač počuť hlasnejšie. Všetci sa tam rozbehneme a zostaneme nemo zízať na Zeina, ktorý v náruči drží nehybného a veľmi bledého Sveliana. Je dokonca belší jak by normálny upír mal byť. Zblednem a rýchlo si k nemu prikľaknem a prevezmem si ho od Zeina, ktorému po tvári tečú slzy prúdom. Toho sa ujme Liam a snaží sa ho utíšiť vo svojom náručí. To iste je aj s väčšinou ostatných Jazdcov. Nie, že by som ja bol v úplnom poriadku. Práve naopak. Mám o neho strach. Skúsim či dýcha. Zistím, že áno, ale veľmi slabo a vyzerá to ako keby bol mŕtvi.

„Sveliane, Sveliane,“ skúsim potichu a pohladím ho po tvári.

„Čo sa mu stalo?“ pozriem sa na nehybného a napätého Aarona.

Leordy s Denym ho musia upokojovať, aby hneď niekomu nezakrútil krkom. Je vidieť, že si to dáva za vinu, aj keď to nemusí. Nech sme mu to ale povedali koľkokrát sme chceli, vždy hovoril opak. On tých chalanov berie ako svojich chránencov a myslí si, že je zodpovedný za všetko, čo sa im stane.

„Myslím si, že ho niekto otrávil,“ odpovie miesto Aarona Inráz a všetci sa na neho pozrieme.

Kľačí pri stole pri črepoch od rozbitého hrnčeka a nejakej tekutiny, ktorá sa rozprskla všade po dlážke a ochutnáva, čo by to pohlo byť. Oči sa mi rozšíria desom a pritiahnem si Sveliana pevnejšie do svojej náruče. Po pár minútach ho zoberiem do náruče a zoberiem ho do obývačky, kde ho položím na veľký gauč.

„Kereine....“vysloví ticho, takmer nepočuteľne, Svelian.

Pozriem sa na neho a pohladím ho po tvári. Začne ťažšie dýchať a začala sa mu zvyšovať teplota. Erick mi doniesol studenú vodu s handričkou, takže začnem dávať Miláčikovi na hlavu studené obklady. Po desiatich minútach sme v obývačke zostali už len piati. Ja, Svelian a Elian, Marek a Aurel, ako stráž. Ostatní odišli s Aaronom alebo pre rôzne bylinky. Ja si sadnem pri Miláčika na gauč a snažím sa mu ešte stále znížiť horúčku. Kto mu to mohol urobiť. Zlatíčko moje. Sedím opretý o gauč a Svelian spí na mojich kolenách, keď započujem tichý hlások. Pozriem sa na Sveliana a pevnejšie si ho chytím do náruče.

„Kereine, láska, prepáč. Nechcel som, aby sa to stalo,“ povie mi ťažko a pokúsi sa usmiať, ale nedarí sa mu to.

„Čo sa stalo láska?“ spýtam sa zo slzami na krajíčku.

„To...to...ona... jed....zrada.....smrť...“ rozkašle sa a zatvára oči.

Najhoršie je, že som nepochopil, čo mi chcel povedať.

„Sveliane! Sveliane nezaspávaj. Nesmieš zaspať,“ zatriasol som ním a on otvoril oči.

„Sveliane, čo sa stalo. Musíš sa s nami rozprávať,“ sadne si pri nás na zem Elian.

„Ja...ja ....nevládzem. Chcem spať. Nechajte ma zomrieť. Nechcem zradiť,“ dostane zo seba ticho, ale tak aby sme to počuli a doslova vo mne stuhne krv. Oči upiera niekam von oknom.

„Sveliane, ty nikoho nezrádzaš a ani nezradíš. Čo sa stalo. A koho myslíš tým „ona“?“ zatlačí na neho Marek.

„Ráno.....čaj.....duch....zrada.....alebo....smrť.... Nejedzte......med.....je jed,“ ťažko dýcha.

„Chceš tým povedať to, že ráno si si išiel urobiť čaj a zjavil sa tu nejaký duch a ak nás nezradíš a nepridáš sa k nemu zomrieš? A ešte to, že nemáme jesť med, lebo to je ten jed? Počkať ten jed je med!? Ale nie,“ preloží to Aurel a hneď sa zhrozí.

„Čo sa deje?“ spýtam sa.

„Inráz, on si dal z toho medu,“ povie priškrteným hlasom.

„Bol to duch....pergamenu. Najprv sa pokúsila zabiť Kessa, potom oslabila Zeina, teraz ja a Inráz. Čo si myslíte, kto bude ďalší?“ zasmeje sa ticho, ale hystericky Svelian a zase odpadne.

Pozrieme sa s chalanmi na seba, položím Sveliana na gauč a rozbehneme sa za Inrázom. Prehľadáme celý zámok, ale nikde nie je. Ako posledné miesto sa pozriem pred branú od zámku a hneď stuhnem. Aurel nás zabije. Inráz ležal nehybne v kaluži krvi a skoro nedýchal. Zobral som ho do náruče a odnesiem ho do zámku. Položím ho na gauč oproti Svelianovi a zavolám tých troch. Hneď pribehnú a Aurel sa skoro zrúti, keď uvidí Inráza. Hneď k nemu pribehne a začne ho uzdravovať, ale je až moc zranený. Prestal krvácať ale stále sa nezobudil. Elian odišiel do kuchyne a prehľadáva ju, či tam nie sú aj iné otrávene potraviny a podobne. On sa v jedoch vyzná. Jeho otec ich má nespočetne.

„Tak našiel si niečo?“ spýta sa Marek Eliana, keď vojde do obývačky.

„Hej. Všetky potraviny sú otrávené. Najlepšie by asi bolo, keby sme ich spálili,“ hodí do prostred obývačky veľké vrece plné jedla.

„Dobre. Vy dvaja tu zostaňte. Chalani vás teraz budú potrebovať. Ja a Elian to ideme spáliť,“ rozhodne Marek a aj s Elianom odídu z obývačky.

Prikývneme a ďalej sa staráme o naše lásky. Po ďalších desiatich minútach sa do obývačky nahrnie Aaron aj s ostatnými a stuhnú vo dverách, keď uvidia, že Inráz to schytal tiež.

„Čo sa stalo?“ rozkríkne sa Aaron a pribehne k Inrázovi.

„Zjedol ten jed čo Svelian. Ten jed bol v potravinách. Elian s Marekom išli spáliť všetky potraviny. Duch pergamenu myslel na všetko,“ odpovie Aurel.

„Čože?“ ozve sa zborovo od všetkých.

„Svelian sa na chvíľu prebral a povedal nám, že to urobil ten duch pergamenu,“ povzdychnem si.

„Sakra!“ vyhŕkne Aaron a odíde z miestnosti.

„Ericku! Kde to viazne! Zober tie bylinky a poď!“ zakričí na Ericka Aaron z vedľajšej miestnosti.

„Á-áno,“ vyľaká sa Erick až nadskočí a odíde za Aaronom.

„Okej, tak čo urobíme?“ spýta sa Liam.

„No tak najprv by sme mali zohnať neotrávené jedlo. To čo tu bolo pred tým sme spálili,“ prídu do miestnosti Marek s Elianom.

„Fajn. Takže to si zoberie na starosti Kess, Alex, Zein, Leordy a Deny. Ja, Kerein, Aurel a Sai zostaneme tu s Inrázom a Svelianom a Marek s Elianom pôjdu pomôcť Aaronovi s Erickom,“ rozdelí úlohy Liam a všetci sa rozdelia tam kam patria.

Keď všetci okrem Saia a Liama odídu, otočím sa späť k Svelianovi a chcem mu dať na čelo ďalší obklad, keď mi zrazu chytí ruku.

„Myslím, že toto už potreba nebude.“........

Duch pergamenu