Záchrana II.

Cesta pokračuje

           Pri bráne sme si založili oheň a Inráz nám dal deky. Kde ich sakra vzal?! No čo. Teraz to nemienim riešiť. Mám dôležitejšie starosti. Inráz mi podá dve deky. Do jednej zabalím Ria a druhou sa zakryjem ja. Opriem sa o skalu a Ria si pritiahnem ešte viac do náruče.

„Rio, prosím vydrž,“ šepkám mu zničene do uška.

„Ri-chi,“ dostane zo seba ťažko Rio.

„Tššš.....“ poviem tíško a pobozkám ho na čelo.

„Richarde, ako to vyzerá?“ príde ku mne Erik.

„Stále rovnako,“ poviem utrápene.

„Hlavne, že nie horšie,“ snaží sa ma utešiť Erik.

„Eriku!“ zakričí naňho Libres.

„Už idem!“ ozve sa mu späť a odíde.

„Neboj sa. Určite to prežije,“ ozve sa na druhej strane Inráz.

„Čo tu robíš?“ zľaknem sa ho.

„Toto musí vypiť. Zmierni mu to bolesť. Povedal by som, že ak to prežije, tak bude mať aj krídla,“ podá mi malú priesvitnú fľaštičku so striebornou tekutinou.

„Čo to je a ako vieš, že bude mať aj krídla? Ešte mi povedz, že vieš aj v čo sa bude meniť,“ zavrčím.

„Haha....Nie. Vážne neviem v čo sa bude meniť, ale podľa tých bolesti by som typoval, že mu rastú krídla. V tej fľaške je Angelsova krv. Dal mi ju pre prípad núdze. Táto krv je veľmi vzácna. Nech ju vypije. Hlavne dávaj pozor. Tá krv nesmie byť dlho na vzduchu inak začne strácať svoju silu a zmení sa na obyčajnú ľudskú,“ zostanem na neho pozerať jak na idiota.

Šokovane si od neho vezmem fľaštičku. Ria si pridržím pevnejšie v náruči a pošepkám mu nech otvorí ústa. Keď tak učiní, otvorím fľaštičku, priložím mu ju k ústam a dám mu s toho napiť. Rio to poslušne vypije a ja cítim ako sa uvoľní a prestane sa toľko triasť. Úprimne si oddýchnem.

„Ako to s ním vyzerá?“ pribehne Ami.

„Celkom fajn. Inráz nám dal Angelsovú krv, takže sa trochu upokojil,“ usmejem sa.

„Aha. Tak by sme mohli zistiť, kde má bolesti, aby sme aspoň vedeli, či bude mať krídla alebo nie a tým určiť jeho šance na prežitie,“ povie a pozrie sa na mňa.

Ťažko vydýchnem, ale prikývnem.

„Dobre. Pomaly ho polož na zem,“ nakáže.

Keď tak urobím, tak ho začne opatrne prehmatávať.

„Keď ťa miesto, ktorého sa dotknem bude bolieť, tak povedz,“ pozrie sa na Ria, ktorý len prikývne.

Začne pomaly prechádzať cez ruky a vždy na kĺboch ho Rio zarazí. To miesto ho fakt bolí. Pomalý sa presúval cez rebrá, na ktorých už nezadržal bolestný ston. Tak to pokračovalo až ku nohám.

„Fajn. Otoč ho na brucho,“ prikáže.

„Ako to zatiaľ vyzerá?“ spýtam sa nedočkavo.

„Zatiaľ dobre. Postupuje to rovnako ako u iných meničov. Neboli žiadne náznaky krídel, ale to sa môže zmeniť. Presnejšie sa to dozvieme teraz. V každom prípade viem, že to nebude práve malý tvor a ak bude mať krídla, tak to bude ešte ťažšie, pretože mu nebudeme vedieť pomôcť,“ povzdychne si.

„Rio,“ vzdychne a slzy sa mi derú do oči.

„Pokoj. Všetko bude v poriadku,“ pohladí ma po ruke.

Verím mu. Riovi dá rovnaké pokyny ako predtým a začne mu stláčať chrbát. Keď sa dostane k lopatkám, Riovi od bolesti vyhŕknu slzy do oči.

„Takže bude mať krídla. Fajn. Zakry ho a drž ho v teple. Predpokladám, že tak do dvadsiatich štyroch hodín sa premení. Ak nezomrie,“ dodá šeptom a mne sa zastaví srdce.

Nie to nemôže, láska moja. Ami odíde za ostatnými a keď sa zotmelo, tak sa pridali k nám k ohňu. Chvíľu sa rozprávame a po chvíli ani nevieme ako zaspíme.

                  Ráno sa zobudím už na svitaní a chvíľu trvá než sa zorientujem v tom kde som. Keď sa preberiem a spomeniem si na včerajšie udalosti, som hneď hore a zdesím sa, keď pri sebe Ria nenájdem. Sakra kde môže byť? Začínam byť hysterický.

„Chalani! Vstávajte! Rio tu nie je!“ zobudím ostatných a keď im dojde čo som povedal sú hneď na nohách a prebratý.

„Sakra! V jeho stave sa nemal nikde prechádzať. A vlastne ako by sa dostal na nohy? Sakra! Richarde, mal si ho strážiť!“ rozkríkne sa Rav.

Sklopím hlavu. Viem, že je to moja vina.

„Prestaňte tu obviňovať Richiho! On za nič nemôže! Rovnako by ste mohli obviňovať aj sami seba!“ ozve sa nám v hlavách naštvaný hlas.

Pozrieme sa všade dookola, kto to je, ale nikoho nevidíme.

„Kto si?!“ rozkríkne sa Lemon.

„Nad vami,“ zasmeje sa hlas a mi sa pozrieme hore.

Medzi oblakmi letí k zemi veľký krásny zlatý drak. Pristane za mnou a ja sa mu pozriem do oči.

„Kto si?“ zavrčí nepriateľsky Libres.

„Rio?“ vydýchnem prekvapene, keď sa mi dráčik pozrie do oči.

„Čože?!“ vykríknu prekvapene na moju otázku všetci prítomní, až na dráčka.

„Vedel som, že ty ma spoznáš,“ priblížil sa ku mne asi dvadsaťpäť metrový drak.

„Si ešte mláďa,“ povie prekvapene šeptom In.

„Čože?“ spýta sa nechápavo Rio.

„Inrázi, on nie je mláďa. Draci normálne dorastajú veľkosť a dĺžku pätnásť metrov. On má minimálne dvadsaťpäť metrov. Toto už nie je mláďa,“ zavrtí hlavou Ami.

„Áno, u normálnych áno, ale pri zlatých drakoch nie. Poviem vám to v skratke. Zlatí draci sú veľmi vzácni. Ich existencia sa popiera aj vo svete démonov. Vo všetkých dimenziách, keď už tak, existujú maximálne tri zlaté draky a aj tie sú chránené a veľmi mocné. Tým je to vzácnejšie, ak ten dotyčný drak je menič. Ešte sa nikdy nestalo, že by bol zlatý drak aj meničom. Týmto sa Rio stáva veľmi ohrozeným, chráneným, a keď zvládne svoje schopnosti, tak aj veľmi mocným.....démonom. Najvzácnejší sú draci s modrými očami. A zase tu platí pravidlo - menič ešte vzácnejší. Títo draci sú vzácny hlavne pre ich veľkosť, dĺžku života, farbu šupín, schopnosti, ktoré ovládajú, väčšinou sú to živly, a hlavne pre ich oči. Zlatí draci ako jediný z drakov majú modré, zelené alebo rúžové sfarbenie očí. Rúžové dokážu zhypnotizovať „korisť“, že urobí všetko čo chcú. Zelené dokážu dotyčného zmeniť na kameň, ak sa drak cíti v ohrození života. A nakoniec modré oči, tie sú z nich najnebezpečnejšie, a to z toho dôvodu, že prekliatie predošlých oči sa dá ľahko zlomiť, ale drakovi, ktorý má modré oči a zlaté šupiny sa nikdy nepozerajte do oči, dokým vám to sám nedovolí, inak vám tie oči vysajú dušu. Tieto draky sú hrozne uctievané. Ak túto schopnosť drak zvládne, tak dokáže byť nebezpečný aj mimo očný kontakt. Stačí, keď sa zamieri na ciel a ten silou jeho vôle urobí, čo bude chcieť, napríklad skala vybuchne, vznesie sa, alebo čokoľvek iné na čo si drak zmyslí. Ale na druhej strane, tiež dokáže zabrániť smrti po očnom kontaktu s ním. A dorastajú do dĺžky a veľkosti tridsaťpäť až päťdesiat metrov, takže preto som povedal, že je Rio ešte mláďa,“ dopovie podľa neho skrátenú verziu, In.

No nedivte sa nám, ale pozeráme na neho ako na idiota a Rio nie je výnimkou.

„Ine, máš už chalana?“ spýta sa od veci Erik.

„Už nie. Kain sa so mnou rozišiel pred týždňom a ja ani neviem prečo. Vlastne mi to bolo akosi jedno. Až potom čo sme sa rozišli som si uvedomil, že som ho vlastne nikdy nemiloval. Ešteže som sa s ním nevyspal,“ zasmeje sa In, ale hneď zase posmutnie, „ale je pravda, že by som niekoho chcel, ale nikto o mňa nemá záujem a každý v nebi keď za ním prídem už sa na niečo vyhovárajú a utekajú. Nechápem prečo,“ povzdychne si.

„Možno by pomohlo, keby si zdvihol hlavu od kníh a venoval sa okoliu. Moc čítaš a naberáš vedomosti. Potom tými kecami otravuješ iných, tak sa nedivím, že utekajú. Popravde aj ja som sa dosť premáhal, aby som sa nešiel zahrabať, počas toho tvojho „skráteného“ výkladu. Cítil som sa horšie jak v škole. To si nám tu teraz odrapkal celú encyklopédiu, že?“ odporučí mu Erik.

„Nie toto bola skrátená verzia. Keby ste si to mali čítať v tej „tvojej“ encyklopédií, tak by si musel čítať minimálne dvadsať A4, aby si sa dostal do konca. A ja sa nechcem meniť, len kvôli nejakému idiotovi. Rád čítam a nevidím na tom nič zlé. Ak o mňa niekto bude stáť, tak ma musí brať zo všetkým alebo nech ma nechá tak,“ oznámi nám zamračene a vydá sa pomaly preč.

No my za ním pozeráme jak na strom, ktorý práve prehovoril. Keď je už dosť ďaleko, tak sa na nás otočí a zakričí či ideme alebo tu mienime stáť ešte rok. To nás trochu preberie a uvedomíme si, že vlastne môžeme vyraziť na cestu, keďže Rio je už v poriadku. Zbalíme deky, ktoré Erik zmenší a zavesí si ich ako náramok na ruku. Tak odtadeto ich In vzal.

„Nasadaj. Odveziem ťa. Trochu sa preletíme,“ žmurkne na mňa Rio, keď je všetko hotové.

„Vďaka. A Rio? Ako to, že sa ti môžem pozerať do oči?“ spýtam sa, keď mi dojde, že sa mu pozerám do oči a nevyžiadal som si povolenie.

„To neviem, možno si voči mojej schopnosti imúnny, rovnako ako sme imúnny voči Angelsovi,“ zauvažuje, ale dáva to rozum.

„Možno,“ usmejem sa a nasadnem.

„Richi, ste pripravený?“ započujem zo zeme Rava, keď sme už asi desať metrov nad nimi.

„Kde ste zmizli?!“ zakričí Raven.

„Haha.....zabudli ste na Ria? Zdá sa, že mám nový expres,“ zasmejem sa a tým upútam ich pozornosť.

Rio sa tiež začne smiať.

„Keď už sme pri tom, kto ťa naučil lietať?!“ spýta sa s nervami v kýbli Rav.

„Som drak. Tí to vedia snáď odjakživa, nie?“ vyvalí na neho oči Rio a ja chytím záchvat smiechu. Pozriem sa dole a rozhodne nie som jediný. Jediný Rav na neho pozerá jak na idiota a Rio sa tým parádne baví.

„No nepozeraj tak na mňa. Ak chceš tak ti dám lekciu z Drakológie. Draci majú schopnosť lietať vrodenú. Načo by im inak asi tak boli krídla? Vieš oni neskáču z oblakov ako magori pri samovraždách. Sme veľmi inteligentní tvorovia. A moc si nevyskakuj. Nie sme handrové bábiky,“ zatvári sa hrane vážne Rio a vznešene aj so mnou odletí.

Ja sa nezmôžem ani na slovo. A ako sa zdá tak všetci okrem Rava, sa snažia vyprášiť zem od piesku. Po chvíli sa s Riom vrátime a vidíme, že sa už chystajú na cestu. Premenia sa na anjelov a Libres s Lemonom na vlkov s krídlami a vzlietnu k nám do vzduchu. Keď sa dohodneme, ktorým smerom pôjdeme, tak vyrazíme za záchranou Angelsa. Vydrž zlato. Neboj sa, zachránime ťa, hovorím si v duchu.