Zabráňte mu v tom!

Zabráňte mu v tom!

                  Domov prídeme pekne unavený, ale to mi nezabráni v tom, aby som sa s bratom zavrel u seba v izbe a doriešili menší problém.

„Čo zase vyvádzaš, Richarde?“ naštve sa na mňa Rio.

„Musíme vyriešiť ten problém s Angelsom. Dnes mi v škole povedal, že aj keď som mu prázdnotu v srdci a na duši zacelil, tak aj tak cíti, že je sám a stále cíti prázdnotu. Netušil som ako to vyriešiť a nech som premýšľal nad čímkoľvek alebo vymyslel čokoľvek, tak vždy mi vyšla len jediná správna odpoveď. Nebude šťastný dokiaľ s ním nebudeme obaja,“ dopoviem.

„Čože?!“ zarazí sa Rio.

„Angels nebude šťastný ak nebude s oboma. Ak by si súhlasil, tak by som sa o neho podelil. Myslím to tak, že s ním budeme chodiť obaja. Čo povieš?“ pozriem sa na neho vážne.

„Ja by som s tým súhlasil, ale bude s tým súhlasiť aj Angels? Zamiloval som sa do neho rovnako ako ty. Viem, že ani pre teba ne je ľahké sa oňho s niekým deliť a tým je to horšie, že sa chceš deliť s bratom. Navyše Angels nie je žiadna vec, ktorú si môžeme rozdeliť napoly. Ale ak s tým návrhom bude súhlasiť Angels, tak to beriem,“ usmeje sa na mňa.

Priznám sa, že týmto ma prekvapil, ale má pravdu.

„Dobre. Zajtra sa mu to nejako pokúsime povedať, okej?“ navrhnem.

„Dobre, ale ja zajtra do školy rozhodne nejdem. Ak chceš tak ty bež ale budeš asi jediný,“ usmeje sa na mňa Rio a chce odísť z mojej izby, keď ho zarazím:

„Prečo nejdeš do školy a prečo by som mal byť jediný kto tam pôjde?“ pozriem sa na neho nechápavo.

„Je Sobota,“ vybehne Rio so záchvatom smiechu von z izby.

Ja zostanem s vyvalenými očami stáť na mieste a pozerať sa na dvere. Po chvíli sa rýchlo pozriem do kalendára a vážne je zajtra Sobota. Ako som na to mohol zabudnúť? Sakra, som viac mimo ako som čakal. To mi pripomína, že neviem ani Angelsove číslo a ani adresu kde býva. S povzdychom si sadnem za stôl a začnem si robiť úlohy na Pondelok.

                       Prišli sme domov a ja už s lepšou náladou som si uvaril čaj. Vlastne mi ho musel uvariť Raven, lebo asi by som si namiesto čaju pripravil zmrzlinu. Hm. Keď tak nad tým premýšľam, čajová zmrzlina by nemusela byť zlá. A ešte k tomu do nej kúsky jahôd.....sakra! Prečo robím z čaju zmrzlinu a ešte tam zamiešavam zamrznuté jahody? Čo sa to som ňou deje? Zo zamyslenia ma preberie až zaklopanie na dvere. Otvoriť ide Erik, tak si len ľahnem na zamrznutý gauč a pokúšam sa zaspať. Nepodarí sa. Skôr než stačím zavrieť oči, do obývačky vbehne Amor, ktorému za pätami ide Raven a Inráz. Zamračím sa na nich a potom sa rýchlo vymrštím zo sedačky a Amora zatiahnem do kuchyne, kde pekne tresknem zľadovatenými dverami na znak, že nechcem aby nás rušili.

„Prečo si vyzradil, kde som?“ pozriem sa naštvane na Amora.

„Tak prepáč, ale ty už potrebuješ pomoc. Našli ti niekoho?“ pozrie sa na mňa Amor a sadne si na stôl, ktorý sa hneď začne topiť.

Nemuseli sme mu ani doniesť zviazaného chalana v okovách. Hneď dvaja sa o neho bijú, ale ešte sme nezistili, či sa ho môžu dotknúť,“ ozve sa pri dverách do kuchyne Rav. Ja ho snáď uškrtím.

„Vážne? A sú pekný?“ vyzvedá hneď s iskričkami v očiach Amor.

„Musím uznať, že vôbec neboli špatný. Vlastne boli celkom sladký,“ zasmeje sa za ním Erik.

„Tak a dosť! Čo ste na zabuchnutých dverách nepochopili?!“ rozkríknem sa na nich, keď mi už pekne začnú liezť na nervy.

Rav s Erikom radšej hneď zavrú dvere a Amor zoskočí zo stola.

„Fajn. Môžeš mi teraz povedať akú prácu tu máme?“ pozdvihne obočie Amor.

„Dvaja chalani sa včera pred školou dosť pohádali a dnes ani jeden v škole nebol. Určite aspoň jeden z nich nemal ďaleko k samovražde,“ poviem zúfalo.

„A nevieš dôvod ich hádky?“ posmutnie Amor. Asi vie o kom je reč.

„Dex uveril jednému chalanovi, že Sedrik robí v nočnom klube štetku a každý deň ma v posteli iného chlapa. Dex ho za to znenávidel a Sedrik sa mu chce pomstiť aj keď je úplne na dne, aby Dex trpel rovnako ako trpí on teraz. Cítim od nich tieto vibrácie, ale neviem ako sa mu chce Sedrik pomstiť,“ povzdychnem si.

„Neurčuješ len tak náhodou ty akú pomstu vykoná dotyčná osoba?“ pozrie sa na mňa zamračene Amor.

„To áno, ale sú aj také prípady, ktoré si pomstu vedia vymyslieť sami a potom som nimi ovládaný ako handrová bábika. Nemôžem s tým nič urobiť a ani sa tomu vzoprieť a musím sa im podriadiť a vykonať to, čo si dotyčný želá najviac. Našťastie toto sú len ojedinelé prípady, inak by som sa z toho už zbláznil,“ posmutniem ešte viac.

„Aha a.....“ nedokonči Amor, pretože do kuchyne vtrhne Raven.

„Zlato, máme problém,“ pozrie sa zamračene na Amora, ktorý len kývne a vybehne spolu z ostatnými z domu.

Neváham ani chvíľu a rozbehnem sa za nimi.

„Čo sa deje?“ pozrie sa Amor na Ravena.

„Sedrik,“ odpovie.

Stačí mi už len to meno, aby som stuhol ešte viac. Už aspoň viem, prečo ma to ťahá na most smrti.

„Chalani, máme ešte jeden problém,“ pozriem sa na nich zo strachom v očiach.

„Čo sa deje?“ pozrie sa na mňa Erik.

Len tak dodatočne si všimnem, že s nami nie je Rav. Sakra, kde zase lieta!

„Ak sa Sedrik rozhodol spáchať samovraždu, tak to bude mať katastrofálne následky. Nedokážem mu v tom zabrániť. Navyše to robí len zo smútku a preto, že vie, že ho Dex furt miluje, aj keď ho zavrhol, a týmto spôsobom chce vykonať pomstu, z ktorej sa Dex absolútne zrúti. Eriku, mohol by si zájsť pre Dexa?“ pozriem sa na neho po dlhšej dobe.

Iba prikývne a rozbehne sa iným smerom ako my. Na most prídeme akurát keď sa Sedrik so slzami v očiach chystá skočiť do priekopy, kde tečie tá najdravšia rieka, ktorá roztrhá všetko čo sa jej len dotkne. Ja celý stuhnem a nemôžem sa ani pohnúť. Už ma začal ovládať. Začala ma ovládať jeho túžba po pomste. Moje telo sa pohne bližšie k priekope a oči sa mi zmenia na fialové a čierne, modré na fialové a zelené na čierne. Cítim, že ma sily opúšťajú a ja sa poddávam samote a beznádeji, ktorá vládne jeho telu a sťahuje aj mňa. Takéto silné to ešte nikdy nebolo. Mám strach, ale ten strach nie je môj. Čo sa to deje? Ešte nikdy ma to neovládalo až takto. Pomoc. Pomôžte mi prosím. Prosím v duchu a po tvári mi začnú stekať slzy, keď si uvedomím, že sa stávam priamo na okraj mostu pri Sedrika. Počujem akoby vzdialené hlasy Amora, Ravena a niektoré neviem rozoznať. Počujem aj ako Sedrik odpovedá, ale moc to nevnímam. Zabráňte mu v tom! Zabráňte mu skočiť, prosím. Ktokoľvek! Prosím vás o pomoc. Nech je to ktokoľvek, aj samotný Satan, len nech neskočí. Tento pád neprežijem ani ja. Tá voda odoberá naše schopnosti, keď sme pod vplyvom niekoho iného. Cítim, že mi stále po tvári stekajú slzy a neviem čo sa robí, a tak radšej zavriem oči a nemyslím na bolesť čo príde. Možno je to tak lepšie. Nikomu neublížim, už nikoho nezamrazím na kus ľadu. Zrazu ucítim ako ma niekto chytí okolo pásu a niečo mi hovorí, ale nevnímam ho. Neviem rozoznať slová, ktoré mi hovorí. Som ovládaný niekým iným a nemôžem nič robiť. Stále plačem. Som sám. Nikto ma nechce. Som nikto.

                       Niekto zazvoní a ja sa zdvihnem od úloh a idem otvoriť. Na schodoch sa objaví aj brat a nedôverčivo a prekvapene sa pozerá na dvere. Kto nás môže rušiť tak v neskorú hodinu? No dobre je len šesť, ale aj tak je vonku pekne hustá tma. Otvorím a keď uvidím ustaraného Rava, tak sa dosť podivím. Cítim, že Aj Rio už zišiel dole a stojí za mnou.

„Čo potrebuješ? Čo sa stalo?“ spýtam sa, keď sa pozriem hlbšie do jeho oči.

„Angels,“ celý stuhnem.

„Je mu niečo? Stalo sa mu niečo?“ vychrlí Rio otázky, keď sa preberie zo šoku.

„Čoskoro by sa mohlo stať. Musíte ísť so mnou. Všetko vám cestou vysvetlím,“ prikývneme a rýchlo sa obujeme, zoberieme si bundy a už nasledujeme Rava na......MOST SMRTI?!!!

Hádam sa len nechystá Angels skočiť. Cestou nám Rav všetko vysvetlí a my stuhneme. Sakra! Dúfam, že to tomu magorovi vyhovoria, lebo ak nie osobne ho vykopem z hrobu a zabijem ešte raz! Na most dobehneme takmer bez dychu. Teda hlavne ja a Rio. Rav vyzerá v poriadku až na ustaraný výraz na tvári. Pozrieme sa tým smerom a stuhneme. Nejaký chalan sa tam háda z niekoľkými anjelmi, ktorý sa ho snažia odhovoriť od skoku a neďaleko neho stojí na samom kraji mosta Angels. Po tvári mu stekajú slzy a oči má zafarbene na čierne a fialové oko. Strašne sa o neho bojím a ako som si všimol Rio na tom nie je o nič lepšie. Na most dobehne Erik s nejakým chalanom v pätách. Ten sa tiež zostane ohromene pozerať na anjelov, ale netrvá dlho a príde bližšie k tomu chalanovi na moste. Spoznám, že to bude jeho priateľ. Aj s ním sa poháda pekne do krvi a každým ďalším slovom a pocitom v ňom doháňa postupne Angelsa na úplný kraj mosta. Neváham ani chvíľu a rozbehnem sa tam. Zastavím sa tesne pri Angelsovi a nevšímam si vyjavené pohľady ostatných a chytím Angelsa okolo pásu a pritiahnem si ho k sebe. Začnem mu šepkať do ucha upokojujúce slova, ale nemyslím, že ma vníma. Počujem ako všetci anjeli zalapajú po dychu, ale neriešim to. Príde ku mne aj Rio a začne mu hovoriť tiež nejaké hlúposti. Chalan, ktorý prišiel na most po nás sa rozpráva so „samovrahom“ už celkom pokojne a zdá sa, že si to už všetko vyriešili. Angels sa začne uvoľňovať a pomaly otvorí oči, ktoré majú zase jeho farbu očí. Oddýchnem si a pomaly ho chytím na ruky a odnesiem ďalej od zrázu. Pomaly ho posadím na zem a zotriem mu slzy. Angels sa na mňa pozrie dosť prekvapene a keď si uvedomí, že som to ja tak má chytí okolo krku a pobozká ma. Nebránim sa, práve naopak. Zem pod Angelsom začne zamŕzať a tak ho radšej zase chytím na ruky, aby tu nerozpútal druhú dobu ľadovú.

„Ako to, že sa ho môžeš dotknúť?“ vzlietne pred nás jeden z anjelov.

„A smiem vedieť kto sa pýta?“ pozdvihnem obočie.

„Prepáč. Som Amor. Bratranec Angelsa a brat Rava. Takže?“ vráti sa k predošlej otázke keď sa predstaví.

„Netušíme ako to, že sa ho môžeme dotknúť, ale sme za to radi. Hlavne keď s ním chodím,“ pozriem sa do nebesky modrých očí.

„My? A chodím?“ vyvalí na mňa oči.

„Dotknúť sa ho môžem aj ja. Som Rio brat Richarda. A áno, chodí s Angelsom,“ odpovie za mňa Rio.

Pozriem sa na Angelsa, ktorý mi zaspal v náručí. Usmejem sa a pozriem sa na ostatných.

„Zoberieš ho domov? Zdá sa, že ti verí. Od niekoho komu by neveril by sa nedal chytiť ani keby to bolo možné,“ pozrie sa na mňa anjel s bielymi vlasmi, po pás a modrými očami, nízkeho vzrastu, celý v bielom a kosou v ruke.

„Jasné, že ho odnesiem. Prepáč, ale kto si?“ pozriem sa na neho.

„Aven. Anjel života,“ odpovie a usmeje sa na mňa.

Zamrazí ma. Zaňho sa postaví asi tak vysoký anjel ako som ja s čiernymi krátkymi vlasmi a zelenými očami. Tento je celý v čiernom a tiež drží v ruke kosu. Avena chytí okolo pásu jednou voľnou rukou a spýta sa ho:

„Zlato, mali by sme už ísť. Čaká nás ďalšia práca inde.“

„Tak dobre. Ale sľub mi, že nebudeš zabíjať nevinných,“ zamračí sa na čiernovláska Aven.

„Ja predsa nikdy nezabíjam nevinných,“ ohradí sa čiernovlások.

„Shi!“ skríkne Aven.

Počkať, Shi? Tak sa predsa volá anjel smrti. Takže anjel života chodí s anjelom smrti? No tak to je niečo, zasmejem sa v duchu.

„Prepáč. Tak poď,“ chytí ho Shi za ruku a odletia preč.

Iba nad nimi zavrtím hlavou a s anjelmi sa vydám k Angelsovému domu. Po ceste sa s Riom dozvieme kto je kto a spoznáme dokonca aj Inráza brata Angelsa a Erika. Vážne je viac podobný Erikovi ako Angelsovi. Prídeme až k malému domčeku na samom konci dediny. Nie je veľký ale ani malý. Povedal by som tak akurát. Erik otvorí dvere a pustí nás do vnútra. Anjeli idú prvý a potom ja s Angelsom a Riom. Hneď na prahu dverí sa zastavíme a vytreštíme oči na zamrznutý dom. Všetko je tam ako kus ľadu.

„Fajn. Pripravil som mu posteľ. Choďte ho prosím uložiť. Sú to posledné dvere na hornej chodbe. Najďalej vzdialené od schodov. Ja zatiaľ rozmrazím zvyšok domu. Aj keď je to asi na nič, keďže za chvíľu bude zase zabalený v ľade,“ povie Amor od schodov.

Ja s Riom vyjdeme hore schodmi a podľa inštrukcií nájdeme jeho izbu. Všetko je tam rozmrazené, ale nezostane to tak dlho. Len čo položím Angelsa do postele tak sa posteľ zmení na kus ľadu a snehu. Angels sa prevalí na druhý bok a po tvári mu stečie slza. Rio ju jemne zotrie a ľahne si k Angelsovi zľava. Ten sa k nemu hneď pritúli a spí ďalej. Ja si ľahnem za jeho chrbát a chytím ho okolo pásu. Len zavrní a pousmeje sa zo spánku. Je tak roztomilý. Pozriem sa na Ria a usmejem sa na neho. Úsmev mi oplatí a začne sa hrať s Angelsovími vlasmi. Obaja tu budeme pre Angelsa. To dobre vieme. Všetkých nás zakryjem a ani nevieme ako zaspíme. Nie je tu až taká zima akú som čakal.

                           „Idem sa pozrieť po Riovi a Richardovi. Mali by nám vysvetliť, čo to všetko znamená a čo sa tu deje,“ poviem rozhodne a vstanem od jedálneho stola.

„Hej. Toto už fakt nechápem. Angels bol vždy nečitateľný ale, že by sa až tak k ním privinul to mi nesedí. Nikdy sa k nikomu takto nelíškal a ani k Amorovi, keď zistil, že sa ho môže dotýkať. Niečo mi tu nesedí. Buď opatrný Rave,“ pozrie sa na mňa Inráz.

Iba prikývnem a vyjdem z kuchyne a zamierim do Angelsovej izby. Potichu otvorím dvere a stuhnem na prahu dverí. Richard s Riom ležia pri Angelsovi a Angels sa k ním tisne. Pozriem sa na Angelsovú tvár a uvidím, že je veľmi spokojný. Teraz mi došlo niečo čo mi celú dobu unikalo. On nechodí len s Richim, ale aj s Riom. Oči sa mi rozšíria a pokúsim sa rýchlo vytratiť, ale bohužiaľ to zostane len u pokusu. Vo dverách ma zastaví Angelsov hlas a ja sa tam rýchlo otočím.

„Oni nie sú zlí. Neodsudzujte ich skôr ako sa všetko dozviete. Ja ich milujem, ale asi sa budem musieť rozhodnúť a do tej doby ma nechajte žiť. Sami ste mi chceli dohodiť nejakého chalana, tak mi to teraz neberte. Konečne cítim, že žijem a nie, že prežívam. Prosím, dajte im šancu než vám to vysvetlíme,“ povie rozospaním hlasom a unavené oči zabodne do mňa.

Potom sa otočí na druhý bok a zaspí. Netuším čo tým myslel, ale dám im šancu a neodsúdim ich skôr ako nebudem vedieť všetky fakty. Vrátim sa späť do kuchyne a s povzdychom si sadnem za stôl. Všetci sa na mňa pozrú a tak im poviem všetko čo som videl a počul od Angelsa. Všetci sa zhodneme na tom, že má pravdu a neodsúdime ich bez poznania. Je už dosť neskoro, takže sa aj my vyberieme spať.

                    Ráno ma zobudí vtáčí spev pri mojom okne. Pomaly otvorím oči a pozriem sa do niekoho svalnatej hrude. Zdvihnem hlavu a uvidím Richarda. Začervenám sa, ale hneď potom sa zasmejem. Za mnou sa niekto pohne a stuhnem. Otočím hlavu a uvidím spiaceho Ria. Vyvalím na neho oči a rýchlo sa odvrátim. Ako som skončil v posteli s oboma? Richi sa zamrví a otvorí oči.

„Dobré ráno, zlato,“ usmeje sa na mňa.

„D...do....dobré,“ zakoktám sa a sčervenám.

„Si v poriadku? Včera to moc dobre nevyzeralo,“ robí si starosti.

„Už je mi fajn. Prečo som spal v posteli s vami oboma?“ opýtam sa ho na to čo ma najviac trápi.

„Večer sme ťa domov priniesli neskoro a tak sme si ľahli k tebe. Dúfam, že to nevadí. A ešte sme sa ťa chceli spýtať, že či by si nechcel chodiť s nami oboma,“ odpovie hlas za mnou.

Otočím sa tam a pozriem sa na Ria. Myslí to vážne?

„Myslíme to vážne. Milujeme ťa obaja a tak by sme chceli s tebou chodiť obaja,“ usmeje sa na mňa Richi.

„Vážne? Áno. Som rád, že môžem byť s vami oboma. Milujem vás chalani. Ale mal by som jednu podmienku, ak by vám to nevadilo,“ usmejem sa na nich.

„Akú?“ spýtajú sa naraz.

„Budeme chodiť spolu všetci navzájom. Áno?“ vytreštia na mňa oči.

„To akože aj mi dvaja spolu?“ spýta sa Rio a pri tom sa pozerá na brata, ja len prikývnem.

„No.....mne by to nevadilo ak by to nevadilo tebe. Sme predsa len nevlastný bratia a nie si špatný,“ pozrie sa Richi na Ria.

„Ani ty nie si špatný. Mohli by sme to skúsiť,“ usmeje sa Rio.

Ani neviete ako mi odľahlo. Usmejem sa a dám Richimu pusu. Ten mi ju oplatí. Hneď potom to zopakujem s Riom. Toto bude ešte veľmi zaujímavý život. Vyleziem z postele a prezlečiem sa z tých príšerných šiat. Keď si ich vyzliekam cítim na sebe pohľady oboch, ale nič nepovedia. Zoberiem si do ruky svoje anjelské oblečenie a zaleziem do kúpeľne, ktorú mám pripojenú k izbe. Osprchujem sa a už oblečený vyleziem von a zamierim do kuchyne za Richim a Riom. Chalani odišli ešte v noci. Našiel som list pod dverami Ravovej izby, keď som išiel okolo. V kuchyni sa zastavím vo dverách a usmejem sa keď ich uvidím spolu.

               Zobudím sa na jemné vrtenie vedľa mňa. Pozriem sa na Angelsa a usmejem sa.

„Dobré ráno, zlato,“ poviem.

„D...do....dobré,“ zakoktá sa a sčervená.

„Si v poriadku? Včera to moc dobre nevyzeralo,“ robím si starosti. Včera to fakt nevyzeralo dobre.

„Už je mi fajn. Prečo som spal v posteli s vami oboma?“ spýta sa ma.

„Večer sme ťa domov priniesli neskoro a tak sme si ľahli k tebe. Dúfam, že to nevadí. A ešte sme sa ťa chceli spýtať, že či by si nechcel chodiť s nami oboma,“ odpovie Rio, ktorý sa tiež už zobudil.

„Myslíme to vážne. Milujeme ťa obaja a tak by sme chceli s tebou chodiť obaja,“ usmejem sa na neho a potvrdím mu jeho otázku, ktorú mal v očiach..

„Vážne? Áno. Som rád, že môžem byť s vami oboma. Milujem vás chalani. Ale mal by som jednu podmienku, ak by vám to nevadilo,“ usmeje sa na nás.

„Akú?“ spýtame sa s Riom naraz.

„Budeme chodiť spolu všetci navzájom. Áno?“ vytreštíme na neho oči. To akože chce aby som chodil aj s Riom?

„To akože aj mi dvaja spolu?“ spýta sa ho Rio a pri tom sa pozerá na mňa, Angels prikývnem.

„No.....mne by to nevadilo ak by to nevadilo tebe. Sme predsa len nevlastný bratia a nie si špatný,“ pozriem sa na Ria a usmejem sa.

„Ani ty nie si špatný. Mohli by sme to skúsiť,“ usmeje sa Rio.

Angels sa usmeje a pobozká ma. Ja mu bozk oplatím. Potom ho dá aj Riovi. Keď vstane z postele, tak sa začne prezliekať a my môžeme na ňom oči nechať. Je úžasný. Potom zapadne v kúpeľni a my sa s Riom poberieme do kuchyne niečo pripraviť na raňajky. Teda ak ju nájdeme. Našťastie sme ju našli na druhýkrát. V kuchyni sme sa s Riom rozprávali ako to teraz s nami bude a len tak som nadhodil, že keď teraz spolu chodíme aj mi, tak by sme sa asi mali tiež bozkávať a Rio to zobral smrteľne vážne. Vlastne je to pravda, tak prečo nie. Rio prišiel bližšie ku mne a pobozkali sme sa. Najprv to bolo nevinné, ale nakoniec sme to prehĺbili. Po chvíli keď sme sa oddelili som sa mu pozrel do oči a zistil som, že som sa do neho zamiloval rovnako ako do Angelsa. Pobozkáme sa ešte raz a od tohto bozku nás vyruší až Angels.

„Vidím, že ste to zobrali dobre.,“ usmeje sa na nás.

Sčervenáme. Netušíme ako dlho tu bol, ale ani jeden nevieme čo povedať. Angels príde k nám a dá si ruky okolo môjho krku. Spoji naše pery a ja zase strácam dych. Potom to zopakuje s Riom. Mal by som žiarliť, ale necítim nič iné ako radosť a lásku. Zdá sa, že som našiel svoje dve lásky a už sa ich nikdy nevzdám.

„Hm....Čo budeme dnes robiť? Chalani odišli ešte v noci a je Sobota, takže by sme možno mohli ísť niekde von alebo niečo,“ usmeje sa na nás Angels keď ukončí svoj bozk s Riom.

„Čo keby sme išli k nám?“ navrhne Rio a sadne si za stôl.

„To nie je dobrý nápad,“ posmutnie Angels.

„Prečo? Naši by ťa radi spoznali,“ usmejem sa.

Angels si iba povzdychne a sadne si za stôl. Stolička aj celý stôl sa hneď zmenia na kusy ľadu.

„Zabudli ste, že by som vám zamrazil celý dom a k tomu by som vašim rodičom mohol ublížiť, čo nechcem. Navyše by sa ma iba zbytočne báli,“ posmutnie Angels.

„No tak. Poď sem, miláčik. Nebuď smutný. To bude dobre,“ pousmejem sa a posadím si ho na kolená.

Pri tom sa omylom dotknem zľadovateného stola a ten sa hneď roztopí. Všetci sa na to pozeráme ako na nejaké zjavenie.

„Tak sa zdá, že nakoniec k nám budeš môcť ísť,“ usmeje sa na nás Rio, ktorý sa ako prvý prebral zo šoku.

„Čože? Ale ako?“ vyderie zo seba Angels a pozrie sa na mňa.

„Neviem,“ nemôžem tomu uveriť.

Dostatočne ma preberie až Angel, ktorý s mi začne triasť na kolenách.

„Angelsi, čo sa deje? Čo ti je?“ pozriem sa naňho a teraz zvážnie už aj Rio.

„Bojím sa. Mám strach,“ zašeptá, postaví sa na zem a začne odo mňa cúvať preč.

Pichne ma pri srdci. On sa bojí mňa. Má strach, že ho zničím.

„Angelsi, Richard ti nikdy neublíži. Tomu môžeš veriť. Upokoj sa a pozri sa mu do oči,“ chytí ho Rio zozadu a pozrie sa na mňa.

Postavím sa a prejdem k nemu. Ešte viac sa roztrasie a pritisne k Riovi. Chytím mu bradu a zdvihnem mu hlavu aby sa mi pozrel do oči. Ja v tých jeho vidím strach a smútok, ktorý zastiera lásku. Neviem, čo videl on v mojich, ale prestane sa triasť a aj tisnúť k Riovi a chytí ma okolo krku a pobozká. Cítim, že sa uvoľnil a teraz v jeho očiach je len láska a neha. Zvyšok dňa je úžasný. Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme k nám, keďže dokážem roztopiť jeho ľad a povieme našim rodičom pravdu. Pri najhoršom nás vyhodia z domu a to nám náš miláčik povedal, že môžeme bývať u neho. Prišli sme pred náš dom a odomkli dvere. Hneď pribehla mamka, ktorá nás hneď usadila, že kde sme boli. Angels mal veľký strach už len z jej kriku a to sa prejavilo na dverách stene a podlahe, ktoré hneď začali mrznúť. Pritisol som ho k sebe a začal utešovať. Lad som roztopil skôr ako si to niekto všimol.

„Môžeš prosím ťa prestať kričať! Angels má s teba strach,“ povie svojej matke Rio.

„Kto?“ nechápe mama a potom si všimne nevinné klbko v mojom náručí.

„Á, takže ty si si už našiel priateľku Richarde? Tak to ma teší. A ako sa to volá?“ spýta sa už s milým úsmevom matka.

Angel sa schová viac do mojej náruče a tíško sa rozplače. Tak to tomu zase dala.

„Mami, to nie je baba, ale chalan. A je to náš priateľ. Volá sa Angels a je dosť citlivý na svoj vzhľad, tak by si ho nemusela zhadzovať,“ poučí matku Rio. Ja mám dosť práce s Angelsom.

„Čože? Chalan? Váš priateľ? Čo?“ nechápe matka.

Na zem začnú padať malé guľôčky ľadu a obaja s Riom sa pozrieme na Angelsa, ktorého slzy sa zmenili na ľad. Pozriem sa mu do oči a začnem ho utešovať. Po chvíli neodolám a pobozkám ho. Matka, ktorej práve Rio všetko vysvetlil, že sme gayovia a že chodíme spolu plus ešte s Angelsom, sa na nás pozrie s vyvalenými očami, ale nenachádza slova, ktorými by to okomentovala. Za ňou sa objaví otec, ktorý všetko počul a ten sa na nás pozrie celkom milo. Tak to je prekvapenie. Všetkých nás pozve do obývačky, kde sa matka začne ospravedlňovať Angelsovi, že ho nazvala babou. Už sa celkom upokojil, takže je to v poriadku. Zodpovieme im všetky otázky a dobre sa zabavíme. Keď sa matka spýta Angelsa, prečo vyzerá tak ako vyzerá, ten namiesto odpovede sa postaví z gauča kde sedel medzi mnou a Riom a rozprestrie svoje krídla. Popravde je to prvýkrát, čo ho vidíme s krídlami a musím uznať, že je ešte viac sexi jak pred tým. Je tak roztomilý až to bolí. Som rád, že s týmto zázrakom chodíme práve my. Rodičom vysvetlíme všetko o jeho schopnosti a všetko čo sa nám stalo za posledný deň, čo sa poznáme. My sme sa zase na oplátku dozvedeli, že ja som túto schopnosť zdedil po otcovi a Rio po matke a keď skončíme je šesť hodín preč. Takže bolo fajn vedieť, že sa ho môžu dotknúť aj oni. Angels bol už veľmi unavený a tak som ho uložil do svojej postele, keďže ju mám väčšiu ako Rio, a s Riom sme si ľahli k nemu ako minulú noc. Zakryl som nás a po chvíli Angels aj Rio už spali. Ja som nemohol zaspať tak som ešte chvíľu rozmýšľal. Rodičia to zobrali lepšie ako som čakal, ale aj tak mám pocit, že sme na niečo zabudli. Ale teraz na to asi neprídem. Som dosť unavený a tri hodiny s rodičmi je fakt zaberačka. O tretej sme vypadli od Angelsa a okolo siedmej ideme spať. Dúfam, že to nebolo nič dôležité inak to bude problém............