XXXVI. Takmer koniec pokojných chvíľ

XXXVI.

Ametyst

              Ráno sa zobudím veľmi dobre oddýchnutý. V noci som cítil, že sa Harry spojil so svojím prvým druhom. Jeho mágia už toľko nedoráža na moju, takže ju mám oveľa viac pod kontrolou. Pozriem sa na Draca s Blaiseom, ktorí ešte spia, ale keď sa pozriem na Tea, tak uvidím, že je už dávno hore a zvedavo ma sleduje. Je mi jasné, že cítil zníženie náporu energie, ktorý som na sebe mal ešte včera večer.

"Am?" pozrie sa na mňa prosiacimi očami.

Je mi jasné čo odo mňa chce. Usmejem sa a pobozkám ho. Vzdychne a dychtivo ma chytí okolo krku. Prevalím sa naňho a on roztiahne nohy, ktoré mi následne obtočí okolo pása. Usmejem sa do bozku, keď zacítim, že je vzrušený. Vyzlečiem mu tričko, ktoré má na sebe ako jediné a bozkami mu prejdem cez krk až na bradavky. Jednou rukou mu zamierim k penisu, ktorý chytím do ruky. Krásne vzdychá. Som zvedavý, kedy prebudí tých dvoch. Ticho sa zasmejem a ešte viac ho začnem dráždiť. Prejdem až k jeho dierke, do ktorej vniknem naraz dvoma prstami.

"Nezdržuj to!" skríkne ticho Teo.

Pousmejem sa a pozriem sa mu do oči. Skloním sa k jeho uchu a zašepkám mu doňho.

"Povedz mi čo chceš."

"Chcem aby si do mňa konečne strčil tvoj penis a aby si ma poriadne ošukal!" zavrčí.

"Ako si želáš," uškrniem sa a začnem doňho prenikať.

Neponáhľam sa a som nadmieru opatrný. Nechcem mu ublížiť, zvlášť keď viem, že je to jeho prvýkrát. Keď som v ňom tak na chvíľu zostanem stáť, aby si zvykol. Má zavreté oči a hľadím ho po tele, ale jedným okom sa pozriem na svojich zvyšných druhov. Usmejem sa na nich s privretymi očami keď zistím, že sú hore a sledujú nás. Cítim z nich vzrušenie. Nespustím z nich oči ani keď sa v Teovi pohnem. Moje pohyby sú pomalé a počujem ako Teo vzdychá. Dracovi s Blaiseom sa ťažšie dýcha a postrehnem ako Blaise zájde Dracovi do rozkroku, pričom Draco prekvapene zalapa po dychu. Nakoniec svoju pozornosť venujem opäť Teovi. Zrýchlym svoje pohyby až nakoniec Teo vyvrcholí. Stiahne sa okolo mňa tak pevne, že doňho vyvrcholím o chvíľu neskôr. Nechám ho oddychovať a ľahnem si opäť medzi svojich druhov. Pozriem sa na Draca s Blaiseom, ktorí stále ležia tesne pri sebe. Prižmúrim oči keď zbadám, že Blaise uspokojuje Draca a pritom sa sám trie o jeho zadok. Zacítim ako padli ďalšie ochrany Harryho mágie. Takže sa spojil so svojím druhým druhom. Usmejem sa.

"Viete, že ste neskutočne roztomilí?" nakloním sa k ním a vezmem si Draca od Blaisea.

"Choď za Teom. Ak ešte vládze, tak ho môžeš pretiahnuť," zašepkám Blaiseovi, ktorému sa rozšíria oči a s úsmevom prelezie za Teom.

Ten sa už spamätal a opäť sa vzrušil keď zistil, že sa chystám pripraviť o panictvo aj Draca. Avšak keď sa pri ňom objavil Blaise, tak stratil záujem nás sledovať a nechal sa opečovávať Blaiseom…. Na raňajky sme toto ráno ani nedošli…

Sírius

             Ráno sa s Rémusom prebudím v rozhádzanej izbe. Síce sa Rémus túto noc krotil viac než inokedy, ale aj tak sa nám počas našich hier podarilo obrátiť izbu naruby. Rémusov vlk chcel ísť často za Harrym, ale nemohol som ho pustiť, aj keby som akokoľvek veľmi chcel. S Harrym boli ostatní a aj keď Harrymu by určite neublížil, tak Merlinvie ako by na prítomnosť zvyšných Harryho druhov reagoval Moony. Povzdychnem si, posadím sa na posteli a zívnem si.

"To už je ráno?" zaznie hlas z postele.

Zasmejem sa.

"Áno je. Takže vstávať!" skríknem keď zavriem za sebou dvere kúpeľne.

"Ani ma nehne!" zakričí na mňa Rémus.

Ticho sa smejem a vojdem do sprchy. Nepochybujem, že sa tu o chvíľu objaví. A mám pravdu. Netrvá ani päť minút a už ma objíma pod horúcou vodou.

"Ako ti je dnes ráno? Vyzeráš lepšie než inokedy," otočím sa naňho a pohladím ho po hrudi.

"Je mi oveľa lepšie ako v iné dni. Mám pocit, že Harry vplýva na môjho vlka," položí si hlavu na moje rameno a tvár zaryje do môjho krku.

Pousmejem sa. Rýchlo sa osprchujeme a odídeme na raňajky kde sa konečne stretneme aj s naším Harrym.

"Dobré ráno," usmejem sa keď vojdem do jedálne.

"Dobré. Ako sa cítiš Rem?" pozrie sa na nás ustarane Harry.

"Oveľa lepšie ako inokedy," usmeje sa Rem a pred posadením sa vedľa mňa pobozká Harryho.

Vedľa Harryho zostalo jedno voľné miesto pre Charlieho.

"Charlie s Ronom sa ešte nevrátili?" spýtam sa prekvapene.

"Pravdepodobne ešte spia. Aspoň Ron určite," zasmeje sa Harry.

"Dnes ráno sa mi zdá, že máš oveľa viac energie a tvoja mágia nie je taká divoká ako v posledných dňoch," zamračí sa Rémus.

Nechápavo sa naňho pozriem a zameriam sa na Harryho. Ten sčervená a až teraz zachytím o čom Rémus hovorí.

"Dokončil som zväzok s Tomom a Luciusom," zahryzne sa do pery.

"A si s tým v poriadku?" zamračím sa.

Vieme čím si prešiel.

"Áno som. Rád by som čoskoro dokončil celé puto. Moja mágia je konečne viac pokojná a po úplnom spojení si myslím, že bude na takej úrovni na akej mala byť od začiatku," pousmeje sa.

Pozrieme sa s Rémusom na ostatných prítomných Harryho druhov, ktorí nám pohľad opätujú. Mierne sa usmievajú takže som si istý, že sú radi, že sa Harry zotavuje. Tiež som nadšený.

Harry

             Po úžasných raňajkách s mojimi druhmi sa zavriem v sále, kde nacvičujeme s Ametystom. Na raňajky nakoniec nedošiel a ani teraz som ho nevedel nikde nájsť. Pravdepodobne je so svojimi druhmi. Bohužiaľ moji druhovia mali svoje povinnosti. Charlie s Ronom sa vrátili hodinu po raňajkách a Charlie odišiel hneď do práce, takže sme sa moc nevideli. Úprimne, cítim sa teraz sám. Započujem otvoriť dvere na sále a po otočení zistím, že je to Ametyst.

"Konečne si vstal. Je skoro obed," uškrniem sa.

"Nie si jediný, kto si musí potvrdiť svojich druhov," zasmeje sa.

"Ja som ale nespal so všetkými. Nemusel si si tvrdiť aj Rona len čo sa vrátil," vyplazím naňho jazyk.

"Nežiarli braček," sadne si vedľa mňa.

Smutne sa naňho pousmejem.

"Cítil som, že sa moja mágia od teba už takmer úplne odpútala. Teraz je záťaž prevažne na Tomovi a Luciusovi. Dúfam, že sa mi puto podarí dokončiť skôr než toho bude na Toma s Lucom príliš," pozriem sa von z okna.

"Myslím, že tohto sa rozhodne nemusíš obávať," smeje sa.

Prevrátim oči. Chvíľu sedíme v príjemnom tichu a premýšľam nad všetkým, čo sa mi stalo a ešte stane.

"Katherine poslala list, že nás čaká posledné vystúpenie v letnej sezóne a máme sa naň pripraviť," nadhodí potichu Ametyst.

"Kedy?" spýtam sa nadšene.

Konečnesa niečo deje. Na vystúpenia sa nesmierne teším. Aspoň raz v živote mi je dovolené robiť to, čo ma baví a nemusím sa riadiť podľa snov iných.

"Za týždeň a pol. Tri dni pred začiatkom školského roka," pozrie sa na mňa Ametyst.

"Musím sa vrátiť do Rokfordu, že?" uškrniem sa.

"Bolo by to najlepšie. Vzhľadom na to, že Severus je profesor, tak by si nemal mať toľko starostí….. Počul som, že Sírius bude tento rok učiteľom lietania nakoľko vaša profesorka si chce rok dať pauzu a Lucius bude učiť obranu. Posiela ho tam školská rada, aby dohliadal na chod školy a riaditeľa. Po konci roka naňho asi prišlo dosť sťažnosti. A navyše veľmi pozitívna je správa, že je to tvoj posledný rok. Brumbál ti nebude môcť ublížiť, pretože si už spútaný," chytí ma za rameno Ametyst.

Povzdychnem si.

"A navyše tam budú aj tvoji druhovia," pretočím oči, ale úprimne sa usmejem.

Aspom viem, že tam nebudem sám.

"A dostaneme magický svet pod našu kontrolu, tak ako to malo byť už celé tisícročia!" prikývne vážne Ametyst.

Jednoducho sa jeho výrazu musím smiať. Keď sa dosmejem, ľahnem si na zem a vážne sa naňho pozriem.

"Jediné, čo mi robí starosti je, aké plány má Brumbál. Už roky predstiera, že Voldemort je skutočný. Preboha…. v štvrtom roku dokonca vytvoril ilúziu Voldemorta a zabil Cedrika! Kvôli nemu zomreli moji rodičia! Je nevyspytateľný a ja mám strach čoho všetkého je schopný, aby si udržal slávu a svoj titul!" zložím si hlavu do dlaní.

"Bude to v poriadku. Dostane, čo si zaslúži," chytí ma Ametyst za ruku.