XXXVI.

XXXVI.

Harry

                  Celý deň ubehne v pohode. Terztan sa stále drží pri Dracovi a Abraxas pri Nevilovi. Tí ich ako správny semeovia strážia a starajú sa o nich. Ostatným je to divné a tak im to povedia, načo sa všetci zdesia. Trvá mi dlhú chvíľu, než ich presvedčím, že som o tom vedel, a že mi to nevadí. Tiež som odsúhlasil, keď Abraxas povedal, že sa po mojej svadbe vezmú a že na nej budem prítomný, aby nemuseli ísť do Chrámu Parselanských démonov, pred sochu Arubi. Hlavne preto, že by ta socha mohla zabiť ich deti. Podľa toho, čo mi hovoril Herames, keď som sa s ním spojil mysľou, tak má čarovné schopnosti, ktoré dokážu zabiť nenarodené dieťa, ak nebolo počaté po svadbe. Našťastie to funguje len v tom Chráme. Tom sa nejakým zázrakom dohodol s Brumbálom, že ja a celá Prinsarská fakulta, samozrejme aj moji krstní otcovia a profesor Snape a tiež Charlie a všetci moji priatelia, opustia na týždeň školu. My s Tomom ako “Svadobnú cestu”, budeme len na Riddle Manor, a ostatní preto, že sú naši priatelia a podobne. Tiež mu Tom napísal, že to bol môj nápad a tak mi vyhovel. Sírius, Remus a Charlie, nami samozrejme idú ako “hliadka Fénixovho Rádu”. Väčšiu somarinu som v živote nepočul. Prekvapivo na to Brumbál skočil a po svadbe budeme mať týždeň na prípravu našich plánov. Je to úžasné. Práve je sobota ráno a Herakles ma zase obliekol. Tento raz mám na sebe zase rifľové kraťasy do pol stehien, ale bielej farby. Tričko na ramienka, zase nad bruško, zelenej farby. Teraz nemám na sebe ani silonky, ani čižmy. Iba zelené balerínky s tieňovaním do biela. Na ruke mám zase hada. Dnes sa mi rozhodol vlasy učesať do jednoduchého konského chvosta. Do vlasov mi dal zelenú hrubú čelenku a na chvost mi pripol moju zlatú sponu. Oči mi namaľoval zase s tieňovaním od bielej do slabo zelenej. Pozerám sa do zrkadla veľmi prekvapene.

“Myslíš, že sa mu budem páčiť?” spýtam sa.

“Severus mi povedal aký chaos si vyvolal naposledy. Teraz to nebude o nič horšie,” postaví sa za mňa a chytí ma za ramena.

Usmejem sa a vyjdeme von. Nakráčame si to do spoločenky.

“Ideme?” spýtam sa veselo.

Keď sa konečne spamätajú, tak si zase oblečiem plášť a so Síriusom a Remusom idem hradom na okraj Zakázaného lesa. To je jediná vec, ktorú som im povedal. Ideme popri okraji až k časti, kde nie je vidieť na les z hradu. Tam už čaká Tom so svojimi smrťožrútmi. Zobral len Rudolfúsa, Rabastana, Severusa, ako inak, a Luciusa. Ešte včera v noci som nakreslil mapu pre chalanov, aby sa na tú lúku dostali aj cez Tajomnú. Dal som ju Heraklesovi a ten by mal byť práve teraz s Terztanom, Abraxasom, Dracom a Nevilom niekde v polovici tajomnej. Ale ešte stále dosť ďaleko od vchodu. Prídem k Tomovi. Ten mi dá dole plášť a môže na mne oči nechať. Pobozká ma.

“Vyzeráš úžasne,” zašepká mi do pier.

Pousmejem sa a vydáme sa do lesa. V dostatočnej vzdialenosti od hradu si Lucius, Severus, Rabastan a Rudolfús vyzlečú svoje smrťožrútské plášte. Pozriem sa na Severusa.

“Viem, že už druhú sobotu nemôžeš tráviť s Heraklesom, ale bolo by to divné, keby si ako jeden z najvernejších smrtijedov tu nebol,” poviem mu.

“To nevadí,” odpovie mi.

“Preto som tam dnes poslal aj Heraklesa s ostatnými. Ty Lucius, sa aspoň dozvieš veľkú novinu,” uškrniem sa.

“Takže tam budú všetci? Nemali náhodou ísť Charlie s bratmi a ich partnermi na “rodinný” obed?” spýta sa Sírius.

“Okrem nich, samozrejme,” prevrátim oči.

“Neviem či tú “novinu” chcem počuť,” povie neisto Luc.

Usmejem sa. On vlastne ešte nevie vôbec nič o Terztanovi. Radšej už nič neprezradím. Za desať minút sme ešte stále nikam nedošli. Našťastie tu teraz nie je moc zvierat. Až teraz si uvedomím, že z lúky ma vlastne niesol Niwius a tým pádom to bolo kratšie. Vytiahnem prútik a vyčarujem Patronusa. Ostatní ma nechápavo sledujú a potom sa pozrú na môjho patróna. Som tiež dosť šokovaný. Teraz ma môj patrón podobu bieleho jednorožca. Otočí sa na mňa.

‘Čo potrebujete, pane?’ pokloní sa.

‘Choď pre Niwiusa. Potrebujem osem jednorožcov. Nejak som neodhadol diaľku lúky od hradu,’ pošlem mu myšlienku.

Nič nenamieta a odbehne preč.

“Harry?” spýta sa Remus.

“Mňa sa na nič nepýtaj. Rozumiem tomu rovnako ako ty,” začnem sa hneď brániť.

Pozriem sa na nich.

“Harry,” pozriem sa na Síriusa, čo zase chce.

“Otoč sa, ale veľmi pomaly,” povie ticho Severus.

Otočím sa a uvidím ako k nám ide Niwius s ďalšími siedmymi jednorožcami. Usmejem sa a rozbehnem sa k Niwiusovi. Objímem ho okolo krku.

“Nie je to ten jednorožec, čo ťa priniesol keď si sa stratil?” spýta sa Remus, ale nekomentujem to, že som sa stratil.

“Áno,” prikývnem.

Vyskočím si na Niwiusov chrbát.

“Na čo čakáte? Nasadajte. Inak sa tam nedostaneme,” usmejem sa.

“Ísť na jednorožcoch?” spýta sa nechápavo Lucius.

“Áno. Inak zoznámte sa. Toto je Niwas Naro Yus, ale volám ho Niwius, kráľ jednorožcov,” predstavím im Niwius, na ktorom sedím.

Opatrne prídu k jednorožcom. Remus je zvlášť opatrný.

“Remus. Nič ti nespraví. A vie, že ani ty jemu. Dovolí ti nasadnúť. Niwius vie prečo vybral práve…..ako sa voláš?” pozriem sa na jediného slabo modrého jednorožca.

‘Akvarel,’ odpovie mi v mysli.

“Prečo vybral práve tu, Akvarela,” usmejem sa.

“Ty im rozumieš?” spýta sa ma Rudolfús.

“Áno. Ale ticho. Nikto iný to nesmie vedieť,” prikývnem.

Nakoniec sa rozbehneme lesom. O päť minút už sme na lúke. Našťastie. Už som si myslel, že sa sem nikdy nedostaneme. Je tu ešte viac jednorožcov ako minule. Ale nikde nevidím chalanov. Kde môžu byť?

“Páni, Harry. Ako si to tu našiel?” spýta sa Tom.

“Cez Tajomnú komnatu. Len vážne nechápem kde sú chalani. Už by tu mali byť,” zoskočím s Niwiusa.

“Nebude vám vadiť, ak vás tu chvíľu nechám? Pôjdem im naproti. Asi sa stratili v chodbách,” povzdychnem si.

“Ako sa od tadiaľto dá dostať do Tajomnej?” spýta sa nechápavo Sírius.

Prídem ku skale a zasyčím heslo v parselčine. Jedine Tom mu môže rozumieť. V skale sa objavia dvere, ktoré sa otvoria a ja vojdem. Zavriem za sebou a pozriem sa okolo.

“Lokaris Herakles,” zašeptám kúzlo.

Malý biely vtáčik ma vedie naspäť do hlavnej sály. Ale zastaví sa v tuneli, kde mali odbočiť, no však oni mierili ďalej tou širokou chodbou. Povzdychnem si. Pomaly ich nasledujem až narazím na rovnakú odbočku ako pred tým. Asi ju prehliadli a odbočili sem. Idem za vtáčikom, až narazím na rovnakú chodbu s dverami. Hneď otvorím dvere, ktoré v druhej chodbe vedú von. Tu sú však klietky a v jednej veľkej je aj naša malá partička pátračov.

“Čo tu robíte?” spýtam sa nechápavo.

“Harry!!!!” skríknu nadšene.

“Asi sme sa stratili. Dostaň nás von,” poprosí Herakles.

Iba pokrútim hlavou a otvorím klietku. Nakoniec zistím, že Terztan s Abraxasom sú len trochu v šoku, ale inak sa im nič nestalo. Potom ich vediem von za ostatnými. Tí tam už na nás čakajú pri vode.

“Je to tam úplné bludisko. Ako sa tam môžeš vyznať?” zastoná Abraxas, keď sa nadýchne čerstvého vzduchu.

“Keby ste sa lepšie pozerali, tak nezablúdite,” odpoviem pokojne.

“Inak ste v poriadku?” strachujem sa nakoniec.

To k nám už prišli ostatní.

“Sme v pohode. A deti tiež. Len trochu podchladení,” pousmeje sa Terztan, ktorý sa opiera o Draca a hľadí sa po brušku.

Draco má svoje ruky položené okolo Terztana, taktiež na jeho brušku. Pozriem sa na všetkých lepšie. Rozosmejem sa. Úplne všetci sú od pavučín. Herakles si odfrkne a príde k Severusovi, ktorého pobozká. Draco si až teraz všimne svojho otca a zbledne.

“O čom to hovoríte?” spýta sa Lucius.

“No….” začne Draco.

Lucius pozdvihne obočie nad ich polohou s Terztanom, ktorý sa teraz ešte viac pritisol k Dracovi. Sadneme si na kamene, ktoré boli neďaleko od vchodu.

“Vieš, otec…..toto je Terztan Chrabromil….. Je to môj….milenec,” odpovie Draco neisto.

“Draco, som rád, že si si niekoho našiel, ale vieš, že mama nebude nadšená. Stále má zásadu, že musíš pokračovať v rode. Nevideli sme sa mi už náhodou?” povzdychne si Lucius a pozrie sa na Terztana.

“Áno. Cez prázdniny, keď sme omylom zničili Tomovi izbu. Ešte som sa nestihol ospravedlniť. Takže je mi to ľúto. Snáď si to s pár kúzlami opravil,” usmeje sa milo.

“To je druhá vec…….myslím, že to nebude problém,” pozrie sa Draco na Terztana, ktorý sedí pri ňom a opiera sa mu o rameno.

Pobozká ho do vlasov.

“Čo tým myslíš?” spýta sa.

“Draco sa ti snaží povedať, že zbuchol Terztana, len nevie ako ti to oznámiť,” odpovie pokojne Severus.

“Čože si? To ale nie je možné,” odporuje Lucius a ani Rudolfús a Rabastan nevyzerajú presvedčene.

“V skratke povedané. Sme démoni a môžeme otehotnieť,” vysvetlím.

“To si nevedel keď si sa s ním vyspal?” spýta sa Rudolfús.

“Ja som to už vedel, keď som spal s Terztanom, ale Nevil to ešte nevedel, keď spal s Abraxasom, strýko,” uškrnie sa.

“To tým, ako myslíš, že….” začne Rabastan.

“Že Abraxas je tiež v tom? Áno. Presne tak to myslím,” odpovie Draco.

“Vie to už tvoja babka?” spýta sa Lucius Nevila.

“Nie. A bol by som rád, keby to tak ešte nejakú tú chvíľu zostalo. Nikdy by to neprijala a pri najlepšom by ma vydedila,” odpovie Nev.

“Už som ti raz vravel, že mi je to jedno. Nám nezáleží na tom, či si bohatý. Naša rodina sa o nás postará a ty do nej patríš od chvíle, keď si sa so mnou spojil. Už navždy k nám budeš patriť. Budeš patriť ku mne a vždy u nás nájdeš svoje miesto,” pozrie sa naňho zasnene Abraxas.

Práve mi hrozne pripomenul Lunu.

“Ja viem, láska,” pobozká ho Nev.

“Teraz keď to vieš, ako sa k tomu postavíš? Mama sa to nesmie zatiaľ dozvedieť. Odkedy poznám Terztana a ostatných, tak som sa naučil prehliadať ľudské úmysly a tie mamine sa mi vôbec nedajú dobré,” spýta sa Draco Luciusa.

“Samozrejme vám to želám. Nikto sa o tom nedozvie. Ako dlho ste vlastne spolu?” spýta sa Lucius.

“Týždeň,” sčervená Terztan.

“Týždeň a už si ho dokázal…. Ehm….dostať do iného stavu?” spýta sa Rabastan.

“Tak nejak,” usmeje sa Draco a pobozká Terztana, ktorý sa dožadoval pozornosti.

“Ideme do vody?” spýta sa ticho Abraxas.

“Jasne,” odpovie Herakles a Terztan prikyvuje.

Oni traja sa za stáleho dozoru od Draca a Nevila odoberú do vody. Ostatní sa tam stále o niečom bavia a vyzerá to tak, že Sírius s Remusom sa veľmi dobre zabávajú. Ja sa s Tomom odoberiem kúsok ďalej FO lesa, kde ma Tom oprie o strom a vášnivo pobozká.

“Tak veľmi si mi chýbal a to ubehli len dva dni. Ani nie,” usmeje sa a zase ma pobozká.

O chvíľku neskôr mi prejde na krk. Tíško vzdychám. Chytím sa ho okolo krku a zase ho pobozkám.

“Tom. Prosím. Počkaj ešte týždeň. Už len týždeň a potom si so mnou rob čo chceš,” poviem zúfalo.

“Nie Harry. Nebudem na teba tlačiť. Urobíme to, až sa na to budeš cítiť pripravený,” pobozká ma nežne a potom sa rozídeme na prechádzku okolo lúky.

Zase môžem celý deň stráviť s ním. Mojou jedinou láskou.