XXXIX.

XXXIX.

Herames

            Usmejem sa na nich.

“Som rád, že ťa spoznávam, ale teraz na to nie je vhodná príležitosť,” poviem a zívnem.

“Prepáčte, ale Herakles ma zobudil a fakt som rád, že som sa dokázal obliecť. Nechápem prečo musí mať Harry tak streštené nápady,” prehrabnem si unavene vlasy.

“To je v poriadku. Hlavne ho musíme nájsť,” povzdychne si Tom.

“Dobre. Takže by sme sa mali rozdeliť,” usmejem sa.

Nakoniec to skončí tak, že smrťožrúti majú ísť hľadať do lesa a ja s Tomom a ostatnými piatimi smrťožrútmi ideme po stopách. Ostatní smrťožrúti sa predstavili ako Nott, Awery, Rudolfús a Rabastan Lestrangeovi a Lucius Malfoy. Ten Malfoy mi je hrozne sympatický a niečo ma k nemu volá. Stále dávam pozor na cestu. Je tu príliš veľa konárov a určite na seba nechceme upozorniť.

“Kde môže byť? Tu ho nikdy nenájdeme,” povzdychne si zúfalo Tom.

Niečo ma napadne. Zastavím a ponorím sa do svojej mágie. Zachytím striebornú niť a potiahnem. Viem, že to cítil. Onedlho k nám priletí môj zlatý Pegas. Medzi stromami sa mu ťažko pristáva, ale nakoniec to zvládne. Nevšímam si udivené pohľady ostatných a nasadnem si naňho. Potom mu poviem, že hľadám Harryho a on sa vydá jedným smerom. Ostatní nás nasledujú.

Harry

                   Musím odísť. Prečo mi to urobili? Ležím na zemi v Zakázanom lese a po tvári mi tečú slzy, ktoré sa hneď vsiaknu do zeme. Pozriem sa na svoju ruku, na ktorej ešte stále vyniká prsteň, ktorý mi dal Tom na dôkaz našej lásky. Rozplačem sa ešte viac. Nič z toho nebola pravda!! Dám si prsteň dole z prstu a zahodím ho niekam do kríkov. Postavím sa a rozbehnem sa ďalej. Neviem kam a ani ako ďaleko bežím, tak sa vôbec nečudujem, keď do niekoho narazím a spadnem na zem. Stále plačem a je mi úplne jedno kto to bol alebo ešte stále je. Započujem o zem buchnúť kopyto, tak zdvihnem hlavu. Vyvalím oči. Nado mnou stojí veľký čierny kôň, je väčší ako jednorožce, a má červené oči. Hrivu má vlnovitú a vôbec nie rovnú ako iné kone. Na niektorých miestach na tele sa mu sem-tam rozhorí ohnivo-čierny fľak, ktorý vážne vyzerá ako pekelný oheň. Vždy je to na inom mieste. Uprene ma sleduje. Pozriem sa zaňho a zistím, že takých koňov je tu veľa. Stádo, uvedomím si. Prehltnem. Ten prvý kôň, do ktorého som vrazil sa postaví na zadné a potom dopadne dole tesne pri mňa. Zavriem oči. Otvorím ich až keď na tvári zacítim nos toho koňa. Otvorím oči a pozerám sa na neho ako si pri mňa ľahol. Až moc mi to pripomenulo Niwiusa. Z oka mi zase spadne slza.

‘Čo sa stalo náš kráľ? Kto vám ublížil?’ spýta sa ma.

Pozriem sa naňho smutne. Už ma ani neprekvapí, keď ho počujem hovoriť a nazývať ma kráľom.

“Klamali mi. Všetci mi klamali. Hovoril, že ma miluje. Ja som mu dal svoje srdce a on mi ho zlomil. Chcú sa ma zbaviť. Chcú ma zabiť,” rozplačem sa a tvár si schovám v jeho hrive.

‘Nebojte sa kráľ náš. Postaráme sa o to, že vám nikto neublíži. Volám sa Arian Kyr, ale hovor mi Akyr. Som kráľ Pekelných koňov a partner Niwiusa. Poďte. Vezmeme vás na našu lúku, kde sa práve zdržuje aj Niwius so svojím stádom,’ odpovie a zdvihne sa.

“Dobre, ale tykaj mi,” usmejem sa cez slzy.

Postavím sa tiež a vysadnem si naňho. Je o dosť väčší ako Niwius, tak sa musí zohnúť, inak by som naňho nevyskočil. Rozbehne sa lesom a za ním celé stádo. Zastaví sa až na temnej lúke, kde cez veľké koruny stromov neprenikne ani jeden mesačný alebo slnečný lúč svetla. Zoskočím dole a uvidím ako sa k nám približuje Niwius. V tomto lese žiari ako jasná hviezda. Celý je strieborný a úplne žiari. Rovnako ako všetky jednorožce.

‘Harry. Čo tu robíš?’ spýta sa Niwius.

Pribehnem k nemu a objímem ho okolo krku.

“Ach Niwius. Ako som im mohol uveriť?” rozplačem sa na novo.

‘Harry, povedz mi čo sa presne stalo,’ ozve sa.

“Počul som ich ako sa rozprávali o tom, že sa ma chcú zbaviť. Ale až po svadbe a ako rád im vtom Tom pomôže,” plačem.

‘Och, Harry. Určite to nie je tak ako si myslíš. To musí byť len nejaké nedorozumenie,’ posadí ma na kameň.

Pozriem sa naňho. To myslí vážne? Počul som ich.

‘Teraz ma počúvaj. Poviem ti čo urobíme, áno?’ spýta sa.

Prikývnem.

‘Takže ako prvé si zotri tie slzy. Vôbec ti nepristanú. Potom si oblečieš tieto šaty. Je to dar od jednorožcov pre teba k tvojmu svadobnému dňu,’ predo mnou sa zjavia šaty žiarivo bielej farby, ktorá v tme žiari ako Niwius.

Skladajú sa z troch častí. Z trička s krátkym rukávom, ktoré bude zase končiť nad bruškom a sukne ktorá je dlhá do pol stehien a cez ňu sa zaviaže okolo pásu dlhá vlečka, ktorá sa ešte pripne strieborným náramkom na pravé zápästie. Usmejem sa a rýchlo sa prezlečiem. Pomyslím si, že by to chcelo zrkadlo a to sa hneď objaví predo mnou. Pozriem sa prekvapene na Niwiusa, ktorý sa na mňa “usmeje”. Pochopím, že to vlastne bola moja mágia. Pozriem sa do zrkadla a nemôžem tomu uveriť. Keby som mal biele vlasy tak si myslím, že som jednorožec. Zasmejem sa. Prvýkrát od doby keď som ušiel z Bradavic. Pozriem sa na Niwiusa s Akyrom.

“Čo teraz?” spýtam sa.

‘Teraz vlasy,’ zasmeje sa Niwius.

Otočím sa späť k zrkadlu a pozerám sa ako Niwius svojou mágiou češe moje vlasy. Nakoniec sa dotkne rohom zeme kde vyrastie nádherný kvet striebornej farby, ktorý mi zapletie do vlasov. Na pol ich mám zopnuté tým kvetom a druhá polovica sa mi vo vlnách rozlieva po chrbte až k pasu. Je to úžasné. Odrazu začnú moje vlasy žiariť na niektorých miestach bielou až striebornou farbou. Prekvapene sa na to pozerám.

“Prečo…..?” pozriem sa na jednorožcov okolo mňa.

‘Máš v sebe krv hviezdy. Si hviezda. Rovnako ako Herames, Abraxas a Terztan. Toto sa ti môže stávať veľmi často. Ale aj nemusí,’ ozve sa Akyr.

Prikývnem. Postavím sa a otočím sa na nich.

“Čo teraz?” spýtam sa ďalej.

‘Potrebuješ sa vyspať. Začarujem ťa. Poznáš Šípkovú Ruženku? Uspím ťa a len bozk od osoby, ktorá ťa skutočne miluje a nikdy by ti neklamala a nikdy ťa nesklamala, ťa prebudí. Tak zistíš, že ti nikto neklamal,’ ponúkne mi.

Prikývnem a počkám kým Akyr vyčaruje posteľ. Je veľká a celá z Pekelných kvetov a ohňov.

‘Plamene ťa obalia a budú chrániť,’ vysvetlí keď si ľahnem do postele.

Ruky si zložím na brušku, nohy si vystriem a zavriem oči. O chvíľu cítim príjemné teplo a nič iné.

Herames

                 Ideme lesom pekne dlho. V polovici cesty som musel zliezť dole z Pegasa, lebo konáre boli moc pri zemi. Radšej som ho poslal preč. Ďalej ideme v tichu. Onedlho však zakopnem o koreň a spadnem do jedných kríkov.

“Si v poriadku Herames?” príde ku mne Rabastan.

“Iste,” povzdychnem si a keď sa chcem postaviť, tak rukou natrafím na niečo kovové.

Zoberiem to do ruky a pozriem sa na to. Zistím, že je to prsteň. Postavím sa a ukážem ho Tomovi. Možno je Harryho.

“Tom, vieš čo je toto?” ukážem mu prsteň.

Pozrie sa na to a hodí po mne smutný pohľad. Prsteň si odo mňa zoberie.

“Je Harryho. Je to prsteň, ktorým som ho požiadal o ruku,” usmeje sa smutne.

“Tom, nechcem ťa raniť, ale asi to tušíš tiež. Harryho nikto neuniesol. Utiekol. Ale stále neviem prečo. Na svadbu sa tešil. Miluje ťa,” pozriem sa mu do oči.

“Musíme ho nájsť,” zamračí sa.

Prikývnem a ideme ďalej. Cesta nám trvá pekne dlho. Už sa blíži polnoc a všetci sme unavený.

“Povedal vám vôbec niekto, čo sa presne stalo? Ja totižto nič neviem,” zahájim konverzáciu.

“Len, že odišiel do kuchyne a už sa nevrátil. Cestou z hradu a pri lese našli náramok hada, ktorý som mu dal a aj zlatú sponu od vášho strýka, spolu so sponou, ktorá patrila Heraklesovi,” odpovie mi Lucius.

“Odkiaľ to vieš?” spýtam sa.

“Bol som akurát s Tomom, keď zavolal Severus,” odpovie.

“Aha,” prikývnem.

Ďalej ideme ticho. Stále sa držím pri Luciusovi. Po chvíľach sa snažím od neho vzdialiť, pretože začínam cítiť, že niečo nie je v poriadku. Cítim ako má k nemu volá moja mágia. Doteraz som o tom len čítal, ale mám pocit, že to on je môj partner, ktorý si vzal inú. Radšej prejdem na opačnú stranu Toma, kde je Rabastan. Neuvedomím si to, aké po tvári mi stečie slza.

“Herames, čo sa deje?” spýta sa Rabastan.

“Čože? Ale, to nič,” zotriem si slzu, keď si uvedomím jej prítomnosť.

Prejdem do prednej časti nášho týmu a idem dosť popredu. Nemôžem ísť pri ňom, keď viem, že miluje niekoho iného. Po tvári sa mi začnú kotúľať slzy, ale vôbec ich nevnímam a ani sa ich nesnažím zotrieť. Aj tak ma nemôžu vidieť a ja to potrebujem zo seba dostať. Bohužiaľ nemám takú schopnosť ako Herodes, že sa zmením do svojej druhej, bezcitnej formy. Dívam sa len pod nohy a nie pred seba. Niekto ma chytí za lakeť a otočí k sebe.

“Herames, prečo plačeš? Čo sa stalo?” spýta sa ma Lucius, ktorý ma zachytil.

Odvrátim od neho.

“Vážne nič,” odpoviem a pozriem sa na lúku, ktorá sa tam zrazu objavila v opare hmly.

“Herames, vidíme, že…..” začne Tom.

“Harry!!” skríknem, čím preruším Toma a rozbehnem sa k nemu.

Padnem pri posteľ z Pekelných ruží a vystrašene sa pozerám na Harryho uvoľnenú tvár. Celý je zabalený v magickom čiernom ohni. Na sebe má krásne biele šaty, ktoré nestratili svoju krásu ani za ničivými čiernymi prameňmi. Rovnako, ako svoju krásu nestratil on. Rozplačem sa a prikryjem si rukou ústa. Stále sedím na zemi pri posteli. Započujem za sebou kroky na vlhkej tmavej tráve. Nikoho nevnímam, vidím pred sebou len Harryho nehybné telo, aj keď mám pevne zavreté oči. Zacítim ruky, ktoré ma zdvihnú zo zeme a pritisnú ma na pevné telo. Nezaujíma ma kto to je, ale jeho vôňa malín a bielej ľalie ma dokáže upokojiť natoľko, aby som prestal tak veľmi plakať.

“Herames, pokoj,” zašepká mi niekto do ucha.

Medzi tichými vzlykmi vdychujem tu sladkú vôňu. Bokom sa opieram o pevnú hruď a tvár si zaborím do krku muža, ktorý ma objíma okolo pásu.

“Tom, mám pocit, že Herames je v nejakom šoku,” povie ten istý hlas, ktorý patrí mužovi, ktorý ma objíma.

/Harry, čo sssa sssstalo?/vzlyknem.

Ani si neuvedomím, že hovorím v parselčine.

“Tom?” spýta sa ten príjemný hlas vystrašene.

“Chce vedieť čo sa stalo. Máš pravdu, je v šoku a ani nevníma. Ale aj ja by som rád vedel čo sa stalo,” započujem ďalší hlas.

Tom

                  Vystrašene sa pozerám na Harryho. Čo sa to stalo? Nezáleží mi na tom, že je okolo neho čierny oheň. Posadím sa pri neho a pohladím ho po tvári. Stále je tak krásny. A tie jeho šaty sú na ňom neodolateľné.

“Tom, mám pocit, že Herames je v nejakom šoku,” ozve sa starostlivo Lucius.

Pozriem sa naňho. Herakles je k nemu pritisnutý a po tvári mu tečú slzy. Jemne sa chveje.

/Harry, čo sssa sssstalo?/vzlykne.

“Tom?” osloví ma zase vystrašene.

“Chce vedieť čo sa stalo. Máš pravdu, je v šoku a ani nevníma. Ale aj ja by som rád vedel čo sa stalo,” poviem ticho a otočím sa späť na Harryho.

Awery a Nott ničomu síce nechápu, ale poslušne držia hubu. Lestrangeovi stoja na boku spolu s nimi, ale oni na rozdiel od nich vedia, čo pre mňa Harry znamená.

/Harry, lásssska moja jediná. Čo sssa ti to ssstalo? Prečo tu len tak nehybne ležíšss? Zobuď sssa lásssska moja milovaná,/šepkám mu jemne.

Prečo tu len tak ležíš? Skloním sa a pobozkám ho na pery. Je mi jedno, že okolo neho horí oheň. Nijak ma nepáli. Pozriem sa na neho a chcem vstať, že ho vezmem a odídem s ním, ale v tom sa jeho viečka pohnú a na mňa sa pozrú dve smutné smaragdové očka. Keď má spoznajú, tak v nich zažiari oheň nádeje. Plamene zmiznú a on sa opatrne posadí. Pomôžem mu a silno ho objímem.

“Harry!” zašepkám nežne.