XXXIV. List

XXXIV.

Harry

                       Zobudím sa v nedeľu skoro na obed. Nechápem ako som mohol tak dlho spať. Ale moc to neriešim. Nakoniec celý deň ubehne rýchlo. Celý ho strávim s chalanmi a rozprávaním o tom ako bolo na rande. Tiež sme začali s prípravou svadby. Veľkú časť si zobral na starosti Herakles. Pustil sa do toho hneď po tom, čo mi rozpustil vlasy a upravil mi ich. Mal som ich krásne vlnovité a hneď sa rozhodlo, že mi takéto vlasy, iba nejak vyčesané, urobí Herakles na svadbu. Už som sa nevedel dočkať. V pondelok nám deň ubehol hrozne rýchlo a ja som radšej na hodine elixírov sedel sám úplne vpredu. Našťastie sa nič nestalo. Zvyšok dňa ubehne v pohode. V utorok sa takmer unudím k smrti, v stredu mi už vlasy stávajú dupkom a vo štvrtok mám všetkého dosť. Ešte týždeň do svadby. Pardon. Týždeň a pár dní!!! Ja sa snáď zbláznim. Dnešok bol hrozný. A hádajte prečo. Brumbál si ma zase zavolal!!! Grangerovú už bohužiaľ pustili s ošetrovne, tak mi lezie za pätami. Práve mierim za Brumbálom, keď mu cestu zatarasí Giny s Hermionou. Zavrčím. Ony si snáď nedajú pokoj!

“Čo chcete?” spýtam sa pokojne.

“Ach, náš Potter. Ako si mi to mohol urobiť!” zakričí Hermiona.

“Nemáš sa púšťať do boja s neznámym súperom,” odfrknem.

“Potter! Ty si si mal vziať mňa! Boli sme si súdený. Nemáš si brať Voldemorta!!! Ako si mohol!!” zapiští Giny.

Och, ako nenávidím tie jej falošné slzy. Sú otravné. Vŕŕ…..

“Varujem ťa Potter. Zavri si tu hubu!” zavrčí Grangerová.

“Mám právo hovoriť,” usmeje sa milo.

“Och. Len aby sa ti niečo nestalo,” uškrnie sa zle a odíde.

Po chrbte mi prejde mráz. Vážne budem musieť byť opatrnejší. Povzdychnem si a idem ďalej chodbou. Prídem až k riaditeľovi.

“Ach, Harry. Poď ďalej. Potrebujem s tebou hovoriť,” usmeje sa riaditeľ.

Ble… to mohol byť riaditeľom radšej Tom ako tento dedo.

“Iste. O čo ide?” spýtam sa a sadnem si na stoličku, keď si všimnem aj Severusa a aj mojich krstných.

Všimnem si, že je tu aj Molly Weasleyová, Ron, Charlie, dvojčatá, Beny, ktorý je medzi nimi, áno sú hrozne rozkošní, Tarrian a Eldorádo. Čo zase chcú od mojich bratrancov?

“Najprv začneme s vecami okolo teba. Severus bol na stretnutí…” nebol, lebo žiadne nebolo, “.....a doniesol od Voldemorta papier, kde sa píše…..veď si ho prečítaj,” podá mi pergamen.

Začítam sa.

/Brumbál!

Mám na teba jednu podmienku. Po svadbe, budem môcť byť v Bradaviciach 

alebo zoberiem Harryho na druhú školu. A už ho nikdy neuvidíš. Rozumieš? 

Taktiež mi dáš moc, že budem riaditeľom Bradavic až ty nebudeš môcť. Rozhodni sa rýchlo…..

Lord Voldemort.

/Harry, môj milovaný,

Píšssem ti touto formou. Bude to veľmi zssaujímavé, čo sssi vymyssslíšš, že tu píšssem. 

Terazss ssa trochu mrač, aby to nevyzsseralo podozssrivo. Sssstretneme sssa dnesss v noci vo vašssej spoločenssskej miessstnosssti. 

Prídem krbom od Ssseverusssa.

PS: Milujem ťa.

Tvoj Tom.//

V duchu sa usmejem. Dnes v noci. Konečne ho zase uvidím. Už sa teším. Pozriem sa na riaditeľa.

“Čo sa tam píše? Nevedeli sme to prečítať, tak sme usúdili, že je to po parselansky písané pre teba,” usmeje sa milo.

“Pozýva ma na ďalšie rande túto sobotu, aby sme dohodli svadbu,” uškrniem sa kyslo.

Toto predstavenie ma začína baviť.

“Dobre. To sa dá zariadiť. Napísal kde?” spýta sa riaditeľ.

Ostatní len ticho počúvajú.

“Miesto nechal na mne,” pokrčím ramenami.

“To je úžasné. Tak sa môžete….” začne nadšený riaditeľ.

“Prepáčte, ale miesto nechal na MNE, nie na VÁS,” zdôrazním.

Pozrie sa na mňa a s úsmevom prikývne.

“Iste.”

“Ako ste sa rozhodol?” spýtam sa.

“Samozrejme, že zostanete tu!” tleskne rukami.

Ako inak. Chce nás mať pod kontrolou. Ale miesto riaditeľa mu nedá. Prikývnem.

“Tak teraz sa môžeme pustiť do ďalších vecí. Molly, aký máš problém?” otočí sa na ňu.

Vážne nechápem prečo som tu ja.

“Moji synovia sa snáď zbláznili. Ron si mal vziať Hermionu a on sa namiesto toho dá do kopy s tým malým, červeno-vlasým diablom, o ktorom nič nevieme. To isté Charlie a ako inak tak aj dvojčatá. Mali si vziať ženy, aby rozšírili rod, navyše ako môžu byť moji synovia v Slizoline?!! Je to tá najhoršia fakulta! Teda ak nerátam Prin-ani neviem čo! Čo to má znamenať?!!” začne kričať piate cez deviate.

“Charlie, ty chodíš so svojím študentom?” spýta sa riaditeľ.

“Áno, ale v zákonoch školy nie je napísané, že sa neschvaľuje vzťah žiaka a učiteľa. Zvlášť, keď je ten žiak už plnoletý,” odpovie Charlie.

“To máš pravdu,” prikývne Brumbál.

“Navyše Molly, existujú elixíry, ktoré umožnia otehotnieť aj kúzelníkovi,” zastane sa ich Severus.

Som rád, že nespomenul našu schopnosť.

“Ja nechcem nejaké zmutované vnúčatá!” skríkne pani Weasleyová.

Započujem zalapanie po dychu a tichý plač. Otočím sa a uvidím ako Tarrian plače do Ronového trička a on sa ho snaží upokojiť, pričom zlostne pozerá na svoju mamu. Našťastie tu nie je pán Weasley. Ten by ju zabil. Vidím, že Eldorádo s Benjamínom nemajú ďaleko k slzám. Ja som na ňu tiež pekne naštvaný. Ako to mohla povedať?

“Pani Weasleyová, poznáme sa už dlho. Vždy som vás mal rád, ako vlastnú matku. Lenže teraz vás nenávidím. Ako to môžete povedať o vlastných synoch? A vôbec sa mi nepáči, že takto hovoríte o mojich priateľoch. Adam a Derek majú dvoch otcov, Deril má zase dve mamy. A vyzerá to, že nie sú v poriadku? Podľa mňa sú to fajn chalani. Nezáleží na tom kto sú jeho rodičia,” prehovorím pokojne.

Všetci mi venujú plnú pozornosť. Tarrian už prestane plakať a tisne sa k Ronovi, ktorý ho hľadí po chrbte. Všetci vyzerajú prekvapene, až na mojich bratrancov, ktorým došlo, že mi dal Herakles ich rodokmeň. Stihli sme toho veľmi veľa za posledných pár dní.

“Oni majú dvoch otcov? Vy máte dvoch otcov?” spýta sa prekvapene Brumbál.

“Áno. Nepýtal ste sa, kto sú naši rodičia. Je to problém?” spýta sa Eldorádo.

“Nie, nie je. Len ma to prekvapilo. Možno by bolo dobré keby vaši rodičia prišli a zoznámili sa s pani Weasleyovou a jej rodinou,” usmeje sa Brumbál.

“To by možno šlo, ale Benové mamy nebudú môcť prísť,” odpovie Tarrian opatrne.

“Prečo?” spýta sa Fred.

“Moje mamy zomreli pred piatimi rokmi,” odpovie chladne Beny.

“Prepáč. To sme nevedeli,” pritiahne si ho k sebe George.

“To je v poriadku. Už sme si s mojim bratom zvykli,” odpovie ticho.

“Ty máš brata?” spýta sa Charlie.

“Nevlastného. Je odo mňa starší o dva roky. Jeho matka zomrela pri pôrode a otca mu zabili mesiac pred tým. Boli to dobrý priatelia mojej matky, tak si ho vzala k sebe. O dva roky som sa im narodil ja. Teraz žije so svojím manželom a trojročným synom,” usmeje sa.

“Aha,” pousmeje sa Brumbál.

Dedo starý.

“Súhlasila by si Molly, aby ste sa stretli na obed napríklad túto sobotu? Harry aj tak bude zaneprázdnený a vy si môžete spraviť rodinný obed,” navrhne Brumbál.

“Iste. Možno by som ich potom dokázala prijať do rodiny,” prikývne pani Weasleyová.

“Ešte niečo? Nejak som stále nepochopil prečo sme tu všetci,” pozriem sa na Brumbála.

“Bolo to vlastne kvôli tomu listu. Nevedeli sme čo v ňom je. Takže s tebou zase pôjdu Sírius a Remus. Daj im vedieť kam chceš ísť. A aj Severusovi. Ten to povie Tomovi,” odpovie riaditeľ.

“Iste. Tak teda dovidenia,” rozlúčim sa a odídem.

Počkám ich v jednej z tajných chodieb. O chvíľu chodbou idú aj chalani spolu s učiteľmi. Zastavím ich a tou tajnou chodbou sa dostaneme pred našu klubovňu. Ideme dnu. Posadáme si na gauč.

“Tom mi napísal, že príde dnes večer cez tvoj krb k nám,” pozriem sa na Severusa.

“Dobre,” prikývne.

“Na tu schôdzu pôjdeme na jedno miesto, ktoré som našiel,” usmejem sa tajomne.

“Takže tajomstvo?” žmurkne Sírius spiklenecky.

“Tak nejak. Teraz. Čo vy s tým obedom?” spýtam sa.

“No nejak to prežijeme,” usmeje sa Charlie.

“Otec to pochopí a určite to vezme dobre. To mama je taká, že nenávidí gayov. To bol jeden z dôvodov prečo vyhodila Percyho,” usmeje sa smutne George.

“Nemaj strach láska. Aj keby sa vás zriekla, tak u nás máte vždy dvere otvorené. Naša rodina vie, čo znamená osudový partner,” usmeje sa Beny.

O chvíľku sa všetci odpracú niekam do izby, tak zostanem v spoločenke sám so Síriusom a Remusom. Severus šiel za Heraklesom. Povzdychnem si.

“Čo keby ste šli aj vy do jednej z voľných izieb? Určite sa vám tu nechce so mnou sedieť,” pozriem sa na nich.

Keď odídu za rohom tak si ľahnem na gauč a zaspím.

                  Zobudím sa na to, že má niekto nesie v náručí. Otvorím oči a pozriem sa na dotyčného. Keď zbadám, že je to Tom, tak sa šťastne usmejem a chytím ho okolo krku.

“Prepáč láska. Nechcel som ťa zobudiť,” pobozká ma do vlasov.

“To nič,” usmejem sa a otvorím dvere do mojej izby.

Opatrne ma položí na posteľ. Dnes bol únavný deň. Posuniem sa a Tom si ľahne pri mňa.

“Čo sa to tu deje? Prídem k Severusovi a on tam nie je. To sa často nestáva. Prídem sem a je tu mŕtvo ako v hrobe,” spýta sa ticho.

“Všetci sa zavreli v izbách. To bolo niekedy po večery. Potom som zaspal na gauči, tak neviem kde sú,” zívnem.

“Teraz je už skoro dvanásť,” pousmeje sa.

“Hm….tak pekne hreješ,” zavrním a ľahnem si naňho.

Len sa zasmeje a pritisne si ma bližšie.

“Už si rozhodol kam pôjdeme v sobotu?” spýta sa ma.

“Áno. Na jedno moje tajné miesto. Vedel si, že Tajomná komnata je obrovská a má veľa tajomstiev?” pozriem sa naňho.