XXXII. Rande

XXXII.

Harry

                 Zvyšné dni prežijem v celkovej pohode. Zobudím sa do krásneho slnečného rána. Na perách mi už v sne pohrával úsmev. A určite viete prečo. Dnes. Je. SOBOTA!!!!! Vyskočím z postele a skočím do kúpeľne. Osprchujem sa a len s uterákom okolo pásu sa rozbehnem ku skrini. Oblečiem si spodné prádlo a začnem sa prehrabávať v skrini. Vyhádžem celú skriňu, ale nič tam nenájdem. Som zúfalý. Vybehnem z izby a rozrazím dvere od Heraklesovej. Netrápi ma, že ešte spí a rozbehnem sa k jeho skrini.

“Preboha Harry! Čo tu robíš?” ozve sa z postele.

“Hľadám nejaké normálne oblečenie. Veď si nemám čo obliecť!!!” zakričím v hystérii.

“Pre Merlina, veď je len pol siedmej! Poď sem!” chytí ma a odtiahne od svojej skrine.

Hodí ma na posteľ a ľahne si ku mne. Chcem vstať, ale nepustí ma.

“Spi! Máš ešte kopu času. Maj rozum a nezobuď všetkých okolo!” zavrčí a viac ma stisne.

“Nie! Pusti ma. Chcem ísť za Tomom,” zaskučím.

“Harry, spi! Ešte je málo hodín. Tom tam bude až o desiatej. Sľubujem, že ak pôjdeš teraz spať a nezobudíš sa skôr ako ostatní, tak ťa na to rande sám vychystám,” povie zmučene.

“Dobre,” podvolím sa a uložím sa mu do náruče.

“Konečne,” započujem než zaspím.

                      Keď sa druhýkrát zobudím, tak Herakles je už hore a hrabe sa v skrini.

“Tak Šípková Ruženka sa nám už zobudila. Vstávaj. Už mám pre teba veci,” usmeje sa.

Vyskočím z postele a natešene okolo neho poskakujem. Zaviaže mi oči šatkou, ale nebránim sa. Potom ma začne obliekať do nejakých vecí. Keď mi rozviaže oči, tak sa chcem pozrieť do zrkadla, ale ešte mi to zakáže. Ale už len to, že na sebe uvidím rifľové kraťasy do pol stehien čiernej farby, ma zneistí. Uloží ma na stoličku a začne česať vlasy. Pomaly mi s nimi niečo robí a nakoniec do nich pripne moju zlatú sponu. Všimnem si, že na ruke mám svoj náramok od Toma. Pousmejem sa. Už sa naňho tak teším. Budem sa mu páčiť? Potom ma otočí k sebe a vytiahne….maľovatka? Zdesím sa. Kde ich sakra vzal?

“To nemyslíš vážne! Už tak vyzerám ako baba!” vystrašene sa naňho pozriem.

“Ale myslím. Neboj sa. Budeš vyzerať na zožratie,” usmeje sa.

Skôr ako stihnem protestovať, tak mi začne jemne maľovať pery. Zacítim jahody. Potom sa pustí do oči.

“Mihalnice ti maľovať nemusím, pretože ich máš krásne veľké. Iba jemné tiene do čierno-biela a vyzeráš úžasne. A tie krásne lesklé pery. Nedával som farebný rúž, lebo máš krásnu ružovú farbu pier, len jemný jahodový lesk stačil. Tak, môžeš sa pozrieť,” usmeje sa šťastne.

S neistotou sa pozriem na Heraklesa a potom opatrne prejdem k zrkadlu. Vyvalím oči a otvorím pusu. Mám na sebe už spomínané kraťasy a k tomu biele tričko ktoré končí nad pupkom a tesne mi prilieha na telo. Má krátky rukáv. Pod kraťasami mám akoby čierne sieťované silonky. Nie je to už trochu moc? Vlasy mám zapletené do dvoch postupových vrkočov a prehodené dopredu. Na konci jedného mám sponu zlatého hada a na druhom rovnakú sponu, ale v čiernom podaní a s červenými očami. Oči mám namaľované v tieňovaní od bielej do čiernej a krásne sa to trblieta. Nádherne vyniknú moje smaragdové oči. Pery sa mi lesknú.

“Ešte si obuj toto,” podá mi kozačky, čižmy vysoké po kolená, v čiernej farbe a ku kolenám sú tieňované do bielej farby a asi s päť centimetrovým podpätkom.

Vyvalím naňho oči, ale čižmy si obujem. Pozriem sa na seba teraz. Hneď to vyzerá lepšie. A som asi o centimeter vyšší od Heraklesa. Usmejem sa. Toto je úžasné. Skočím mu okolo krku.

“Ďakujem, Ďakujem, ďakujem! Keď nám budeš svadbu chystať ty, tak to bude nezabudnuteľný zážitok,” kričím šťastne.

“Dobre, dobre. Poď. Všetci, myslím tým úplne všetci, čakajú v spoločenskej miestnosti, tak poď. Za chvíľu musíte vyraziť, tak sa im pod ukázať,” zasmeje sa.

Prikývnem a narovnám sa. Vyjde z izby a ide do spoločenky. Pár krát sa nadýchnem a započujem rozhovor, ktorý sa tam začal. Alebo skôr Heraklesov monológ.

“Tak, Harry je pripravený, len by ste mohli povedať pravdu o tom, čo si myslíte o mojej práci,” zasmeje sa.

“Tak kde je?” spýta sa nedočkavo Sírius.

“Harry? Môžeš sem ísť?” spýta sa ma a ja sa pomaly dostanem až do spoločenky.

Prekvapivo sa v tých podpätkoch nechodí tak zle. Prídem tam a započujem mnohonásobne zalapanie po dychu. Sčervenám.

“Vyzerám až tak zle?” spýtam sa a zahryznem si do pery a skloním hlavu.

“Nie! Práveže vyzeráš úžasne. Si prekrásny,” odpovie El, ktorý sa ako prvý prebral z omámenia.

“Vážne?” usmejem sa šťastne.

“Myslíte si, že sa budem Tomovi páčiť?” spýtam sa nádejne.

“Tom by bol hlupák a k tomu ešte slepý, keby ťa odmietol,” odpovie mi Draco.

Usmejem sa. Chvála od Draca je vzácna.

“Fajn. Môžeme ísť?” spýtam sa nedočkavo.

“Prosím vás, už ho vezmite preč. O pol siedmej mi vtrhol do izby a začal prehrabávať šatník. Trvalo mi pätnásť minút, než som ho prinútil spať. Tak ho za ním už vezmite a nevracajte sa skôr ako bude večera,” posťažuje si Herakles.

Zasmejem sa a potom si cez seba prehodím biely plášť, ktorý mi dal Eldorádo. Na hlavu si dám kapucňu a pomaly vyrazím preč aj so Síriusom a Remusom. Po chodbách ideme ticho a tak aby ma nikto nepoznal. Ešte zatiaľ nemusia vedieť, ako sa teším za Tomom. Takto sa môžem usmievať koľko len chcem a nikto to nevidí. Pomaly ideme dole do Prasiniek. Je všeobecne známe, že sa tam mám stretnúť s Tomom, takže sú tam smrtijedi a všetci sú dnes schovaný a celkovo je dedinka prázdna. Všetci si myslia, že od tohto stretnutia závisí mier, tak sa radšej nepletú do cesty. Prídeme až k Trom Metlám a ja otvorím dvere. Vo vnútri sú len smrtijedi a uprostred za jedným zo stolov sedí Tom. Dvere sa zavrú. Je tu len jedná čašníčka a tá sa radšej ticho drží za pultom a trasie sa strachom. Je tu teplo, tak podám plášť Remusovi. Všetci okolo zalapú po dychu. Cítim na sebe ich pohľady. Neisto sa pozriem na Toma, ktorý na mňa tiež valí oči. Pomaly k nemu prejdem a dám si záležať na tom, aby to bolo čo najzvodnejšie. Vidím, ako sa Tom sotva ovláda. Usmejem sa naňho.

“Ahoj.”

“Ahoj,” zašepká priškrtene.

Zasmejem sa, čo ho prebudí a stiahne si ma do lona. Zacítim ako veľmi je vzrušený. Chytím sa ho okolo krku. Vášnivo ma pobozká. Preplietam si s ním svoj jazyk a tíško vzdychám. Viem, že ostatní smrtijedi pekne závidia.

“Chýbal si mi,” zašepká mi Tom do uška.

“Aj ty mne,” usmejem sa.

“Nemáte nič iné na práci?” zavrčí Tom na smrtijedov keď už sú ich pohľady prehnané a žiarlivé.

“Prepáčte pane,” odpovedia.

“Sú tu aj Severus s Luciusom a Lestrangeovými?” zašeptám mu do ucha.

“Iste. Čo potrebuješ?” spýta sa.

“Musím s tebou niečo prebrať a oni by nám mohli pomôcť,” pozriem sa naňho zúfalo.

“Lucius, Severus, Rabastan a Rudolfús, samozrejme aj vy dvaja,” pozrie sa na mojich krstných otcov, “tu zostaňte. Potrebujeme s vami hovoriť. Vy ostatní choďte niekam,” rozkáže.

Všetci ho hneď poslúchnu. Tí šiesti si sadnú k nám.

“Čo sa deje?” spýta sa Severus.

“Máme menší problém,” pozriem sa na nich vážne.

“V stredu som bol zase u Brumbála. Zavolal si ma, aby sa uistil, že som od teba dostal list. Spýtal som sa ho, či netreba súhlas od mojich opatrovateľov, keď nie som plnoletý,” začnem.

“Tvoji príbuzný sú muklovia a ani nie ste rovnakej krvi. Nemôžu ti dať súhlas,” odpovie Lucius.

“Oni nie, ale môj čarodejnícky opatrovateľ áno,” pozriem sa naňho.

“Ty máš čarodejníckeho opatrovateľa?” spýta sa Sírius.

“Mal si to byť ty alebo Remus, poprípade Severus, ale ty si šiel do Azkabanu, Remus, ty si vlkolak a ty Severus, tebe stále úplne nedôveruje, aj keď každému hovorí aký je na teba spoľah,” odpoviem.

“Kto je tvoj čarodejnícky opatrovateľ?” spýta sa Tom s obavou.

“Brumbál,” odpoviem.

Zalapú po dychu.

“Takže, preto s tým súhlasil skôr ako ty. Aj keby si nechcel, tak by si si ma musel vziať, lebo to povedal on,” povie Tom naštvane.

“Ale ja si ťa chcem vziať,” vystraším sa.

“Ja viem láska. Upokoj sa,” pobozká ma nežne.

Vydýchnem si. Myslel som si, že má už nechce. Opriem si hlavu o jeho rameno.

“Má nado mnou nejakú moc?” spýtam sa Luciusa.

“Áno. Než budeš plnoletý, tak za teba všetko rozhoduje on. Spravuje aj tvoje dedičstvo a účty v Gringott banke. Plnoletosti však nadobudneš v deň keď si vezmeš Toma, takže nad tebou stratí moc. Je to písané úplne malým písmom pri zákone o plnoletosti a zákone o manželstve. Určite si to nevšimol, inak by ťa tak rýchlo a ľahko nepustil zo svojej moci,” odpovie Lucius.

“Takže ak tomu rozumiem správne, tak keby som otehotnel ešte pred svadbou, tak by mohol rozhodnúť o mojom potrate, je to tak?” spýtam sa a som dosť naštvaný.

Všetci piati, Lucius, Rabastan, Rudolfús, Sírius a Remus, sa na mňa pozerajú divne.

“Och. Vy vlastne ešte neviete novinky. Tu Harry, jeho bratia a bratranci môžu otehotnieť,” uškrnie sa Severus.

“Čože?!” vytreštia na mňa oči.

“Áno. To je na dlho. Ale chcem odpoveď. Môže za mňa rozhodnúť aj v tomto, aj napriek tomu, že je to moje dieťa a o ňom už rozhodovať nesmie?” spýtam sa znovu.

“Ehm…. Áno. Môže, pretože je súčasťou teba,” odpovie Lucius váhavo.

“Dobre. Takže svadba bude, dnes je štrnásteho, takže, dvadsiateho ôsmeho, presne o dva týždne v sobotu. Môže byť?” pozriem sa na Toma.

“Iste. Vieš, ale o tom, že to chce zariadiť Herakles?” spýta sa.

“Myslím, že mu to s čistým srdcom prenechám. Kto si myslíš, že má do tohto navliekol?” spýtam sa.

“Hm….to ho musím pochváliť a poďakovať mu. Si na zjedenie,” zasmeje sa a pobozká ma na krk.

Zasmejem sa.

“Čo keby sme si teraz dali pauzu? Choďte kam chcete. Ja idem s Tomom ku Škriekajúcej búde,” zasmejem sa a vytiahnem Toma na nohy.

“Ak sa budeš predo mnou takto otáčať, tak sa ďaleko nedostaneme,” zasmeje sa Tom a chytí ma zo zadu za pás.

Rozosmejem sa a otočím sa k nemu čelom. Chytím ho okolo krku a vášnivo pobozkám. Potom vyjdeme von a ideme pomaly k búde. Tom ma drží okolo pásu. Viem, že nás ostatní sledujú vo svojich maskách a Sírius ako pes. Samozrejme je s ním aj Remus. Celý deň mi ubehne veľmi rýchlo. Podpíšeme zmluvu, dohodneme svadbu a parádne si deň užijem. Keď prídem večer naspäť so šťastným úsmevom na tvári, tak nikoho nevnímam a hneď ako si ľahnem do postele, tak spím ako zabitý.