XXXI. Pozvanie

XXXI.

Abraxas

                   Harry má celkom milo prekvapil. Bude z neho dobrý kráľ. Keby sa to dozvedel niekto iný, tak by ma pri najmenšom chceli toho dieťaťa zbaviť. Máme nepísané pravidlo, že nesmieme mať deti skôr ako sa neuskutoční pravá svadba. Démoni tým, že sa s niekým vyspia, sa prakticky vezmú, ale ak chceme mať dieťa, tak sa musíme zobrať pred sochou Arubi. Je to veľká socha zlatého Baziliska v Chráme Parselanských démonov. Som rád, že je náš kráľ Harry. Teraz by zatiaľ stačilo, že o tom vie on. Ak by to všetko dobre vyšlo, tak by stačilo, aby nás oddal on. On má výhodu, že sa môže oženiť kdekoľvek. Tým, že sa stane niekoho manželom, nadobudne úplnú kráľovskú platnosť a potom nás môže oddať on a nemusíme ísť do chrámu. Ostatní chalani práve preto toľko váhajú so spojením so svojím osudovým partnerom. Čakajú, než ich Harry bude môcť oddať, aby sa im nestalo to čo mne. Práve večeriame pri našom stole, ktorý je za viacerými ochrannými kúzlami, ako inokedy. Dnes sem nesmú ani naši osudový partneri a ani žiadny priatelia. Zjem toho dosť veľa. Po milovaní som, ako sa zdá, vždy hladný. Po večery idem aj s Nevilom tajne k Severusovi. O chvíľu už vchádzame do jeho komnát.

“Ahoj. Máš to?” spýtam sa.

“Ako inak,” pozdvihne obočie.

“Ehm...ešte pred tým, ak sa ukáže že nie som tehotný, tak by sme to mali skontrolovať ešte ráno,” poviem neisto.

“Prečo?” spýta sa.

“My...akosi….ehm…..dnes poobede…..” skloním hlavu a sčervenám.

Severus si povzdychne. Došlo mu to. Toto je des. Viac sa strápniť ani nejde.

“Tak poďme,” ukáže nám do svojho laboratória.

Vojdeme a Severus mi prinesie malú sklenenú fľaštičku. Je v nej zlatá tekutina.

“Daj do nej tvoju krv. Ak sa sfarbí do červena, tak si tehotný, ak do čierna, tak nie si,” poučí ma Severus.

Podám fľaštičku Nevilovi a vezmem si zlatú dýku, ktorú vždy nosím v čižmách alebo pripevnenú pod nohavicou na lýtku. Nevil otvorí fľaštičku a ja si zarežem do prsta. Opatrne nakvapkám do elixíru tri kvapky krvi. Nevil ho zavrie a zatrasie ním.

“Teraz treba päť minút počkať,” odpovie Severus.

Opatrne si sadnem na jednu stoličku. Opriem sa o operadlo a zavriem oči. Ruku si automaticky položím na bruško. Želám si, aby som bol tehotný, ale nechcem pridávať starosti Nevilovi a ostatným. Ale na druhu stranu to dieťa chcem už som si privykol na tu myšlienku, že som tehotný.

“Láska? Môžeš mi ty od srdca povedať či by si chcel dieťa?” započujem Nevila.

Otvorím oči a pozriem sa do jeho. Sedí oproti mne.

“Túžim po tom dieťatku viac ako po čomkoľvek inom. Zvykol som si na myšlienku, že budem mať dieťatko. Hrozne by som chcel to dieťatko,” pozerám sa mu do oči a radšej ich zavriem inak by som sa rozplakal.

Už asi viem aká bude odpoveď. A vôbec sa mi tá myšlienka nepáči.

“Abraxas?” spýta sa Severus opatrne.

“Láska?” pohladí ma po tvári Nev.

“Je negatívny, že?” spýtam sa a pootvorím oči.

Hneď sa mi spustia slzy keď uvidím čiernu tekutinu. Zavriem oči a na stoličke sa stočím do klbka. Tak moc som si želal, aby som bol tehotný. Zacítim okolo seba niekoho ruky.

“No tak láska. Neboj sa. Raz budeme mať maličké. Ďalší test urobíme ráno, áno? Možno, že si otehotnel,” pobozká ma Nev do vlasov.

Prikývnem. S poďakovaním si od Severusa vezmeme ešte jednu fľaštičku a odídeme. Pred mojou fakultou sa rozlúčime nežným bozkom a ja odídem rovno spať. Nezaujíma ma, že to ostatným príde divné.

                 Ráno si vezmem veci na vyučovanie a fľaštičku s elixírom, ktorú si dám taktiež do tašky. Pozriem sa do zrkadla a povzdychnem si. Ruku si položím na svoje bruško. Rozhodol som sa, že ten elixír otestujem až po raňajkách. Nemám náladu zistiť práve teraz, že nečakám žiadne naše malé bábo. Smutne sa pousmejem a odídem z izby. Dnes nečakám na ostatných. Idem rovno na raňajky. Samozrejme sám. Po ceste však stretnem to Weasleyovic dievča. Zdá sa mi, že sa volá Giny. Tá sa na mňa len zle usmeje a namieri si to ku mne.

“Ale, ale. Kohože to tu máme? Nie je to jeden z Prinsaru?” začne príliš sladkým hlasom.

“Nechaj ma,” poviem jej ticho.

“A prečo? Nechápem čo na tebe Nevil vidí. Si nič. Brr….teba by som sa nedotkla ani dvadsať metrovou palicou,” odfrkne si, strčí do mňa a odíde.

Neudržím sa na nohách a buchnem sa do jednej steny, po ktorej sa zveziem na podlahu. Pri rukách zacítim niečo mokré, tak sa tam rýchlo pozriem. Zistím, že fľaštička vypadla z ruksaku a otvorila sa. Celý jej obsah sa vylial na podlahu. Z oči sa mi začnú liať slzy. Nie. Teraz už nezistím, či som tehotný. Jednu ruky si priložím k ústam, aby nebolo počuť moje vzlyky. Zacítim okolo seba niekoho ruky.

“Pre Merlina, Abraxas. Tak strašne som sa o teba bál. Prečo si nezostal v klubovni?” započujem Harryho hlas.

Pozriem sa naňho.

“Weasleyová mi rozliala ten lektvar, ktorý mal určiť či som alebo nie som tehotný. Ten včera ukázal, že nie som. A tento mi už nepovie nič,” začnem viac vzlykať a schovám sa v jeho objatí.

Je o kúsok menší ako ja, ale to mu nebráni ma celého ukryť. O chvíľu započujem niekoho bežať k nám a o pár sekúnd neskôr sa nachádzam v inom, pevnejšom, objatí. Pozriem sa hore a zistím, že je to Nevil.

“Ab. Čo sa stalo?” spýta sa vystrašene.

“Giny sa stala. Rozliala mu elixír,” odpovie za mňa Harry.

“Nič iné ti nespravila?” spýta sa stále ešte vystrašene.

“Nie,” odpoviem.

“Dobre. Poď, Severus nám určite dá nový elixír,” pobozká ma do vlasov a pomôže mi vstať.

“Nechcem. Aj tak je to zbytočné. Poďme na raňajky,” zotriem si slzy.

“Láska, čo keď si ale tehotný?” spýta sa Nevil.

“Nie som. Včerajší elixír to povedal jasne. Ak sa to nepodarilo na prvýkrát, tak tehotný nie som,” usmejem sa smutne.

“Hlavu hore, Abraxas. Raz to určite príde,” položí mi ruku na rameno Harry.

Má pravdu. Už s lepšou náladou sa odoberieme do Veľkej siene. Nevil ma drží okolo pásu. Pri stole už sedia všetci. Dokonca pri profesorskom stole sedí Remus a nevyzerá nejak zle na to, že bol včera spln. Raňajky zase ubehnú rýchlo a ku koncu nejaký veľký čierny výr donesie Harrymu list.

Harry

                   Som rád, že sa z toho Abraxas už ako tak dostal. Vážne sa na to dieťatko tešil, ale keď to príde, tak to príde. Nemusí na to toľko tlačiť. Usmejem sa. Som zvedavý ako sa tento rok ešte vyvinie. Ku koncu raňajok mi Tryx, tak sa volá jedna z Tomových sov, prinesie list. Je na nej pečať Slizolinovho rodu. Usmejem sa. Rýchlo otvorím list a začítam sa. List je napísaný v parselčine.

/Môj milovaný,

Ani neviešss ako veľmi mi chýbašsss. Týmto lissstom ťa pozssývam na našsse prvé rande.

Ani neviešss ako sssa na teba teššším. Ssstretneme sssa túto sssobotu U troch Metiel. 

Riaditeľ užšš lissst dossstal a sssúhlasssil. 

Merlin ho chráň, keby nesssúhlasssil.

Tvoj milovaný a jediný snúbenec,

Tom Marvolo Riddle./

                Keby som nebol uprostred Veľkej siene, tak by som skákal meter dvadsať do vzduchu. Ja mám rande. Mám rande s mojim milovaným. Ach. Ako veľmi sa teším. Kiežby už bola sobota. Schovám list do tašky a vybehnem z Veľkej siene. Prvú hodinu máme obranu, tak zamierim k učebni. Remus so Síriusom už vo Veľkej sieni neboli, takže budú v učebni. Chcem zo seba dostať tu radosť, ktorú cítim v srdci a to môžem len u nich. Bez klopania vbehnem do triedy a zabuchnem dvere. Remus so Síriusom sa na mňa poplašene otočia a Síriusovi vypadnú z ruky knihy, ale nevšímam si ich. Odhodím tašku a začnem skákať po triede ako zmyslov zbavený.

“Áno, áno, áno, áno, ÁNO!!!!!” zložím sa na učiteľský stôl a začnem sa šťastne smiať.

“Harry, prepáč, že ťa ruším, ale asi si si zmýlil učebňu, pretože v tejto sa učí. Prázdne sú na druhej strane chodby,” ozve sa Remus.

“Čo ťa tak rozveselilo šteňa?” roztrapatí mi vlasy Sírius.

“Ach Sírius! Túto sobotu ma Tom pozval na naše prvé rande. Už sa nemôžem dočkať. Bežal som sem, lebo to bolo prvé miesto, čo má napadlo. Som tak šťastný,” zasmejem sa a skočím mu okolo krku.

Ten ma chytí a zasmeje sa. Viem, že je šťastný aj za mňa. O chvíľu začne hodina. Po nej ďalšia a ďalšia. Takto ubehne vyučovanie. Po škole idem zase do riaditeľne. Už mi to lezie na nervy. Socha sa mi odkloní a ja vyjdem po schodoch hore. Zaklopem na riaditeľove dvere.

“Ďalej,” ozve sa.

Nasadím svoju usmievavú masku a otvorím.

“Dobrý večer. Volal ste ma pán profesor?” spýtam sa milo.

“Ach Harry! Rád ťa vidím. Chcel som s tebou hovoriť. Prosím posaď sa,” usmeje sa.

Neznášam tu jeho pretvárku. Je mi z neho zle.

“Ďakujem. O čom ste chcel hovoriť?” spýtam sa nechápavo.

“Určite si dnes dostal list od Toma,” usmeje sa.

Len tak-tak sa držím, aby som nezavrčal. On mu nemá právo tak hovoriť!

“Áno. Pozval ma na stretnutie v Sobotu,” prikývnem a úsmev mi z tváre zmizne.

Keď hrať, tak poriadne.

“Áno. Napísal to aj mne. Pôjde tam s tebou niekto z Rádu. Koho by si doporučoval? Nesmie to byť moc nápadné,” spýta sa ma.

“Myslím si, že Sírius s Remusom budú dobrý. Predsa len sú to moji krstní otcovia, takže to nebude podozrivé. Predsa len sa musí stretnúť aj s rodinou, keď ma už chce za manžela,” navrhnem a hneď to aj odôvodním.

“Hm….máš pravdu. To je skvelé. Tak teda môžeš ísť. Zavolám si Síriusa s Remusom a všetko dohodneme,” prikývne nadšene.

“Dobre. Pán profesor? Chcel som sa ešte na niečo spýtať,” pozriem sa naňho.

“Len sa pýtaj chlapče,” usmeje sa, zase.

“Nemusia mi dať povolenie na svadbu Dursleyovci, keď sú moji opatrovníci?” spýtam sa nevinne.

Nemusí vedieť, že viem o ich zmiznutí.

“Nie ich potvrdenie nepotrebuješ. Potrebuješ len potvrdenie svojho čarodejníckeho opatrovateľa,” usmeje sa.

Nechápavo sa naňho pozriem.

“Čarodejníckeho opatrovateľa?” spýtam sa nechápavo.

“Áno. V tvojom prípade som to ja a moje povolenie si dostal. A bohužiaľ už týždeň nemám správy o Dursleyovcoch. Možno ich dostal Tom aj keď mi to moc nesedí. Teraz už bež,” usmeje sa bez ľútosti.

Rozlúčim sa s ním a odídem. Dole na chodbe si odfrknem a uškrniem sa. Som zvedavý, čo vymyslí ako ďalšie. Idiot starý. Ale potom si spomeniem na jeho posledné slová. On je môj čarodejnícky opatrovateľ? Celé roky vedel, čo sa so mnou dialo. Čo so mnou robili a nikdy to nezastavil. Ani mu nebolo ľúto, že sú možno už mŕtvy. To je mi teda dedo starý a prefíkaný bastard. Musím to povedať Tomovi. Nesmie nado mnou mať moc. Po svadbe by som mal byť už svojprávny, takže zistím, čo robil z mojimi účtami u Gringottovych.