XXVIII. Pokojný večer

XXVIII.

Tom

            "Ja bohužiaľ nie. Urobiť ho pre teba musí jeden z tvojich druhov. Ak je Severus ochotný ho urobiť, dám mu recept," odpovie Ametyst.

"Samozrejme ho pre Harryho urobím," prikývne Severus.

"Ďakujem," objíme ho Harry.

Pousmejem sa. Snáď bude Harry v poriadku. Vyzerá to byť na dobrej ceste.

"Mali by sme ísť na večeru. Ostatní už budú pomaly po jedle," ozve sa Blaise.

"To už je toľko hodín?" spýtam sa prekvapene a pomôžem Harrymu na nohy.

"Nie som hladný. Pôjdem si ľahnúť," povzdychne si Harry.

"Musíš jesť," objíme ho Lucius.

"Nechcem teraz nijakú ďalšiu spoločnosť," oprie sa Harry do objatia.

Pomaly si na nás zvyká. Aj keď občas stuhne. Netuším ako som tomu doteraz neprikladal žiaden význam.

"Tak ťa vezmem hore a objednám niečo od škriatkov. V poriadku?" dá mu protinávrh Lucius.

Pousmejem sa. Vyzerá to tak, že vyjednávať s Harrym bude častejšie Luc než ktokoľvek iný.

"Dobre. Ale iba niečo malé," prikývne Harry s povzdychom.

Luc sa víťazne usmeje a potom sa otočí na nás.

"Choďte na večeru. Zostanem s Harrym," pozrie sa na nás a naznačí, že sa porozprávame potom.

Za tie roky už tajné kódy ovládame dobre. Prikývneme a rozdelíme sa. Ametyst ide s Blaiseom tiež na večeru, no vidím na ňom, že je z týchto noviniek mimo.

"Ametyst, nie je to tvoja vina. Vieš to, však?" spýtam sa ho.

"Viem. Ale aj tak mám z toho zlý pocit. Mal som to vedieť," povzdychne si.

"Petúnia za toto zaplatí. Možno nie hneď, ale raz určite," dám mu ruku na rameno.

"To je v tejto chvíli jediné, čím som si istý," pousmeje sa.

Keď dorazíme na večeru, zistíme že je tu len pár obyvateľov sídla, zvlášť Draco a Teo, ktorí sa tvária dosť neisto. Ametyst musí vysielať asi nejaké vlny mágie, ktoré zachytávajú len oni. Povzdychnem si a v tichu sa pustíme do večere.

Lucius

              Keď sa po odchode z laboratória rozdelíme, tak odvediem Harryho do izby, ktorá mala byť pôvodne Ametystova. Celú cestu držím Harryho okolo pásu. Keď vojdeme do izby, tak si povzdychne.

"Pôjdem do sprchy. Môžeš…. Počkáš tu?" pozrie sa na mňa neisto.

"Samozrejme, že tu počkám. Keby si čokoľvek potreboval, tak zakrič," pritiahnem si ho k sebe a dám mu bozk do vlasov.

"Ďakujem," pousmeje sa.

Nechám ho odísť do kúpeľne a sadnem si na kreslo pri krbe. Napadne ma, že Harry má všetky veci na druhej strane sídla. Zavolám si jedného škriatka, ktorému prikážem priniesť všetky Harryho veci do tejto izby. Netrvá dlho a už sú všetky veci uložené v skrini. Ešte od toho istého škriatka vypýtam dve večere. Tie sa na malom konferenčnom stolíku objavia v okamihu. Ani nie o päť minút vyjde Harry z kúpeľne zabalený len v uteráku. Červená sa a vidieť na ňom, že je neistý.

"Zabudol som, že mám veci v druhej izbe," povie ticho a rozpakmi skloní hlavu.

Mokré vlasy mu vo vlnách padajú na chrbát. Chvíľu mi trvá než sa z tohto pohľadu spamätám.

"Luc?" ozve sa neisto, keď som asi už príliš dlho ticho.

"Prepáč…… Požiadal som škriatka, aby ti všetky veci preniesol sem. Sú v skrini," kývnem ku skrini a radšej sa zameriam na oheň v krbe.

Prekvapí ma ruka na rameni. Keď sa otočím, aby som sa pozrel na Harryho, či niečo potrebuje, prekvapí ma, že je stále len v uteráku, ale poteší ma jeho jemný úsmev.

"Nevadí mi keď sa na mňa pozeráš. Koniec koncov by som si mal zvykať," opäť sčervená.

"Harry, všetko má svoj čas," natiahnem ruku ale zastavím sa skôr ako sa ho stihnem dotknúť.

"Viem. Ale ja sa už nechcem báť. Nechcem sa prebúdzať s pocitom, že sa to všetko znovu opakuje," chytí mi ruku a položí si ju na stehno.

Pritiahnem si ho k sebe a posadím si ho na kolená. Objímem ho okolo pásu a on sa o mňa oprie. Chvíľu ticho sedíme než ho donútim zjesť aspoň trochu z večere.

"Mal by si sa ísť obliecť," pobozkám ho na krk.

"Dobre," dá mi jemný bozk na pery a odíde ku skrini.

Stiahne zo seba uterák a prehodí ho cez dvere skrine. Tentokrát z neho nespúšťam oči. Zo skrine si vytiahne nejaké biele tričko. Keď si ho oblečie, tak mu siaha do polovice stehien. Postavím sa a prejdem k nemu. Zozadu ho objímem, opatrne aby sa nezľakol, a položím si hlavu na tú jeho.

"Už si sa rozhodol, kto dnes večer bude spať s tebou?" spýtam sa.

Táto téma by sa už mala doriešiť.

"Vlastne nie. Po situácii v laboratóriu nechcem byť ani bez jedného z vás. Dohodnite sa medzi sebou. Teraz skutočne nemám pomyslenie na to, vyberať si medzi vami," povzdychne si a chytí ma za ruku.

"Dobre. Poď spať a ja sa pôjdem dohodnúť s tými dvoma," odvediem ho do postele, kde ho uložím.

"Dobre….." ľahne si pod perinu a počkám kým zaspí.

Netrvá to dlho a keď skontrolujem, že škriatkovia odniesli riad, tak odídem z izby. Severusa s Tomom zastihnem na schodisku smerom k našim izbam.

"Prečo nie si s Harrym?" Zamračí sa Severus.

"Práve zaspal," zmením smer chôdze a ideme naspäť k Harrymu.

"Povedal ti, kto má byť dnes v noci s ním?" spýta sa Tom.

"Nie. Povedal, že sa máme dohodnúť my. Mám pocit, že chce aby sme s ním ostali všetci," pokrčím ramenami.

"Tak s ním ostaneme všetci," pretočí oči Sev.

Uškrniem sa. Š týmto my až taký problém nemáme. Skôr bude zaujímavé zdieľať posteľ s chrabromilčanmi. Prídeme do Harryho izby. Pokojne spí, len si odkopal perinu a vyhrnulo sa mu tričko. Samozrejme na sebe okrem trička nič nemal.

"Nechal si ho ísť spať takto? Chceš nás zabiť?!" zasyčí na mňa Tom.

"Vlastne sme mali dosť pestrý rozhovor a toto si obliekol sám," pretočím oči a prikryjem Harryho.

Bez reči sa odídem osprchovať a keď sa vrátim do izby, tak zistím, že v posteli vedľa Harryho leží zatiaľ len Severus. Ľahnem si s Harryho druhej strany a keď príde konečne aj Tom a ľahne si vedľa Seva, tak znasnem všetky svetlá. Harry sa v spánku pritúli k Sevovi a o chvíľu už všetci spíme.

Ametyst

                Po večeri vezmem svojich druhov do izby, ktorá mala byť pôvodne len Harryho. Ten však dneska bude so svojimi druhmi. Popravde po tom zistení v laboratóriu som absolútne nemal chuť ho nechať v ich prítomnosti, ale sú to jeho druhovia. Navyše sa to odvážil povedať len im a nikomu inému, tak dúfam, že mu neublížila. Fakt dúfam, že nebudem ľutovať svoje rozhodnutie ho nechať s jeho druhmi.

"Ametyst, čo sa stalo, keď ste išli nájsť Harryho? Keď ste sa vrátili, tak ani ty, ani Blaise a ani Tom so Severusom ste neboli duchom prítomní. Navyše kde je môj otec a Harry?" spýta sa ma Draco keď všetci ležíme v posteli.

Teo sa ku mne tisne z jednej strany, Draco z druhej a Blaise leží za Dracom. Povzdychnem si.

"Lucius zostal s Harrym. Povedzme, že sme sa dozvedeli niečo, čo nie je dvakrát príjemné," povzdychne si Blaise.

"Je to tak vážne?" spýta sa Teo.

Povzdychnem si a rozhodnem sa im to povedať. Bude lepšie ak to budú vedieť. Predsa len moja mágia je dosť roztrúsená takže aj oni cítia môj nepokoj.

"Dnes sa Harry svojim druhom priznal z niečím, čo nikomu inému, ani mne nikdy nepovedal…… keď mal deväť….. Petunia Dursleyová ho predala nejakému mužovi. Znásilnil ho a Harry otehotnel. Keď Petunia zistila, že je tehotný, dobodala ho nožom, aby potratil," poviem im skrátenú verziu.

"Čože?!" zdesí sa Draco.

"Bože. Chudák Harry," povie Teo, ale viem, že jeho myšlienky sú niekde inde.

"Teo, si v poriadku?" pohľadím ho po chrbte.

Rukou sa oprie o moju hruď a nadvihne sa, aby mi videl do očí.

"Nedovolil by si, aby sa mne alebo ostatným niečo také stalo, že? Neprežil by som, keby sa ma mal dotýkať niekto iný, nie to ešte keby som mal niesť dieťa niekoho iného ako tvoje," povie vystrašene.

"Nikdy to Teo nedovolím. Nikdy sa nikto nikoho z vás nedotkne. Vy ste iba moji. Urobím všetko preto, aby to tak ostalo," pobozkám ho.

"Veríme ti Am. Neveril som, že niekedy nájdem svojho partnera a budem taký šťastný," pousmeje sa Draco.

"Ja môžem povedať to isté. Neveril som, že sa niekedy ukážeš, keď som na teba tak dlho čakal," pozrie sa na mňa Blaise.

Viem čo tým myslí. Chytím ho za ruku a pomaly zaspíme.