XXVII. Hermiona

XXVII.

Harry

                 Bežím až na Astromonickú vežu. V rukách stále držím ten list pergamenu. Sadnem si do okna a pozriem sa na pergamen.

“Harry, si v poriadku?” ozve sa za mnou Sírius.

“Iste,” pousmejem sa.

“Vážne si chceš dávať podmienky? Veď si vravel, že ste snúbenci. Nemal by si mať väčšiu radosť?” spýta sa Severus, ktorý je opretý o dvere.

“Ja som šťastný. Milujem ho. Je moja spriaznená duša a ja som jeho. Len si dám podmienku, aby to nevyzeralo divne a podozrivo. Nesmieme sa prezradiť. Našťastie Brumbál nevie parselsky. Na konci Tomových podmienok je v parselčine napísané, že tieto podmienky sú len vymyslené a že neplatia ak budem súhlasiť s čistým srdcom a pravou láskou k nemu, ktorú chovám v srdci. Tá zmluva sa podpisuje krvou. Ak by nebol splnený tento parselanský bod, tak sa moja krv na pergamene neudrží,” ukazujem im pergamen.

“Aha. Tak to nie je tak hrozné. Ale ak ti niekedy zlomí, čo i len vlások, tak mu zakrútim krkom,” zamračí sa na mňa Sírius.

Zasmejem sa. Ako inak. Zrolujem pergamen a postavím sa.

“Idem za ostatnými. Ako ich poznám tak sú u nás,” usmievam sa ako idiot.

“Radšej si ten úsmev zmaž z tváre, inak sa hneď prezradíš,” usmeje sa Remus.

Prikývnem a už sa tvárim ako najväčší chudáčik na svete. Odídem z veže ako prvý. Ostatní si to už nejak zariadia. Zamierim cez plné chodby do našej klubovne. Cestou však stretnem Hermionu. Povzdychnem si. Čo zase chce?

“Čo chceš?” spýtam sa.

“Á. Náš Potter. Počula som, že ťa volal riaditeľ. Vraj tu bol aj Minister. Čo chcel? Žeby už konečne prišli na to, aký nepotrebný si a chceli sa ťa zbaviť?” uškrnie sa.

Pokojne sa na ňu pozerám.

“Nie. Chceli vedieť, či si stále taká krava ako si vždy myslel,” odpoviem pokojne.

“Ty!!!!!” zakričí a vytiahne prútik.

Neváham a vytiahnem svoj. Namierim ho na ňu. Neváha a o chvíľu na mňa letí prvá kliatba. Odrazím ju a hodím po nej svoju. Žiaci okolo sa začali uhýbať a sledovať nás. Pošle na mňa rezaciu kliatbu a tá ma zasiahne do pravej nohy. Zadržím výkrik a hodím po nej kliatbu z čiernej mágie. Neviem odkadiaľ ju viem, len sa mi zrazu objavila v mysli. Nestihne sa jej vyhnúť a kliatba ju zrazí na zem. Začne kričať a o chvíľu neskôr bezvládne ležať na zemi.

‘Tá kliatba jej spôsobila simuláciu, akoby jej lámali kosti a nakoniec ju ochromila. Za pár dní bude v poriadku,” ozve sa Herodes.

Usmejem sa. No skôr uškrniem. Len stojím na mieste a pozerám sa na ňu.

“Čo sa to tu deje?” ozve sa naštvaný hlas profesorky Mecgonagalovej.

Až teraz si uvedomím publikum. Pozriem sa okolo. Na okraji chodby uvidím Abraxasa s Dracom. Ab sa na mňa usmieva a Draco sa na mňa zamyslene pozerá. Pozdvihnem obočie. Čo tu oni dvaja robia? A spolu?

“Pán Potter. Máte čo vysvetľovať. Máte vážny problém,” zamračí sa na mňa profesorka.

“Choďte k riaditeľovi! Hneď!” povie a odíde na ošetrovňu aj s Hermionou.

Odfrknem si a idem k riaditeľovi. Po ceste uvidím ako sa tam ponáhľajú aj Sírius, Remus a aj Severus. Pokojne si vykračujem chodbou a čakám než oni zmiznú v riaditeľni. Tá noha ma bolí ako šľak. Navyše mi z nej tečie dosť veľa krvi. Nejak vyleziem schody do riaditeľne, ale s tou nohou je to dosť ťažké. Pomaly otvorím dvere a vojdem.

Sírius

                     Akurát ideme chodbou aj so Snapeom a chceme sa rozdeliť, keď sa pred nami objaví domáci škriatok.

“Pán Black, profesor Lupin, profesor Snape vaša prítomnosť sa vyžaduje v riaditeľni,” zapiští.

“Čo sa deje?” spýta sa Snape.

“Ide o pána Pottera,” odpovie.

Zdesím sa. Veď je to len pätnásť minút, čo od nás odišiel. Čo sa mu zase stalo?

“Čo sa mu stalo?” spýtam sa vystrašene.

“Pán Potter je v relatívnom poriadku. Ale slečna Grangerová utrpela nejaké zranenia,” odpovie.

Zamračím sa.

“Čo s tým má Hermiona?” spýta sa Rem.

“Pán Potter na ňu zaútočil, aspoň tak mi to povedala profesorka Mecgonagalová,” odpovie opatrne.

Vytreštím na neho oči. O chvíľu zmizne a my sa rozbehneme k riaditeľni. Ja ho zabijem. Fakt ho zabijem. Nedávame na neho pozor len pár minút a on hneď prizabije niekoho zo školy.

“Sírius, hlavne sa upokoj,” osloví ma Remus.

Upokoj sa. Upokoj sa. Ako sa mám do šľaka upokojiť, keď nás Harry môže prezradiť skôr, ako začnú Vianoce? Prídeme do riaditeľne, kde už čaká Minerva.

“Čo sa zas deje? Dva krát za jeden deň ísť do riaditeľne sa my nepodarilo ani keď som študoval,” začnem hneď naštvane.

Remus ma posadí do stoličky pred riaditeľovým stolom.

“Pokoj Sírius. Príde Harry a vypočujeme si čo sa stalo,” usmeje sa milo Brumbál.

Tak to je drastická zmena. Na začiatku roka Harryho dobre, že nezabil pohľadom.

“To je snáď jasné. Napadol to chúďa dievča!” zakričí Minerva.

Nevšímam si ju a ako sa zdá, tak ani ostatní.

“Nezmenil ste náhodou názor?” spýta sa sarkasticky Remus.

“Nie. Múdry klobúk mi povedal, prečo ho preradil. Aby mohol tých nových pretiahnuť na našu stranu,” usmeje sa milo.

To je mi teda výpomoc. Prikývnem v duchu uznanlivo. V tom sa otvoria dvere a dnu vojde Harry. Keď uvidím krv dosť sa zdesím.

“Harry! Sakra! Prečo sú nešiel na ošetrovňu?” pomôžem mu do kresla.

Severus mu dá elixír od bolesti, ale nohu začne zaväzovať obväzom. Moment! Od kedy je to Severus a nie SNAPE??

“Pani profesorka mi kázala ísť hneď do riaditeľne,” pokrčí ramenami.

“Vy ste mu kázala ísť sem, keď je zranený?” spýta sa chladne Severus.

Tak už je to jedno. Povzdychnem si.

“Nevšimla som si to,” pokrčí ramenami.

Zavrčím. Mám chuť jej zakrútiť krkom.

Harry

                    Pobavene sledujem ako okolo mňa poskakujú. Mám chuť sa na nich začať smiať.

“A odkedy sa o Harryho tak staráš Severus?” spýta sa riaditeľ.

“Je jedným z mojich hadov. A o nich sa starám,” zavrčí.

Sírius mu venuje skeptický pohľad. Zato Remus pobavený. To muselo znieť divne. Vôbec nedokážem správne uvažovať. Stratil som priveľa krvi.

“Tak Harry, povedz nám čo sa stalo. Prečo si zaútočil na slečnu Grangerovú?” pozriem sa na riaditeľa.

“Nezaútočil by som, keby ona nezaútočila ako prvá,” poviem pokojne.

“Kto bol prvý zranený a akou kliatbou?” pýta sa ďalej.

“Prvý som bol zranený ja. Rezacou kliatbou. Potom som na ňu použil kliatbu ja. Tá ju zasiahla,” pokrčím ramenami.

“Akú kliatbu ste použil pán Potter, že jedna z mojich Levíc teraz leží na ošetrovni postihnutá?” spýta sa naštvane profesorka Mecgonagalová.

Započujem zalapanie po duchu od všetkých troch za mnou.

“Sementara supa,” odpoviem.

“Harry, čo je to za kúzlo? O ňom som nikdy nepočul,” zamračí sa riaditeľ.

“Ani ja,” pozriem sa naňho nevinne.

Povzdychne si.

“Bude slečna Grangerová v poriadku?” spýta sa.

“Áno. Za pár dní bude zase ako zo škatuľky,” usmejem sa.

“Čože?” spýta sa nechápavo Sírius a všetci sa na mňa pozerajú divne.

“Muklovská vec. Znamená to, že bude v poriadku ako dnes ráno,” odkývnem to rukou.

Iba prikývnu a riaditeľ nás rozpustí. Konečne. Už ma to fakt nebavilo. Pod schodmi sa zastavíme. Remus mi pomohol zo schodov.

“Tak ja už pôjdem. Nejak to prejdem. Chalani mi už pomôžu,” usmejem sa.

“Tak to ani náhodou!” ozve sa trojhlasne.

Pobavene sa na nich pozerám.

“Naposledy, takže asi pred hodinou, ani nie, si skoro zabil Hermionu. Myslíš si, že ťa necháme ísť samého?” založí si ruky na hrudi Sírius.

“Zase to nepreháňaj, Sírius. Hermiona žije,” povzdychne si Remus.

Povzdychnem si a otočím sa k odchodu. Hneď sa mi ale podlomí zranená noha a spadnem Severusovi do náruče.

“Tak ideme,” prikývne Severus a vezme ma na ruky.

Moje protesty vôbec nezaberajú a vyzerá to, že ani Sírius s Remusom neprotestujú proti tomu, že má nesie v náručí Severus. Urazene si založím ruky na hrudi a nerozprávam sa s nimi. O chvíľu prídeme do klubovne. Samozrejme im musím otvárať. Toto im nedarujem. Uškrniem sa zle. V klubovni ma položí na gauč. Sú tu len chalani. Všetci sa na mňa pozerajú. Otvorím ústa, že niečo poviem, ale preruší ma Eldorádo, ktorý je chipsy.

“Nič nehovor. Abraxas nám všetko povedal. A máme pre teba len dve slová….” odmlčí sa.

“Dobrá práca,” usmeje sa Herakles.

Vyvalím na nich oči. Pozriem sa na troch profesorov. Tí sa len škeria. Ako inak, že? Povzdychnem si.

“Ukáž tu nohu,” príde ku mne Tarrian.

“Bolo by lepšie, keby si mu to vyliečil v posteli,” vloží sa do toho Terztan.

“Iste,” prikývne a pomôže mi do izby.Než zmizneme v chodbe, tak zachytím, ako Herakles odprevadí tých troch. S Tarrianom sa zavrieme v mojej izbe. Opatrne si vyzlečiem nohavice a ľahnem si. Tarrian ku mne príde a položí svoje ruky na zranenú nohu, ktorú mám stále obviazanú obväzom. Poď rukami sa mu objaví červená žiara. Cítim ako z nej vychádza teplo do mojej nohy. Takto prejde po celej mojej nohe a o chvíľu je koniec. Pomaly začne dávať obväz dole z mojej nohy. Prekvapene vydýchnem. Na nohe nemám ani škrabanec a už ma ani neboli.

“Páni. Ďakujem,” usmejem sa naňho.

“To nič nebolo. Ak sa naučíš ovládať svoju moc, dokážeš oveľa viac,” žmurkne na mňa.

“To vážne?” spýtam sa šťastne.

“Áno, vážne,” prikývne s úsmevom.

Už sa teším. Pozriem sa na stenu, kde visia muklovské hodiny. Povzdychnem si. Je akurát čas na večeru a ja som tento deň úplne celý premárnil. Ako to mohlo tak rýchlo utiecť?

“Ideš na večeru?” spýta sa.

“Nie. Choďte sami. Chcem byť chvíľu sám a pôjdem spať,” usmejem sa.

“Dobre. Tak dobrú noc a sladké sny,” usmeje sa a odíde.

Hneď ako sa zabuchnú dvere, tak zamknem a oblečiem si muklovské veci. Pozriem sa na svoj náramok hada.

/Domov,/zasyčím a o chvíľu sa premiestnim preč.

Objavím sa uprostred kruhovej miestnosti pred Tomom a uprostred jeho smrtijedov. Podotýkam, že na zadku na zemi. Najlepšie je, že na mňa mieria skoro všetky prútiky. A Jejda. Už zase. Všetci sa na mňa pozerajú ako na blázna. A to doslova.

“Ehm…..Ahoj?” pozriem sa na Toma neisto.

Ten iba nechápavo zažmurká než sa preberie.

“Čo tu robíš? Nečakal som ťa,” príde ku mne a pomôže mi na nohy.

Väčší trapas už to snáď ani nemôže byť. Akoto, že som necítil volanie?

“Prepáč, že ruším, ale necítil som volanie,” ospravedlním sa.

“To je v poriadku. Akurát som chcel o tebe hovoriť. Aké je tvoje rozhodnutie?” vedie ma k trónu za zvedavých pohľadov ostatných.

“Myslím si, že moju odpoveď poznáš,” zachichocem sa a pozriem sa naňho s iskričkami v očiach.