XXVI. Strach

XXVI.

Severus

                  Príprava lektvaru nie je práve jedna z najdlhších, preto ma prekvapí, keď o pol hodinu odstavím lektvar a zistím, že Harry zaspal. Šupiny sú pripravené úžasne. Pousmejem sa nad týmto obrázkom a opatrne vezmem Harryho do náruče, aby som ho mohol uložiť na menší gauč, ktorý sa v miestnosti nachádza. Musel byť poriadne vyčerpaný. Vyzerá to, že má pokojný spánok. Aspoň že tak. Dúfam, že ho nebudú budiť nočné besy. Prikryjem ho dekou a dám mu bozk na čelo. Následne s miernym úsmevom idem upratať zostatkové prísady a bordel, ktorý po výrobe elixíru v laboratóriu zostal. Netrvá však dlho kým Harry v spánku začne kňučať a vrtieť sa. Zamračím sa. Toto určite nie je príjemný sen. Tento predpoklad mi v tom potvrdí aj jeho mágia, ktorá nespokojne začne víriť po miestnosti. Rýchlo prejdem k Harrymu. Sadnem si pri neho a chytím ho do náruče. Začnem do miestnosti pomaly vypúšťať svoju vlastnú mágiu, aby sa tá jeho upokojila. Funguje to, mágia v miestnosti sa stiahne späť k Harrymu, ale Harry sa neprestáva krútiť. Cítim ako sa mu zdvihla teplota. Neviem čo sa mu sníva, ale viem, že to môže mať katastrofálne následky. Preto zameriam svoju mágiu tentoraz priamo naňho. Po chvíľu mu začnú tiecť po tvári slzy, ale viacmenej sa upokojí a pevne sa mi drží košele. Nemienim ho teraz pustiť, tak tento fakt ignorujem. Ako na zavolanie v tej chvíli do laboratória vrhnú Tom s Luciusom. Uškrniem sa na nich.

"Vás len poslať pre smrť," poznamenám.

"Čo sa stalo? Harryho mágia začala víriť hradom. Chvíľu trvalo než sme sa sem dostali," pozrie sa na mňa Luc.

"Zaspal a očividne nemá práve príjemné sny. Pred týmto nás varoval. Jeho mágia ešte nie je zviazaná s našou, takže sa nám to bude ťažšie ovládať. Táto noc bude náročná," pousmejem sa do Harryho vlasov.

"Budeme sa musieť naučiť automatickému blokovaniu Harryho mágie. Bude to náročné, ale sme Harryho druhovia z nejakého dôvodu, takže nepochybujem, že to zvládneme," povzdychne si s miernym úsmevom Tom.

"Kde je vlastne Ametyst? Predpokladal by som, že tu pri tomto výbuchu bude prvý," zdvihnem nechápavo obočie.

"Toho sme vlastne nevideli už od rána. A ani chalanov," zamračí sa Lucius.

"Necítim ich nikde na pozemkoch ani v sídle. Tif!" zavolá Tom jedného z domácich škriatkov.

"Pán volal Tifa. Tif rád pomôže. Čo môže Tif urobiť pre pánov?" pokloní sa Tif.

"Kde je Ametyst s Dracom, Teom a Blaiseom?" spýta sa prísne.

"Pán Merrill zobral mladých pánov do lesa za pozemkami," odpovie Tif.

"Dobre Tif. Môžeš ísť," povie Tom a škriatok zmizne.

Vidím na ňom aj na Luciusovi, že nie sú práve nadšení. A viem aj prečo. Ten les nie je práve dvakrát bezpečný, aj keď pochybujem, že sa im s Ametystom niečo stane.

"Možno je to tak lepšie. Aspoň sa naučíme situácie s Harrym riešiť aj bez jeho pomoci. Nie vždy bude môcť byť pri ňom," poznamená Luc.

"Niečo na tom bude," pousmeje sa Tom.

"Hm…. Sev? Čo sa stalo?" zobudí sa Harry a nechápavo sa rozhliadne po miestnosti.

"Nič vážne. Len si zaspal," pomôžem mu poriadne sa postaviť.

"Ach…. Je mi to ľúto. Narobil som nejaké škody?" zatvári sa zúfalo a skloní hlavu.

"Spôsobil si menší výbuch mágie, ale dokázali sme ho zvládnuť. Takže sa nič nestalo. Aspoň máme tréning na noc," usmejem sa opäť a zvihnem mu hlavu.

"Harry, nechceš nám povedať čo sa ti snívalo?" spýta sa ustarane Luc a sadne si z Harryho druhej strany.

Tom sa posadí na bočnicu gauča. Harry nemo zakrúti hlavou a oprie sa o Luciusa. Ten ho objíme.

"Harry nám to môžeš povedať. Chceli by sme ti pomôcť," povzdychne si Tom.

"Sú to len zlé spomienky. Nič dôležité," povie ticho, ale počujem ako sa mu trasie hlas.

"Harry, nebudeme ťa nútiť, aby si sa s nami o tom rozprával. Ale bolo by dobre, keby si sa o tom porozprával aspoň s niekym," pohladím ho po vlasoch.

Sedíme v tichu asi päť minút. Poskytujeme mu len tichú podporu a dúfame, že sa rozhodne s nami hovoriť. A zdá sa, že naša trpezlivosť priniesla želaný efekt.

"Je to časť z mojej minulosti. Vracia sa mi to stále v nočných morach," vzlykne Harry.

"Ak chceš, môžeš sa o tom porozprávať s Ametystom," navrhnem.

"Alebo so svojím strýkom. Ak ti nie je príjemné o tom hovoriť s nami. Oni o tvojej minulosti vedia predsa len viac. Aj ked radi by sme ti pomohli," klakne si Tom pred Harryho na zem a opäť nastane chvíľkové ticho.

Tentoraz to však netrvá ani minútu. Harry vzlykne a opäť nemo pokrúti hlavou.

"O tomto nikto nevie. Ani môj strýko a ani Ametyst. Nikdy….. Nikdy som im to nedokázal povedať. A bolí ma, že by ste o tom mali vedieť vy," pozrie sa do očí Tomovi.

Až teraz si plno uvedomujeme vážnosť tejto situácie. Ak to nepovedal nikdy nikomu….. Už teraz mám strach o čom sú tie jeho nočné mory."Prečo sa nám to bojíš povedať?" spýta sa Lucius.

Vážne som si nie istý, či chcem počuť odpoveď.

"Pretože už ma nebudete chcieť. Som tým poznačený a neviem, či budem schopný sa toho niekedy zbaviť," vzlykne opäť.

Tom si ho ztiahne k sebe na zem a pevne ho chytí do objatia. Pozrieme sa s Lucom na seba. Vidím mu v očiach odrážať sa strach o Harryho.

"Harry, nikdy, nech sa stane čokoľvek, ťa neopustíme. Si náš druh a my sme tvoji. Milujeme ťa a nech sa stalo čokoľvek, spolu to zvládneme. Povedali sme ti, že sa s radosťou stávame tvojimi partnermi a budeme s tebou navždy, nech sa v našich životoch zvrtne čokoľvek. Vieš o nás toho veľa. Často nie sme práve ukážkou dobra, ale nikdy nezavrhneme svoju spriaznenú dušu," hľadí ho Tom po tvári a pritom sa mu pozerá do oči.

Harry vzlykne a pevne sa chytí Toma okolo krku, pričom si tvár skryje do jeho košele. Tom ho taktiež pevne drží. Keď sa trošku upokojí, začne ticho rozprávať. Vedel som už na začiatku jeho príbehu, že by som ho radšej nepočul….

Ametyst

                  Ráno, keď si Charlie odviezol brata, som zobral ostatných na malý výlet do lesa. Myslím, že malý výlet chalanom prospeje, lepšie sa spoznáme a dám aspoň Harrymu väčší priestor spoznať svojich druhov. Vôbec sa mi nepáči, že je jeho mágia stále v takom rozpoložení. Už by ju mal ovládať dostatočne na to, aby mu nerobilo problém prijať svojich druhov. Ale jeho mágia akoby žila vlastným životom. Vôbec ju nemá pod kontrolou, čo je neskutočne zvláštne. Mala by byť viac skrytá, než nepríde o panenstvo. Na toto som kládol dôraz, už keď sa dozvedel kto skutočne je. O panenstvo môže prísť len s niektorým svojim druhom. Potom sa jeho mágia má rozvíjať v takej miere, aby ju dokázal postupne zvládnuť a naučil sa ju ovládať. Jeho mágia je už teraz na povrchu a neskutočne divoká.

"Ametyst? Nevrátime sa už do sídla? Sme hladný a čoskoro bude večera," spýta sa Draco.

Už sme preč veľmi dlho. Užili sme si úžasný deň a myslím, že mojim druhom sa v lese pri jazierku veľmi páčilo. Ani som si neuvedomil, že už je tak neskoro. Prikývnem im na súhlas a ideme späť do sídla. Zdá sa mi však podozrivé, že na večery v sále este nie je Harry a ani jeho druhovia. Rozhodnem sa nasledovať tok jeho mágie, aby som sa uistil, že sa mu nič nestalo. Predsa len je to stále môj nevlastný brat. Blaise sa rozhodne ísť so mnou, zatiaľ čo Draco a Teo ostanú už pri stole a večery. Prídeme až pred laboratórium, na ktorom sú otvorené dvere a zvnútra sa ozýva plač, ktorý istotne patrí Harrymu. Už tam chcem naštvane vytrhnúť, keď ma zastaví Blaise a naznačí mi nech počúvam. Počujem hovoriť Harryho, ale nie je to začiatok rozhovoru. Už musí prebiehať nejakú dobu, no to čo som počul, mi úplne stačilo aby som sa dostal do absolútneho šoku. Zveziem sa popri stene na zem a s Blaiseom v náručí a so slzami v očiach počúvam, čo všetko predo mnou Harry tajil. Merlin ako som to len mohol dopustiť?!!

Sírius

                 Späť na Grimmauldovom námestí bol pokoj asi hodinu než začal neuveriteľný chaos. Ako inak keď sem prišli všetci Weasleyovci plus Rád. Merlin, kde sú tie pokojné a tiché dni? Radšej sa pred týmto chaosom zavriem u seba v izbe. Netrvá dlho keď sa do izby dostane Charlie a ľahne si ku mne na posteľ.

"Brumbál zvolal poradu Rádu. Prečo si tam nebol? Rémus ťa ospravedlnil, že ti nie je dobre, ale ak máme touto šarádou prejsť, tak by sme sa mali správať nenápadne a hlavne robiť tie isté veci ako inokedy. Nemôžeš tu ostať zavretý celý deň," povzdychne si Charlie.

"Viem. Dnes som tam jednoducho nemohol byť. Mám zvláštny pocit, že sa niečo deje," zamračím sa.