XXVI. Mier?

XXVI.

Harry

             Pozriem sa do mapy a vysadnem si na Niwiusa, ktorý sa rozbehne cez les. Stále tomu nemôžem uveriť. To čo som sa dozvedel bol celkom šok. Celý svet je v podstate potomkom démonov. To keď sa dozvie Lucius, tak ho klepne. Zachichocem sa.

“Ako to, že ti inak rozumiem?” spýtam sa ho cestou.

‘Si kráľ. Vládneš nám, tak nám musíš rozumieť. Schopnosti sa ti prebúdzajú. Za chvíľu budeš rozumieť všetkým jazykom, či už zvieracím, ľudským alebo démonským,’ odpovie mi.

Tak to zas bude. Povzdychnem si. Zastaví sa na okraji lesa zo zadnej strany hradu. Tam sú už všetci moji bratranci a priatelia dosť vystresovaný a nešťastný. Jejda. Nechcel som im spôsobiť starosti. Niwius sa pomaly rozíde k ním. Ako prvý si ma všimne Herakles. No moc šťastne nevyzerá.

Herakles

                     Hľadáme ho celé doobedie. Vážne skvelý spôsob ako stráviť nedeľu. Práve je po jednej hodine po obede a my sme sa stretli po ďalšej akcii za hradom. Vo vnútri nebol a tak sme sa rozhodli ísť hľadať von.

“On asi vážne šiel do lesa,” povzdychne si ustarane Ab.

“No len dúfam, že nie. Hľadali by sme ho roky,” chytí sa za koreň nosu Eldorádo.

“Keď sa mi dostane do ruky, tak ho uškrtím ako hada!” zavrčím naštvane.

“Len pokoj. Možno to nebola jeho vina,” snaží sa ma upokojiť Beny.

Odfrknem si a pozriem sa k lesu. Oči sa mi rozžiaria, ale hneď na to ich nebezpečne prižmúrim.

“Ja ťa uškrtím! Ty jeden malý had! Kde si bol?!” zakričím a začnem sa k nemu približovať keď zoskočí z toho jednorožca.

Všetci sú dosť šokovaný na to, aby niečo robili. Prídem k nemu a on začne cúvať. Ten jednorožec sa však postaví zaňho. Harry sa naňho pozrie a potom sa mi zamračene zoprie.

“Bol som naštvaný, tak som šiel Do tajomnej komnaty a potom som našiel východ do lesa a stretol som sa tam s Niwiusom,” založí si ruky na hrudi.

Prekvapene sa naňho pozriem.

“Ty si bol v tajomnej komnate a potom v lese? Pozerali sme sa aj do tajomnej, ale ty si tam nebol,” dám si ruky v bok.

“Pretože, som našiel vchod hlbšie do komnaty a preskúmal som len jej jednu tretinu. Potom som akosi zaspal na gauči v komnatách Salazara Slizolina a keď som sa zobudil bolo okolo jedenástej. Išiel som do lesa a tam som stretol Niwiusa, kráľa jednorožcov, celým menom Niwas Naro Yus. Trochu sme sa zarozprávali a stratil som pojem o čase. Niwius mi povedal, že sa dobre zabával na nejakých bláznoch, ktorí lietajú už od rána po pozemkoch a hľadajú ma, až teraz nedávno a keď som to zistil, tak som šiel hneď sem. Našťastie ma Niwius zviezol inak by mi cesta trvala oveľa dlhšie,” pokrčí nevinne ramenami Harry.

Mňa by hrozne zaujímalo, prečo nám nedal aspoň vedieť, ale Abraxas si to zrejme nemyslí.

“Ty rozumieš jednorožcom?” spýta sa prekvapene.

Až teraz mi to vlastne dôjde. Pozriem sa na Harryho. Ten len nezaujato pokrčí ramenami.

“Už ste jedli?” spýta sa nás.

Naštvane mi cuká obočie.

“Ešte nie,” odpovie Sírius.

“Fajn tak čo keby sme sa išli najesť? Umieram od hladu. Pomfreyová sa tiež musí do všetkého starať,” odfrkne si a idú do hradu.

Povzdychnem si a nasledujem ich. Severus sa ku mne pridá.

“Toto je ako zlý sen,” opriem sa oňho unavene.

“Všetko bude v poriadku,” pobozká ma do vlasov.

Pred hradom sa rozdelíme, aby to nebolo nápadné. Sírius, Remus a Charlie idú jedným smerom, Severus do podzemia a my ostatní ako sa zdá, tak do kuchyne.

               Škriatkovia sú veľmi milý a ten Dobby je na Harrym skoro závislí. Je to celkom sranda. Usmejem sa. Neviem prečo som taký vynervovaný. A tiež ma trochu bolí hlava.

“Chalani, ja si idem trochu ľahnúť. Bolí ma hlava. Asi toho na mňa bolo veľa. Budem u Severusa keby niečo,” usmejem sa a odídem z kuchyne.

Prídem k Severusovi a poviem heslo obrazu. Ten sa otvorí a ja vojdem dnu. Severus sedí pred krbom na gauči a pozerá sa do plameňov. V ruke drží šálku s čajom. Prídem k nemu a sadnem si na gauč.

“Herakles, čo tu robíš?” spýta sa prekvapene.

“Chcel som sa spýtať, či nemáš lektvar proti bolesti,” opriem sa o operadlo a zavriem oči.

Započujem ako položí šálku na stôl.

“Čo ťa bolí?” spýta sa starostlivo.

“Trochu hlava a celkom mi nie je dobre,” povzdychnem si.

“Nemal by som ťa vziať na ošetrovňu?” spýta sa a podá mi elixír.

“Nie. Určite to prejde. Mám pocit, že sú to len bolesti pri období plodnosti. Vždy sa to prejavuje inak. Teraz je to asi bolesť hlavy a únava,” usmejem sa.

“Obdobie plodnosti?” spýta sa.

“Áno. Ako Démoni kráľovskej krvi máme dar otehotnieť. Najsilnejšie je to počas Splnu a ten sa teraz blíži. Tri dni pred splnom sme dosť mimo. Cez spln je to najhoršie a túžime sa spojiť so svojím partnerom oveľa viac ako inokedy a vtedy sme najplodnejší. Tri dni po splne to už odznieva, ale stále máme možnosť otehotnieť. Samozrejme máme možnosť otehotnieť aj inokedy, ale to má zase svoje podmienky,” usmejem sa unavene.

“Takže ty môžeš mať deti?” spýta sa stále šokovane.

“Áno. Vadí ti to?” spýtam sa vystrašene.

Nenapadlo ma, že by mu to vadilo. Až teraz som si uvedomil, že on vlastne vôbec nemusí chcieť mať deti.

“Nie. Len som prekvapený. Nie je to tak časté u kúzelníkov, aby mohli otehotnieť,” pohladí ma po tvári a pritisne si ma k sebe.

Usmejem sa.

“V našom svete je to bežné. Práve preto sa veľmi často stáva, že temné rodiny, ktoré sú zlé, unášajú našich ukeov, aby im porodili deti a je im jedno, že sú nešťastný a zobrali ich od ich partnerov a rodín. Náš svet má tiež problémy, ale vieme s tým žiť. Museli sme sa to naučiť. Salazar Slizolin a Richard Chrabromil vybudovali pre svojich potomkov, nás, svoj vlastný svet. Naša rodina tam žije roky a sme za to radi. Tam sme v bezpečí od všetkých,” usmejem sa.

“Teraz si so mnou,” pobozká ma do vlasov a uloží si ma viac na hruď, tak že na ňom ležím.

Usmejem sa a zaspím. Nezobudí ma ani keď Severus odíde a ja ležím na gauči pod dekou.

Severus

                  Ležím na gauči s Heraklesom a hľadím ho po chrbte. O chvíľu sa rozhorí krb zeleným plameňom a ozve sa Riaditeľov hlas, že sa mám dostaviť do jeho kancelárie. Povzdychnem si. Čo zase chce? Pomaly sa vymotám z Heraklesového náručia a odídem ku dverám. Po chodbách sa pofľakujú stále nejaké detská. V riaditeľni sa dosť zarazím. Čo tu robí Minister mágie s Luciusom po boku? Harry sedí na jednej zo stoličiek pred riaditeľovým stolom. Pri ňom si všimnem Blacka s Lupinom.

“Volal ste ma?” spýtam sa svojim chladným hlasom.

Harry

               Ideme akurát z kuchyne, keď sa predo mnou zjaví Fénix. Presnejšie Félix. Zoberiem si od neho list a on sa teleportuje preč.

“Harry, čo sa deje?” spýta sa Ron.

“Neviem,” pokrčím ramenami a otvorím list.

/Harry,

Prosím dostav sa hneď do mojej kancelárie, je to naliehavé.

Albus Brumbál./

Nechápavo sa na to pozerám. Zamračím sa. Čo odo mňa môže chcieť? Veď má nekontaktoval veľmi dlho. Myslel som si, že mi už neverí.

“Dedo chce, aby som prišiel do jeho pracovne. Že je to dôležité,” pozriem sa na nich.

“Pôjdeš tam?” spýta sa Charlie.

“Ja neviem,” zahryznem si do pery.

“Nemal by si. Čo keď ti chce ublížiť?” spýta sa Tarrian.

“Ale keď tam nepôjde, tak je to dosť podozrivé,” odporuje Terztan.

“Ja súhlasím s Terztanom. Mal by si tam ísť,” prikývne Draco.

“A čo keď sa mu niečo stane?” zamračí sa Beny.

“Nikto nepovedal, že tam pôjde sám,” pokrčí ramenami Draco.

“To bude teda veľmi nenápadne,” odfrkne Eldorádo.

“Sakra! Draco má pravdu! Trochu rozmýšľaj. Harry má predsa neviditeľný plášť,” poťuká si po hlave Abraxas.

“No jasné,” zamyslí sa El.

“Hej! Ja som stále tu a so mnou nikto, opakujem NIKTO, nepôjde!!!” založím si ruky na hrudi a urazene odídem za riaditeľom.

Cs. Nenávidím keď sa o mne niekto baví ako keby som ako keby som tam vôbec nebol. Zažíval som to celé roky a už ma to nebaví. Príliš mi to pripomenulo Dursleyovcov. Objímem sa rukami a po tvári mi stečie slza. Rýchlo ju zotriem a zhlboka sa nadýchnem. Potom sa vydám k riaditeľovi. Vyjdem schody, zaklopem a vojdem. Uvidím tam stáť Ministra s Luciusom. Nechápavo sa naňho pozriem. Ten sa na mňa len sprisahanecky usmeje. Sadnem si na jednu voľnú stoličku. Za chvíľu príde Sírius s Remusom a po nich príde aj Severus.

“Tak keď sme tu všetci, tak prejdeme k veci,” ozve sa Minister.

“Prečo som tu? Spravil som niečo?” spýtam sa.

“Nie. Pán Potter, poznáte zákon o manželstve v čarodejníckom svete?” spýta sa.

“Hm….nie. Mal by som?” nakloním hlavu.

“To nevadí. Ten zákon hovorí, že kúzelník alebo čarodejnica sa môžu oženiť, vydať už v šestnástom roku života, ak dá návrh na svadbu kúzelník alebo čarodejnica, ktorý už dovŕšil sedemnásť rokov,” dopovie.

“A čo s tým mám ja?” spýtam sa nechápavo aj keď viem, kam to asi smeruje.

Pozriem sa na Síriusa, ktorý sa tvári ustarane.

“Temný pán, Lord Voldemort, nám poslal návrh na mier, ale pod podmienkou, že si ho vy, pán Potter, vezmete za manžela. A preto som tu, aby som vám dal túto zmluvu. Ak súhlasíte, tak ju podpíšte,” usmeje sa milo.

Je mi z neho zle. Viac moju pozornosť, ale upúta zmluva v mojich rukách. Ani nedokážem opísať svoje pocity. Som šťastný. Pozriem sa na Ministra a riaditeľa, ktorý prikývne. Ako inak. Povzdychnem si. Predsa len musím hrať, že mi to nie je dvakrát po chuti.

“Musím si ho vziať?” spýtam sa umučene.

“Harry nemusíš, ale predstav si tých ľudí, ktorým zachrániš životy ak prijmeš,” snaží sa manipulovať Brumbál.

“Mojich príbuzných som nezachránil,” poviem naštvane.

Stále si môže myslieť, že som čítal noviny z tohto týždňa.

“Ale môžeš zachrániť iných,” snaží sa ďalej.

Je to márne. Ja som sa už rozhodol.

“Môžem si to premyslieť a dať vlastné podmienky?” spýtam sa na oko.

“Iste. Čas máte do zajtrajšieho večera. Prajem pekný deň,” rozlúči sa minister a odíde aj s Luciusom krbom.

Ja vybehnem z riaditeľovej kancelárie a Sírius, Remus a Severus ma nasledujú, aj keď veľmi nenápadne.