XXV. Stratený v Tajomnej komnate

XXV.

Harry

              Konečne som sa prebudil a mám späť svoje telo. A tiež som konečne mohol stretnúť Herodesa. Je milý. Neviem čo chce urobiť z mojim príveskom, ale neriešim to, lebo mu verím. Predsa len je to môj brat. Práve som na ceste do Veľkej siene, ale pred tým si ešte skočím do našej klubovne. Nikto tam už nie je. Predsa len je už pol siedmej, tak už sú určite na raňajkách. Vezmem si svoju mapu a odídem z klubovne. Do Veľkej siene prídem o pätnásť minút. Otvorím dvere a vojdem dnu s úsmevom na tvári. Celá Veľká sieň zostane v úplnom tichu. Zamračím sa a prejdem k Prinsarskému stolu. Posadím sa a pozriem sa na chalanov. V tom dnu vrazí Madam Pomfreyová.

“Pán riaditeľ. Harry Potter zmizol!” zakričí a beží k hlavnému stolu.

Ja ju len pobavene sledujem a pijem svoj tekvicový džús. Nikdy som ju nemal rád. Leží Brumbálovi pri nohách ako dobrý pes. Cs. Navyše ma mohla aspoň premiestniť do mojej izby z toho otrasného miesta, ktoré sa nazýva ošetrovňa.

“Poppy pokoj. Pán Potter je očividne v poriadku,” ukáže na mňa riaditeľ.

“Pán Potter! Prečo ste odišli pán Potter? A to ste sa len prebudil z kómy,” spýta sa naštvane.

“Dobre viete, že na tom mieste nezostanem dlhšie ako je treba. A ocenil by som, keby ste ma nechali najesť,” zavrčím.

“Tak to nie! Vy sa teraz vrátite naspäť na ošetrovňu a nevystrčíte odtiaľ nos dokiaľ nepoviem!” založí si ruky v bok.

Odhodím príbor. Paráda. Zničila mi chuť do jedla. Krava! Postavím sa a odídem z Veľkej siene bez jediného slova. Nepočúvam, keď za mnou niečo kričí. Zamierim cestou do klubovne, ale rozmyslím si to a idem do kúpeľne Umrnčanej Myrty. Našťastie tam nie je. Zasyčím v Parselčine heslo a skočím dole. Už ich mám plné zuby. Kiežby tak bolo riešenie, ako byť s Tomom aj tu za múrmi Bradavic. Povzdychnem si a zamierim do sály s Baziliskom. Ešte stále tam je jeho mŕtvola.

“Dlho sme sa nevideli,” usmejem sa.

Nakoniec sa rozhodnem to tu preskúmať. Zamierim ku vchodu, ktorým vošiel Bazilisk pred rokmi. Vojdem do dlhého tunela a zamierim ďalej. O chvíľu sa chodba rozšíri do kruhovej miestnosti, z ktorej vedú ďalšie tri chodby, ale jedna je menšia ako ostatné, tak sa tam vyberiem. Zase je to dlhšia cesta do podzemia. O chvíľu neskôr sa ocitnem v kruhovej miestnosti pred piatimi dverami. Otvorím prvé a zistím, že je tam pekné elixírové laboratórium. To by sa Severusovi páčilo. V druhých je niečo ako spoločenská miestnosť.

V tretích dverách, ktoré sú zároveň prostredné, je dlhá tmavá chodba. Povzdychnem si. Už mám tých chodieb dosť! Zavriem dvere a otvorím štvrté. Za nimi je obrovská knižnica. Spadne mi brada. Je oveľa väčšia ako tá v Bradaviciach. Tak tu sa určite zahrabem aj ja a aj ostatní. Za piatymi dverami je obrovská lúka. Vojdem cez dvere a zistím, že sa nachádzam niekde uprostred Zakázaného lesa. Je vidieť iba jednu vežu z Bradavic a aj to musí byť určite začarované, pretože stromy v lese sú hrozne vysoké. Ako zistím dvere sú vlastne otvor v skale, ktorý je zamaskovaný, aby ho od tadiaľto nikto nenašiel. Radšej sa vrátim dnu a dvere zabuchnem. Tak toto mal Salazar Slizolin veľmi dobre premyslené. Mohol kedykoľvek odísť a teda sa aj vrátiť. Predpokladám, že sa z vonku dá vchod otvoriť jedine Parselčinou. Takže keď odišiel z Bradavic, tak sa mohol pokojne vrátiť a žiť tu. Čo som zatiaľ videl, tak sa tu v pohode dá žiť. Vrátim sa ku tretím dverám a vojdem do chodby. Idem iba chvíľu keď narazím na jedny dvere. Otvorím ich a vojdem do ďalšej kruhovej miestnosti. Naštvane prižmúrim oči. Čo to ten Slizolin mal s tými kruhovými miestnosťami a samými chodbami? Už mi to lezie na nervy. Hlavne keď tu uvidím niekoľko ďalších dverí. Povzdychnem si. Aspoň, že táto je už zariadenia ako krásna spoločenská miestnosť a nie iba chladné múry. Otvorím prvé dvere po mojej pravej strane. Nachádza sa za nimi veľká kuchyňa. S malou jedálňou. Takže, tu predsa len žil. Za druhými dverami sa nachádza chodba, ktorá má po stranách veľa dverí. Jedny otvorím a zistím, že sú to izby aj s kúpeľňami. Na konci chodby sú zlaté veľké dvere. Usúdim, že toto sú izby pre hostí a tie zlaté boli Salazarové komnaty. Opustím chodbu a vrátim sa do spoločenky. Za tretími dverami na druhej strane krbu sa nachádza prázdna veľká jedáleň. Zavriem dvere a ľahnem si na gauč pred krbom. Ani si neuvedomím, že je už niečo po ôsmej a nerušene zaspím.

Terztan

                   Keď sa na raňajky dostaví Harry sme dosť v šoku. Akoto, že nám Herodes nepovedal, že sem príde a dá mu protijed? Keď sa nakoniec poháda s tou ošetrovateľkou a odíde, taj sa rozhodneme ísť za ním. Nevieme kam šiel, tak sa rozdelíme do skupín. Nenájdeme ho ani o hodinu a to už oňho začínam mať strach. Stretneme sa na školských pozemkoch.

“Našli ste ho?” spýta sa vystrašene Herakles.

“Nie,” ozve sa jednohlasne.

“Mali by sme poprosiť o pomoc aj ostatných,” povie ticho Tarrian.

“Súhlasím s tebou,” prikývnem.

“Nemáme čas sa dohadovať o niečom inom, navyše to musíme utajiť. Súhlasím, poďme,” prikývne Beny a rozbehne sa do hradu.

Len dúfam, že nešiel do lesa. Už zas by to nemuselo dopadnúť dobre a už by sme ho mohli zas oživovať. Povzdychnem si. Pribehnem do Slizolinu a vybehnem schody do Dracovej izby. Bez klopania otvorím dvere a potknem sa o niekoho kufor. Nakoniec skončím v Blaisovom náručí. Draco sedí na posteli a pozerá sa na mňa. Sčervenám a rýchlo sa postavím na nohy.

“Čo sa deje?” spýta sa Draco a odloží knihu.

“Viete čo sa stalo na raňajkách?” spýtam sa bez dychu.

“Áno. Boli sme tam. Chceli sme ísť Harryho potom pozrieť,” prikývne Draco.

“Tak to bude musieť počkať. Harry sa stratil. Odkedy vybehol z Veľkej siene, tak ho nemôžeme nájsť. Hľadali sme ho všade. Poďte nám prosím pomôcť,” pozriem sa na troch chalanov prosebne.

“Iste,” prikývnu.

“Dobre. Idem ešte pre Freda s Georgeom,” poviem.

“Tí sú u Charlieho,” zastaví ma Teo.

Prikývnem a všetci ideme zo Slizolinu do našej klubovne, ktorá je väčšia a je tam zraz. Po ceste stretneme Charlieho s dvojčatami a Eldorádom a aj Rona s Tarrianom a Nevila s Abraxasom. Spoločne ideme do našej spoločenky, kde je už Severus s Heraklesom, Síriusom, Remusom a Benym.

“Čo sa stalo?” spýta sa Sírius.

“Nevieme nikde nájsť Harryho. Potrebujeme vašu pomoc,” odpovie Beny.

“Hľadáme ho už vyše hodiny a nikde nie je. Prezreli sme celý hrad. Vlastne väčšinou len Parselanské miesta. Nevieme, či je Harry zveromág. Mohol sa pokojne skryť vo svojej druhej podobe,” pokračuje Herakles.

“Pokiaľ viem, tak zveromág nie je,” zamračí sa Remus.

“Pokiaľ viem, tak si ani nevedel, že je snúbenec Temného pána,” uškrnie sa Severus.

Pretočím oči.

“Teraz sa nehádajte!” zavrčím.

“Fajn. Rozdelíme sa do skupín,” povzdychne si Abraxas.

“Jasné. Ja a Ron budeme spolu, Charlie a Eldorádo….. “ začne šťastne Tarrian.

“Nie!” skríknem, čím ho preruším.

“Čo je?” spýta sa.

“Nebudeme v skupinách po pároch. Ako poznám teba a Ela, tak za prvým rohom zabudnete, čo ste mali za úlohu,” zavrčím.

“OK. Ok,” povzdychne si a zdvihne ruky v znamení, že sa vzdáva.

“Ja budem s Ronom, Charliem a Fredom. Tarrian bude vedúci skupinky Draco, Teo a Blais, Beny bude so Síriusom a Severusom. Nechcem počuť žiadne protesty! Herakles s Remusom a Abraxasom a Eldorádo s Nevilom a Georgeom. Zabudol som na niekoho? No hádam nie,” rozdelím ich.

“Kde bude zraz?” spýta sa Ron.

“Keď skončíte so svojou časťou, tak v kúpeľni Umrnčanej Myrty,” určí Eldorádo.

Nakoniec sa vydáme po skupinkách na rôzne strany hradu. Ach jaj. Kde len môžeš byť Harry.

Harry

                    Zobudím sa a vyčarujem si Tempus. Vystrelím do sedu, keď si všimnem, že je už skoro jedenásť hodín. Sakra! Ako som mohol zaspať? Chalani ma zabijú. Zavyjem v duchu. Postavím sa a odídem z miestnosti naspäť do dlhej chodby. Prídem do kruhovej miestnosti a rozhodujem sa. Nakoniec sa rozhodnem, že sa pozriem ešte raz do Zakázaného lesa. Otvorím dvere a vyjdem von. Dvere zavriem a ony zmiznú ako by tam nikdy žiadne neboli. Teraz to neriešim. Je to pekná lúka. Pomaly sa rozídem k jazierku. Kľaknem si k nemu. Skloním sa nad vodnú hladinu a naberiem si trochu vody do rúk. Som trochu smädný. Keď sa napijem, tak z lesa vyjde nádherné stádo bielych jednorožcov. Jeden príde ku mne. Na krku sa mi ligoce žiarivý diamant. Skloní sa ku mne a pozerá sa mi do oči.

‘Si čistý ako biely sneh a hriešny ako prvý kvet. Kto si Sin?’ spýta sa ma.

“Som Harry Potter. Kto je Sin,” pozriem sa naňho.

‘U nás to znamená Biely hriech. Si jediný, ktorého tu vidíme za posledných tisíc rokov,’ ľahne si pri mňa.

“Prečo Biely hriech? A kto si?” spýtam sa.

‘Volám sa Niwas Naro Yus. Ale hovor mi Niwius. Som kráľom jednorožcov. Rovnako ako ty kráľom čistých démonov. Biely hriech preto, že si nevinný a krásny, že by pre teba dokázal zhrešiť aj ten najsvätší človek, ktorý chodí po našej zemi,’ odpovie mi.

Nad tou chválou sčervenám.

“Čistých démonov?” spýtam sa.

‘Áno. Démoni sa delia na veľa druhov. Niečo ti rozpoviem. Áno? Aby si to pochopil,’ prikývne.

“Dobre,” poviem zaujato.

‘Určite poznáš príbeh o Adamovi a Eve v Raji. No bola tam s nimi aj Lilith. Ale príbeh začína ešte pred tým. Ako plynul čas, tak zem obývali len démoni. Potom sa, ale začali deliť rasy, lebo sa krížili so zvieratami. Nakoniec sa na zemi objavili aj dvaja neznámi ľudia. Žena a muž. Démoni z nich mali strach, ale práve Lilith nie. Ona bola zlá a zviedla Adama. Potom aj Evu vo svojej podobe hada presvedčila, aby zjedla zakázané ovocie. Ale tie príbehy ďalej sú už skreslené. Eva zomrela, lebo jablko bolo otrávené. Lilith si vzala Adama a tak sa démoni začali krížiť s ľuďmi a vznikať nový druh démonov, čarodejnice a kúzelníci. Ich mágia, ktorú získali od Lilith začala ale slabnúť a vznikali motáci a keď sa mágia vytratila úplne, tak muklovia. Ale všetci povstali z démona. Rovnako ako my jednorožce, upíri, vlkolaci, trpaslíci, škriatkovia a všetky magické bytosti. Povstali sme z ďalších démonov. Všetci sme jedno. Potom sa začali jednorožce krížiť zase z ľuďmi a inými démonmi a vznikali obyčajné kone a kentauri,’ začne rozprávať a ja ho zaujato počúvam.

Toto som vôbec netušil. Postaví sa a napije sa vody. Trpezlivo čakám. Ľahne si naspäť pri mňa. Pokračuje v rozprávaní.

‘Tak, skončil som pri kentauroch. Čistý démoni sú tí, ktorí sú pôvodný. Nie preto, že sú dobrý. Nie. Medzi nimi sú aj tí najhorší, ale to už ti vysvetlil Aran. Ukázal ti ako sa delia. Do štyroch svetov. No a ty máš moc nad všetkými. Ak sa to zoberie úplne od začiatku, tak si kráľom všetkého. Bude ťa počúvať každý kto budeš chcieť, ale väčšinou to neplatí o tých zlých. Tí sa veľmi často vzpierajú..... Už by si mal ísť. Tvoji priatelia ťa celé ráno hľadajú. Musím uznať, že bola dobrá zábava ich sledovať ako lietajú po pozemkoch, ale teraz je to už nuda. Poď vezmem ťa naspäť,’ postaví sa a ukáže mi nech si naňho vysadnem.