XXIX. Veritasérum

XXIX.

Harry

                  Celý deň ubehne veľmi rýchlo. Stále mám v hlave Toma. Ach, ako ho ja len milujem. Dúfam, že mám konečne možnosť byť šťastný a dúfam, že mi to vyjde. Práve teraz sedím s Ministrom, Luciusom, svojimi krstnými otcami a samozrejme Brumbálom v riaditeľni. V rukách mám zmluvu a tiež pergamen so svojimi podmienkami.

“Tak ako ste sa rozhodli, pán Potter?” spýta sa minister.

“Súhlasím so zmluvou, ale Voldemort musí prijať aj moju podmienku. Je určená len jemu, takže ju vy čítať nemôžete. Je na nej kúzlo súkromia,” podám ministrovi svoj pergamen.

“Dobre. Pošleme mu ten pergamen a keď príde odpoveď prídeme si pre zmluvu,” usmeje sa.

“To nebude potreba. Ak prijme moju podmienku, tú zmluvu si môže prísť zobrať osobne. Taktiež je hrad zabezpečený, že nikto na neho nebude môcť zaútočiť a má voľný prístup všade na celom hrade. Predsa len, tento hrad patrí aj jemu,” odpoviem.

“Ste si istý, že je to rozumné? Predsa len je to černokňažník. Jemu netreba veriť,” povie váhavo Minister.

“Verte mi. Keby chcel všetkých pozabíjať, tak by nechcel mierovú zmluvu,” usmejem sa.

“Tak dobre. Sme dohodnutý. Do skorého videnia pán Potter, riaditeľ, pán Black, pán Lupin,” rozlúči sa Minister a aj s Luciusom odíde krbom.

Vážne netuším vo to má za sprostý zvyk prísť dvermi a odísť krbom. Povzdychnem si.

“Harry, chlapče, môžem s tebou osamote hovoriť?” spýta sa riaditeľ.

Prikývnem a počkám než s neistotou Sírius s Remusom odídu.

“Čo potrebujete pán profesor?” spýtam sa.

“Citrónový cukrík?” ponúkne.

“Áno, ďakujem,” usmejem sa.

Predsa len, by bolo divné keby som ho odmietol.

“Chcel som ťa pochváliť, že to bol dobrý nápad, s tým novým stolom. Máš k ním bližšie a môžeš ich aspoň udržať na našej strane. A som rád, že sa obetuješ pre Vyššie dobro a vezmeš si Voldemorta,” usmieva sa ako mesiačik na hnoji.

Je mi z neho zle.

“Iste. Pre Vyššie dobro urobím všetko,” usmejem sa falošne.

“Určite sa nebudeš mať zle. Čo si napísal do tvojich podmienok?” spýta sa.

“Samozrejme, že nesmie ublížiť nikomu koho chránim a musí sa držať môjho slova a hovoriť so mnou o svojich plánoch. Že sa so mnou musí stretávať a spoznávať sa. A podobné veci,” pokrčím ramenami.

Samozrejme to tam nebolo. Bolo tam len, že sa so mnou musí stretávať. Nebudem mu tu predsa rozprávať pravdu. On sa šťastne usmeje a prikývne.

“Som rád, že to berieš tak pokojne. Môžeš ísť,” dovolí mi odísť.

Z riaditeľne vystrelím rýchlejšie ako namydlený blesk. Ako ho ja neznášam. Ešte ma aj chválil ako dobre ho oklameme. To tak. Veď počkaj Brumbál, ty budeš pekne prekvapený keď sa ti niečo stane. Uškrniem sa. Nevšimnem si postavu, ktorá sa oproti mne vynorila spoza rohu chodby, tak do nej vrazím. Oná postava to ustojí, ale ja skončím na zadku. Už zase!! Tá zem nejak moc priťahuje môj zadok. Syknem od bolesti.

“Pre Merlina, Harry! Si v poriadku? Čo tak bežíš? Chceš sa snáď zabiť?” spýta sa ma postava.

Vzhliadnem. Mám neuveriteľné šťastie, že som vrazil do Draca. Pomôže mi na nohy.

“To nič. Len som musel čo najrýchlejšie vypadnúť od Brumbála,” povzdychnem si.

“To si bežal z riaditeľne až sem?” pozdvihne obočie.

Rozhliadnem sa okolo. Až teraz si všimnem, že som vlastne v podzemí.

“Ehm….nedával som pozor na cestu,” pozriem sa naňho nevinne.

S povzdychom sa usmeje a zoberie ma za ruku. Neprotestujem a nasledujem ho.

“Kam ideme?” spýtam sa.

“Pokiaľ viem, tak máš školský trest. U Severusa,” podotkne.

Sakra! Úplne som zabudol. Pridám do kroku a za chvíľu stojíme pred Severusovými komnatami. Čo robíme tu? Draco zaklope a obraz sa otvorí. Vstúpime dnu a vojdeme do obývačky, kde sedí Severus s Heraklesom.

“Ehm…..nerušíme?” spýta sa Draco.

“Harry, kde si bol? Pokiaľ viem, už hodinu si mal byť na treste so mnou,” pozrie sa na nás Severus.

“Prepáč. Zdržal ma Minister a potom Brumbál,” usmejem sa ospravedlňujúco.

“V poriadku….” nedopovie Severus.

“Čo od teba chcel?” ozve sa za mnou vrčivo až nadskočím.

Otočím sa a uvidím Toma. Oči sa mi rozšíria a zároveň rozžiaria. Čo tu ten robí? A ako sa sem dostal? Šťastne sa mu vrhnem okolo krku.

“Tom. Čo tu robíš? Čo keď ťa tu niekto nájde?” spýtam sa vystrašene.

Len ma chytí okolo pásu a pritiahne si ma bližšie k sebe. Pobozká ma, ale tento raz je to hlbšie. Je to dokonalý francúzsky bozk. Prekvapene sa mi rozšíria oči, ale o chvíľu sa do bozku pridám. Preplietam svoj jazyk s tým jeho a je mi jedno, že máme nejaké publikum. Je to úžasné. Náš prvý skutočný bozk. Zavzdychám a v tom si uvedomím, že tu vlastne nie sme sami. Odtrhnem sa od Toma a sčervenám. Ťažko dýcham. Nevedomky si prejdem prstami po perách. Pozriem sa na pobavené pohľady ostatných troch prítomných. Nakoniec sa ozve Herakles.

“Nehovor mi, že to bol tvoj prvý bozk s osudovým partnerom,” usmeje sa provokatívne.

“Hovoríš akoby si sa ty so Severusom bozkávali každú chvíľu,” založím si ruky na hrudi urazene.

Herakles sčervená a odfrkne si.

“Tak čo to malo znamenať s tým Brumbálom?” spýta sa Tom, ktorý si sadol do kresla a mňa si stiahne na kolená.

Draco sa usmeje a sadne si pri Severusa z druhej strany. Herakles je na ňom natisnutý a pozerá sa na mňa.

“Nechal si ma tam keď odišiel minister a chcel vedieť čo som dal do tých svojich podmienok a potom sa dobre, že neroztopil blahom, keď mi hovoril s hlúpym úsmevom, že je dobré, že som sa obetoval pre ostatných. Preto som tak bežal. Ešte teraz mi je zle keď si na to spomeniem. A tie jeho cukríky. No hnus,” otrasiem sa.

“Zobral si si ten cukrík?” spýta sa Severus.

“Áno. Bolo by divné, keby som ho odmietol,” pokrčím ramenami.

“V tých cukríkoch je Veritasérum,” povie ticho Severus.

Vyvalím naňho oči.

“To myslíš vážne? Ja som nič necítil. Mohol som aj klamať,” odpoviem.

“Ty si si vzal Veritasérum?!” posadí sa rýchlo Herakles.

“Nevedel som to. A nič som neprezradil,” snažím sa mu dohovoriť.

“Nejde o to, že si nič neprezradil! Veritasérum je príliš slabé, na to aby účinkovalo na nás, ale je tiež hrozne nebezpečné. Náš organizmus nesmie dostať ani kvapku Veritaséra, lebo obsahuje bylinu, ktorá rozožiera našu mágiu. Sakra Harry! Musím to s teba dostať! Pohni!” chytí ma za ruku a postaví ma.

“Čo sa môže stať?” spýtam sa priškrtene.

Otočí sa na mňa a vystrašene sa na mňa pozrie.

“Počúvaj. Ak to Veritasérum s teba čo najskôr nedostaneme, tak nikdy nebudeš môcť mať deti. Zabije to v tebe všetky bunky!” pozrie sa mi do oči.

Vystrašene zalapám po dychu. Netušil som to. To, že môžem otehotnieť som sa dozvedel, ale už ani neviem ako. Bol som šťastný, že môžem mať rodinu a deti. Nechcem to teraz stratiť. Do oči sa mi nahrnú slzy. Za sebou cítim zmäteného Toma. Opriem sa oňho a on ma pevne drží.

“Severus, máš niečo čo vyvolá zvracanie?” započujem Heraklesa.

“Iste,” prikývne a odíde.

“Harry, čo tým myslíte?” zašepká mi do ucha Tom.

Draco je tiež dosť zmätený.

“Ja, tak ako každý démon kráľovskej krvi, môže otehotnieť. Ak mi ten elixír rozožerie bunky, tak nikdy nebudem môcť mať dieťa,” vzlyknem stále v šoku.

“Ku*va!!!!! Za to ten Brumbál zaplatí! Neboj sa láska. Všetko bude v poriadku,” zašepká Tom.

Cítim, že je tiež vystrašený.

“Harry, poď teraz so mnou,” chytí ma za ruku Herakles.

Neodporujem a s plačom idem za ním do kúpeľne. Herakles mi dá vypiť ten elixír a o chvíľu neskôr už druhý krát vidím svoju večeru. O chvíľu neskôr už sedím opretý o skrinku na uteráky.

“V poriadku?” spýta sa a utrie mi tvár mokrou handričkou.

“Som v poriadku. Myslíš, že je to preč z môjho tela?” pozriem sa naňho.

“Myslím, že áno,” usmeje sa.

Povzdychnem si a pomôže mi na nohy. Panebože. Cítim sa horšie ako pred tým. Pomaly mi pomôže do obývačky, kde sedí ustaraný Tom. Podlamujú sa mi nohy, tak sa Tom postaví a opatrne ma vezme do náruče a prenesie ku kreslu, do ktorého si sadne a mňa si uloží do svojho lona. Opriem sa oňho a pousmejem sa.

“Ako ti je?” spýta sa ma nežne.

“Dobre,” odpoviem.

“Bude v poriadku. Už by nemal mať v tele nič,” odpovie Herakles, ktorý si zase sadol pri Severusa.

Cítim ako Tom prikývne. Ani neviem ako a zaspím. Je mi uňho tak dobre.

Tom

              Mám oňho strach. Je tak krehký a keby prišiel o možnosť mať dieťa, tak by sa už úplne zložil.

“Vedel si o tom?” pozriem sa na Severusa.

“O čom konkrétne?” pozrie sa na mňa.

Vidím, že aj mladý Draco spozornie.

“O tom, že môžu mať deti,” odpoviem.

“Áno, áno vedel. Povedal mi To Herakles, keď ku mne prišiel, že má plodné dni a bolesti hlavy,” povzdychne si.

“Takže oni môžu mať deti?” spýta sa Draco.

Prikývneme. Takže by som v podstate mohol mať potomka. Mohol by som mať dieťa s Harrym. Keby bol v poriadku. Povzdychnem si. V tom sa otvoria dvere od kúpeľne a von vyjde bledý Harry zavesený do Heraklesa. Vidím ako sa mu trasú nohy tak si ho vezmem na ruky a usadím sa s ním do kresla. Hľadím ho po chrbte a o chvíľu zistím, že zaspal.

“Mal by si ísť pospať. Kedy chcete mať svadbu?” spýta sa Herakles.

Pozriem sa naňho. O tom som ešte nepremýšľal.

“Určite čo najskôr. Ale nebolo by dobré to moc urýchliť kvôli tej hre. Myslím si, že niekedy do konca mesiaca,” odpoviem.

“Myslím si, že je to dobrý nápad. A svadbu budete mať na jednom z našich zámkov, alebo hradov. Bude to úžasné. Radím ti, nechaj prípravy na nás. Na túto svadbu v živote nezabudnete,” usmeje sa Herakles.

Pousmejem sa. Tak to bude zaujímavé. Pozriem sa na zlatíčko v mojom náručí.

“Inak kedy ho chceš požiadať o ruku?” pýta sa ďalej.

“Už som ho požiadal. Včera večer po stretnutí,” pobozkám ho do vlasov.

“Vážne? Prečo nám o tom nepovedal?” spýta sa prekvapene.

“To sa spýtaj jeho,” uškrniem sa.

“Dúfam, že ste spolu nespali,” zvážnie Herakles.

“Nie, ešte nie. Nemienim naňho tlačiť,” zamračím sa.

“To rád počujem,” usmeje sa zase milo.

“Mal by si ho ísť uložiť do postele. A ja by som už tiež mal ísť spať. Dobrú Severus,” pobozká Severusa a naberie letaxový prášok.

Hodí ho do krbu a povie adresu v parselčine. Vstúpim s Harrym do krbu a objavím sa v krásnej miestnosti. Samozrejme je už prázdna. Za mnou sa zjaví Herakles.

“Vitaj v spoločenskej miestnosti fakulty Prinsar,” usmeje sa.

Majú to tu vážne pekné. Herakles ma zavedie do Harryho izby. Má to tam vážne pekné. A veľkú posteľ. Usmejem sa.

“V tejto časti hradu nikto nezachytí tvoju mágiu, tak by si mohol zostať s ním. Predsa len ste milenci a snúbenci, tak by to bolo prijateľné. Ráno sa môžeš krbom odletaxovať na tvoje panstvo. Krb funguje len pre parselanov rovnako ako všetko v tejto časti hradu. Tak ja vás už nechám,” usmeje sa a odíde.

Ja položím Harryho do postele a ľahnem si k nemu. Nechcem ho teraz nechávať samého. O chvíľu zaspím aj s Harrym v náručí.