XXIII. Herodes

XXIII.

Severus

             “Fajn. Do zajtra tu chcem mať toho Finnigana aj s Thomasom,” zavrčí.

“Tí sú ale ešte stále nezvestní a ani v Azkabane ich strážnici nenašli,” pripomenie Lucius.

“Tak sem sakra uneste aspoň Harryho!” zavyje zmučene.

Sadne si na trón a tvár si zloží do dlaní. Je mi ho ľúto. Zrazu sebou neprirodzene trhne.

“Budem v poriadku. Hlavne sa musíš upokojiť. Toto mi moc nepomáha vidieť ťa tak zničeného,” stuhneme keď sa sálou rozľahne Harryho hlas.

“Harry?” opýta sa neveriaco Tom.

“Som tu, ale musím ísť. Strýko na mňa čaká. Onedlho sa zase uvidíme,” započujeme ho šepkať.

“Počkaj. Zostaň ešte chvíľu,” ozve sa Black.

“Čo má toto znamenať? Aký strýko?” spýta sa Remus.

“Harry. Musíme ísť. Duše nepočkajú,” započujeme od dverí pobavený hlas a tak sa tam otočíme.

Stojí tam muž s čiernymi vlasmi dlhými po pás, ktorý má čierne anjelské krídla a žiarivo modrými očami. Vyzerá tak na dvadsať päť rokov.

“Dobre strýko. Aj tak mi máš čo vysvetľovať. Ahoj zatiaľ,” započujeme a o chvíľu sa ten muž stratí v čiernom záblesku.

Harryho musel zobrať zo sebou.

“Tak tento strýko. Už som zabudol čo nám hovorili včera chalani,” usmeje sa pobavene Remus.

“Myslíte, že to bol Aran Chrabromil? Vyzeral oveľa mladšie ako my a to má dvoch sedemnásť ročných synov?” spýta sa pochybovačne Black.

Asi by som mu mal začať hovoriť Sírius.

“O čom to hovoríte?” spýta sa Tom.

“Včera nám Harryho bratranci povedali, že je s ich otcom v svete mŕtvych. Presnejšie by to mal byť otec Abraxasa Lemion-Slizolina a Eldoráda Lemion-Chrabromila,” odpovie Remus.

“Aha,” povzdychne si Tom.

“Fajn. Tak sa odreagujeme inak. Pôjdeme si pre Dursleyovcov,” usmeje sa zle.

“Prečo pre nich?” spýta sa nechápavo Black.

“Harry vám to nepovedal? Celé roky ho zneužívali a týrali. Našli sme ho v prístenku pod schodmi na pokraji smrti,” odpovie Lucius.

“Súhlasím. Už trpel dosť. On si to nezaslúži,” prikývne vážne Rabastan.

“Oni ho týrali? Tá rana na bruchu,” nedopovie Remus.

“Tu mal od nich,” prikývne Tom.

“Tak pôjdeme s vami,” zavrčí Sírius naštvane.

Tom prikývne a odmiestnime sa k domu Harryho tety. Sú dosť vystrašený. Ten ich syn je hrozné prasa a Harry tak moc vychudnutý na kosť. Vrátime sa do sídla a Tom odprace tých muklov do podzemia.

“Mali by ste sa vrátiť,” príde naspäť.

My sa odoberieme naspäť do Bradavic. Už tu aj tak nemáme čo robiť a nikto nesmie nadobudnúť podozrenie.

Harry

                 Vo svete mŕtvych si zase sadnem pod strom.

“Tak čo chceš vedieť?” spýta sa Aran.

“Ako tu vlastne plynie čas?” spýtam sa.

“V tomto medzi priestore hrozne pomaly. Ako si si všimol, vo svete živých ubehli od tvojej nehody dva dni. Za chvíľu už budeš zase doma,” usmeje sa.

“Ďakujem, že si ma tam zobral. Som rád, že sa veci dávajú do pohybu,” prikývnem.

“Iste. Teraz musím ísť. Duše nepočkajú. Onedlho som zase s tebou,” rozlúči sa a rozplynie sa do vzduchu.

“Iste,” zašeptám a zavriem oči.

O chvíľku zaspím.

Herodes

                  Tri dni hľadám iba prísady. Teraz začínam variť elixír. Do nedele by mal byť hotový. Ešte mi musí Herakles priniesť na hranice školy svoju a Harryho krv. Čo nebude ľahké, lebo Harryho krv je zmrazená. Došľaka. Budem tam musieť ísť. Viac nerozmýšľam a zoberiem si svoj plášť.

“Herames!” skríknem.

Predo mňa sa premiestni Herames.

“Čo potrebuješ, Hero?” spýta sa.

“Dal by si pozor na ten elixír?” spýtam sa.

“Samozrejme. To sa ma nemusíš ani pýtať,” prikývne a ja odletím.

Zoberiem so sebou ešte troch Dementorov. Zamierim do Bradavic. Na hranici pozemku ma už čaká Herakles. Pustím Dementorov do lesa a zletím k Heraklesovi.

“Mám svoju krv, ale nemám Harryho. Ak som mu nemal odrezať ruku a vybrať zľadovatenú krv, tak sa to nedalo tajne urobiť,” pokrčí ramenami.

Pošúcham si koreň nosu. Prečo má niekedy tak blbé nápady?

“Nechaj to na mňa. Choď za Heramesom a pripravte elixír. Predsa len ti idú lepšie ako jemu a potrebujem ho dostať do správneho štádia,” rozkážem.

“Nemusíš mať strach, ale ako sa tu budeš pohybovať?” spýta sa ma.

“Sme štvorčatá! Nikto nespozná, že ty nie si ty. Leť už,” postrčím ho.

Zasmeje sa a odletí s mojimi Dementormi. Ja sa premením do svojej pravej podoby a rozídem sa k hradu. Práve prebieha večera, tak zamierim tam. Bolo by divné, keby sa tam Herakles neukázal. Vojdem do siene a s úsmevom zamierim ku svojim bratrancom. Za stolom Prinsaru sedia len oni. Sadnem si na miesto, ktoré považujem za Heraklesové.

“Michael, kde si bol?” spýta sa ma Tarrian.

Michael? Jáj. Heraklesov pseudonym. Otočím sa k nemu.

“Bol som vonku. Dnes je dosť zatiahnuté. Ale na búrku to nevyzerá,” intenzívne sa mu pozriem do oči.

“Herodes,” povie úplne nečujne.

Iba prikývnem. Moc toho nezjem. Nie som zvyknutý jesť takéto jedlo. Väčšinou sa živím dušami a spomienkami väzňov v Azkabane. Po večery, keď sa ostatní bratranci odoberú do svojej spoločenky, tak sa od nich odtrhnem a zamierim na ošetrovňu. Dúfam, že tam nebude tá ošetrovateľka. Nevšimnem si postavu, ktorá ma uvidí a začne sledovať. Prídem až na ošetrovňu a otvorím dvere. Vojdem dnu a idem k Harryho posteli. Nikto tu našťastie nie je. Opatrne rozmrazím jeho pravú ruku a vyčarujem si zlatú dýku. Tá je pre našu krv najbezpečnejšia. Chcem mu zarezať do ruky a nabrať trochu krvi do fľaštičky, ale zastaví ma ruka, ktorá chytí tu moju. Pozriem sa hore.

“Čo tu robíš?” spýta sa nejaký muž.

“To nie je vaša starosť,” odfrknem a vytrhnem sa mu.

“Herakles, odkedy si vykáme?” pozdvihne obočie.

Herakles. Sakra! To musí byť jeho partner. Pozriem sa mu do oči a tie moje zmenia farbu na čiernu. Okamžite ma pustí.

“Kto si?” zamračí sa.

Zmením oči späť na zelenú.

“Herodes. Najstarší z nich. Potrebujem Harryho krv, ale Herakles ju nemohol získať. Teraz je v Azkabane. Neboj sa. Zajtra ráno ho máš späť na vyučovaní,” odpoviem a konečne naberiem Harryho krvi.

Ruku mu zase zmrazím a odídem s partnerom svojho brata na chodbu.

“Dobre. Prečo v Azkabane?” spýta sa, keď ideme spolu prázdnou chodbou.

“Je to môj domov. Musím tam zostať dokiaľ ma odtadiaľ nedostane moja spriaznená duša. Je to prekliatie, ktoré na mňa nevedomky dal Brumbál, keď ma tam ako novorodenca zahodil,” usmejem sa smutne.

“Kto je tvoja spriaznená duša? Prečo ju neskontaktuješ?” spýta sa zaujato.

“To je nemožné. On si vzal inú. Cíti, že mu chýbam a on chýba mne, nedokážem mu to povedať. Nedokážem ho skontaktovať. Azkaban je môj domov a som z tej atmosféry tam silnejší, ale je odo mňa príliš duševne vzdialený. Necítim ho tak ako pred rokmi. Celé noci trpím snami, ktoré mi ukazujú, že má zavrhol a postupne ma to zabíja. Preto som si vybudoval svoju druhú podobu. V nej necítim takú bolesť a dokážem ju viac kontrolovať,” poviem smutne a po tvári mi stečie slza.Rýchlo ju zotriem a zmením sa do svojej druhej podoby. Všetky city pochovám do zabudnutia a kráčam ďalej k východu spolu s mojim doprovodom.

“Ale zomrieť nemôžeš dokiaľ nezomrú všetci tvoji bratia nie?” spýta sa.

“Môžem. Iba keby nás chcel niekto prebodnúť alebo prekliať, tak nezomrieme. Nevykrvácame. Ale ak nás niekto otrávi alebo zomierame zo smútku, tak naše tela zomrú. Iba naše duše budú žiť večne. Teda aspoň pokiaľ nezomrú naši ostatní bratia,” odpovie.

“Takže Harry prežil u svojich príbuzných….”

“.....Len preto, že nie sú kúzelníci a nedávali mu čarodejnícky jed. Muklovské jedy nám neublížia,” odpoviem zaňho.

“Tak ja už idem. Rád som ťa spoznal. Herakles má šťastie, že má niekoho ako si ty,” usmejem sa a v bielom záblesku zmiznem z pozemkov.

Charlie

                 Prechádzam sa po večery po chodbách a mierim na ošetrovňu. Zastavím sa pred vchodom na pozemky. Do brány akurát príde Severus.

“Ahoj. Kde si bol?” spýtam sa.

“Nie tu. Kam ideš?” pozrie sa na mňa.

“Chcel som ísť za Harrym,” usmejem sa.

“Tak pôjdem s tebou. Cestou ti to poviem,” pozrie sa okolo.

Prikývnem a ideme na ošetrovňu.

“Nemôžeme odtadiaľ Harryho zobrať? Nenávidí ošetrovne. Možno by bol radšej niekde inde,” poviem zamyslene.

“Radšej nie. To by už mohlo byť veľmi podozrivé,” odpovie.

“Hm...máš pravdu,” uškrniem sa.

“Tak čo si robil vonku?” spýtam sa.

“Bol tu Herodes. Myslel som si, že je to Herakles, tak som ho sledoval na ošetrovňu. Potreboval Harryho krv. Trochu mi vyrozprával, prečo žije v Azkabane. Jeho spriaznená duša ho už moc necíti, lebo si vzal niekoho iného. Viac som z neho nedostal,” povzdychne si.

“To je hrozné. Nemal by tak trpieť. Prečo mám pocit, že ich rodina je zakliata?” spýtam sa.

“No on na sebe kliatbu má,” uškrnie sa Sev.

“To nie je vtipné,” zamračím sa a vojdem na ošetrovňu.

Prejdeme k Harryho posteli. Je tak zlatý. Otvoria sa dvere a dnu vojde Eldorádo.

“Čo tu robíš?” spýtam sa.

“Sakra!” zašepká.

“Prišiel som za Harrym. Herodes už odišiel?” spýta sa a sadne si pri Harryho.

“Áno. Pred chvíľou som ho bol odprevadiť. Ako to, že o ňom vieš?” spýta sa Severus.

“Na večery dal Tarrianovi dosť jasne najavo, že je to on,” zasmeje sa.

“Akoto, že som si to nevšimol?” spýta sa zase Severus.

“Lebo Heraklesa miluješ. Na diaľku by si nerozoznal kto je kto ani keby stáli pri sebe,” usmeje sa.

“Poďme späť. Harryho telo si musí oddýchnuť a my tiež. Môžem dnes spať u teba?” spýta sa ma.

“Čo keď tam niekto príde,” starám sa.

“Mám Harryho plášť,” uškrnie sa.

“A prečo si pod ním teda neprišiel sem?” zavrčím.

“Nečakal som, že tu niekto bude. Nikdy tu nikto nie je,” pozrie sa nevinne.

Mňa z neho klepne. Povzdychnem si a odídeme z ošetrovne. Na schodoch do podzemia sa rozlúčime so Severusom a zamierime ku mne do izieb. Nechcel som žiť v Hagridovom dome, tak mám izby neďaleko Chrabromilu, takže by to nemal byť problém. Keď tak povieme, že si bol niečo zistiť na hodinu. Navyše patrí do Chrabromilu, tak má právo spať aj tam. Navyše keď je teraz jediný Chrabromilský šiestak, tak má prázdnu izbu a chalani, ktorí patria do Chrabromilu tam majú svoje postele.