XXIII. Charlie už vie

XXIII.

Charlie

                  "Nie som naňho naštvaný. Pravdepodobne by som to urobil tiež, keby ma niekto okradol o dedičstvo. Koľko mu vlastne toho vzala?" povzdychnem si.

"To som bohužiaľ ešte nestihol zistiť nakoľko sme mali plno práce s upokojením Harryho," uškrnie sa Lucius.

"Nemôže to byť zas tak veľká čiastka. Molly sa predsa neustále sťažuje, že nemá dosť peňazí," zamračí sa Sírius.

"Ronovi v druhom ročníku ani nekúpila nový prútik keď sa mu zlomil," uškrnie sa Severus.

"V skutočnosti Harrymu odcudzila viac ako 1 000 000 galeónov, niekoľko šperkov a svadobné šaty jeho prapraprababičky, ktoré sú vyrobené z vlákien pavučín Akromantul a naplnené mágiou Mesiaca. Bol to dar od vládkyne Lesných upírov, pre dediča Sortulianskej krvi," prisadne si k nám Ametyst.

Doslova šokovane sa naňho pozriem. To v živote nemôžeme splatiť! A celé roky sa hrala na chudobnú rodinu?

"Ona Harrymu odcudzila vyše 1 000 000 galeónov?! To musí byť takmer celé jeho dedičstvo!" vyvalí oči Rémus a Sírius vyprskne víno.

Ostatní na tom nie sú o moc lepšie. Severus sa začal dusiť vínom.

"Harryho dedičstvo predstavuje takmer 30 000 000 galeónov, takže táto čiastka mu vôbec nechýba. Skôr ho zranila zrada, pretože Molly Weasleyovú považoval za svoju druhú matku. Späť by chcel dostať hlavne tie svadobné šaty, ktoré v Harryho druhom ročníku vzala z jeho trezora pre Ginevru. Sú veľmi vzácne. Ďalej budeme musieť zistiť kto všetko v tom má prsty, pretože niečo takéto nedokázala urobiť sama. Peniaze ste na vás pravdepodobne nemíňala preto, že väčšina išla na účet Brumbála a organizácie Fenixov Rád, Hermioni Grangerovej alebo osobný účet Ginevri," povie nám Ametyst.

"Harry má dedičstvo vo výške tridsiatich miliónov galeónov!?" skríkne šokovaný Sírius.

"Tiež by ma zaujímalo kde ho zobral," povie tiež šokovane Tom.

Ja na tom so šokom nie som o nič lepšie.

"Mňa by zaujímala iná vec. Po kom má Harry teda dedičstvo? Bol som v tom, že ho má po svojej matke, Lily Evansovej," zamračí sa Lucius.

"Vedeli sme, že ho má od svojej matky. Vlastne to, že dedičstvo prišlo od oboch jeho rodičov veľmi prekvapilo aj mňa samotného. Ale na druhej strane by to vysvetľovalo prečo je tak mocný a jeho mágia ešte stále rastie," vysvetlí Ametyst.

"Je úplne jedno ako sa k dedičstvu dostal. Teraz riešime dôležitejší problém!..... Aj keď má Harry možno dosť veľké dedičstvo, tak ide o princíp. Ak bude žalovať moju mamu aj všetkých, ktorí ho okradli, tak by ju mal žalovať aj kvôli tým peniazom. A my budeme stáť pri ňom," povzdychnem si.

"Som rád, že to berieš takto. Súdený bude jednotlivec nie celá rodina. Harrymu zatiaľ nič nehovorte. Myslím si, že večer keď tu ostaneme sami sa bude chcieť o tomto rozprávať," usmeje sa Ametyst a odíde späť za svojimi druhmi.

"Výška Harryho dedičstva by aspoň vysvetľovala, prečo váha s prijatím trezoru," zasmeje sa Rémus ticho.

Keď nad tým teraz uvažujem, tak mi to príde skutočne až smiešne. Nakoniec sa so Síriusom rozhodneme ísť sa konečne privítať s Harrym. Je fakt neskutočné, že si nás ešte nevšimol.

Harry

               Keď som tu len ja a Ametyst s našimi druhmi, tak si v tichu pri krbe rozbaľujem darčeky. Nejaké mi prišli soviou poštou od priateľov z cirkusu a aj od Katherine a strýka. Pousmejem sa. Tento rok sú moje narodeniny skutočne výnimočne.

"Teraz je asi ten správny čas sa spýtať kde a ako budeme spať?" započujem sa pýtať Draca.

Nechápavo sa naňho pozriem.

"Snáď máte svoje izby?" pozrie sa naňho Lucius.

"To áno, ale keď je tu Ametyst…." skloní hlavu.

Vidím ako sa červená a ostatní chalani sú tiež dosť neistý.

"Tak čo? Ametyst a Harry majú vlastné izby," zdvihne Severus obočie.

Chalani si smutne povzdychnú. Zato Ametyst sa snaží nesmiať.

"Keď je reč o spaní, tak si pôjdem už ľahnúť. Dnešný deň bol celkom živý," postaví sa Ametyst a zamieri von z miestnosti.

"Ametyst má pravdu. Dobrú noc," usmeje sa Teo a už ho nie je.

"Dobrú," rozlúči sa aj Draco.

Blaise a Ron sa tiež postavia a s prianím dobrej noci odišli.

"Kde máme vlastne s Ametystom izby?" spýtam sa.

Viem, že Ametyst sa bude informovať u domácich škriatkov.

"Ty máš izbu v Severnom krídle vedľa ostatných chalanov a Ametyst ju má vo východnom krídle vedľa našich izieb," odpovie mi Tom.

"Hm….," prikývnem a skloním sa späť k darčekom.

Nemusím hovoriť, že nie som tým nadšený. V poslednej dobe som bez Ametysta nespal a neviem, či budem schopný zaspať.

"Deje sa niečo Harry?" sadne si pri mňa na zem Charlie a objíme ma.

Sedí tak, že si ma za pás pritiahne k sebe a ja sa oňho opriem chrbtom. Cítim, že sa moja mágia opäť búri, čo príliš nechápem. Mala by byť pokojná. Veď som predsa pri svojich druhoch! Pozriem sa na krbovú rímsu, kde sa jemne trasie soška ako sa moja mágia dostáva do vzduchu. Nateraz ju upokojím, ale neviem čo bude v noci.

"Nič sa nedeje….. Ale mali by sme sa porozprávať," povzdychnem si.

"Už to viem. Povedali mi to a budem stáť pri tebe, nech sa stane čokoľvek," povzdychne si Charlie.

Prudko sa pozriem na ostatných svojich druhov a potom na Charlieho, ktorý sa mierne usmieva. Viem, že s matkou príliš nevychádza, lebo nechcela aby odišiel do Rumunska krotiť draki, ale predsa len je to jeho matka. S povzdychom skloním hlavu. No teraz možno hovorí, že bude stáť pri mne, ale len čas ukáže, či to myslí vážne a ako dlho mu to vydrží.

"Tak potom je potrebné vyriešiť len jednu vec. Lucius ten trezor, čo si mi dal, nemôžem prijať. Nepotrebujem peniaze alebo bohatstvo. Úplne mi stačí, keď mi budete správnymi druhmi," podám mu zložku, ktorú vyberiem z vrecka a zväčším.

Lucius ju však odmietne.

"Harry, chcem aby si si ten trezor nechal. Viem, že pri tvojom bohatstve to nepotrebuješ, ale bol by som rád, keby si si ho nechal a urobil s ním, čo uznáš za vhodné. Môžeš ho napríklad odložiť pre deti, ktoré raz budeme mať," pousmeje sa Luc.

S miernym úsmevom prikývnem. Vlastne má pravdu. Môžem ho odložiť pre naše deti. Viem, že tým myslel nie len moje a jeho deti, ale aj deti od mojich ostatných druhov.

"Ametyst vám povedal o mojom dedičstve?" spýtam sa potom.

"Áno. Riešili sme tú žalobu," pokrčí ramenami Sírius.

Vlastne mi to ani nevadí. Verím, že mojim druhom môžem veriť.

"Len by ma zaujímalo odkiaľ máš toľko dedičstva," zamračí sa Tom.

"Ver, že tiež by som to rád vedel. Sú v tom Potterovské majetky a aj Peverellské majetky. Dostalo sa ku mne aj Blackovské dedičstvo po mojej prababke a po tebe Sírius v deň keď si bol ustanovení ako môj kmotor. Toto dedičstvo automaticky prejde na naše dieťa, ktoré bude právoplatne dedičom rodu Black. Nakoniec, neviem z akého dôvodu, ale v dedičstve sa mi objavilo aj dedičstvo nejakých ďalších rodov," pozriem sa na ostatných.

"Ktorých rodov?" spýta sa sa Severus.

"Le Fay, všetci štyria zakladatelia Rokfordu, samotný Merlin a nejaký ďalší Sortuliania. Vlastne ani neviem čo všetko v dedičstve mám. Ale to zistím časom," pokrčím ramenami a zívnem.

"To si robíš srandu!" vyvalia na mňa oči.

"Kiežby," povzdychnem si.

"Myslím, že viem, prečo máš šiestich druhov," uškrnie sa Rémus.

Pousmejem sa a opäť zívnem.

"Mal by si si ísť ľahnúť. Si unavený. V podstate všetci by sme mali ísť spať. Je neskoro," pousmeje sa Tom.

"Máš pravdu Tom. Poď Harry. Odprevadím ťa do izby," postaví sa Severus.

"Ďakujem," pousmejem sa a tiež vstanem.

"Dobrú noc," poprajem ostatním a keď mi odpovedia, tak so Severusom odídem do chladných chodieb sídla.