XX. Elixíry

XX.

Harry

                  Pripravujem svoj elixír a keď nedávam pozor, tak mi doňho Dean niečo hodí. Započujem len jeho tiché ironické zašepkanie.

“Prepáč Harry,” zachichoce sa.

Pozriem sa naňho zamračene. Prečo to urobil? Boli sme priatelia. Rýchlo sa pozriem na kotlík, ktorý nebezpečne buble a potom naňho.

“Čo si mi tam hodil?” zavrčím naňho.

“Len dračie oko,” zachichoce sa aj Thomas.

Šokovane sa naňho pozriem. Dračie oko s týmto elixírom vôbec nie je dobrá kombinácia. Nejde o to, že by bol silný výbuch, ale v tejto kombinácii ide skôr o veľmi jedovatý plyn, ktorý nie je vidieť a zacítiš ho až keď je neskoro! Je viditeľný až keď je vo veľmi vysokom štádiu. Vtedy má čiernu farbu. Zastaviť šírenie sa dá len keď sa do kotlíka pridá krv jednorožca. Neviem odkiaľ to viem, ale dôležité je, že to viem! Našťastie si nás Severus všimne.

“Čo sa tu deje?” zavrčí keď k nám príde.

“Ten idiot mi tam hodil dračie oko,” pozriem sa naňho.

“Idiotské decko! Všetci von z triedy! Hneď!” zakričí a všetci idú hneď von.

V tom zhone sú nikto nič iné nevšíma, tak moji bratranci vezmú Draca, Tea, Blaisa, Rona a Severusa a premiestnia sa na chodbu. Má to ale jeden háčik, pretože mňa Hermiona zhodila na zem a ja si buchnem hlavu o stôl. Všetci sú už preč z triedy, keď sa malátne zdvihnem a opriem sa o stôl, na ktorom je ten elixír. Dvere sa akurát zabuchnú. Pomaly sa k ním vydám, ale príliš sa mi točí hlava. Začne ma páliť na hrudi a začnem kašľať. Vôbec nevnímam, že vykašlem krv. Ku dverám sa síce dostanem, ale pri nich už nevládzem a tak sa po nich zveziem na podlahu, kde ma pohltí tma.

Tarrian

                      Keď započujem čo Harry povedal Severusovi, tak ma zachváti panika. Keď všetci začnú utekať z triedy, tak chytím Seva a premiestnim sa s ním na chodbu pred triedu. O chvíľu je tu aj brat s Dracom a Ronom, bratranec s Teom a Blaisom a všetci žiaci. Severus mi vďačne prikývne. Dvere sa zavrú a Severus nám prikáže ísť za ním. Ideme do Veľkej siene. Tam sa už nachádza starý dedo, ktorý sa odvážil prijať miesto riaditeľa, Charlie, ošetrovateľka a aj tá Mecgonagalová. Obrazy ich museli upozorniť.

“Čo sa stalo?” spýta sa Charlie.

“Thomas hodil Potterovi do elixíru proti bolesti dračie oko,” zavrčí Severus.

“To je ale moc nebezpečné. Musím tých žiakov hneď prezrieť!” zdesí sa ošetrovateľka.

Počkať Harry. Kde je? Mal by tu byť! Ale nie!

“Harry!” skríknem.

“Problém pán Delakorn?” spýta sa ma profesorka.

“Harry zostal v učebni. Dvere sa zavreli, ale Harry tam zostal!” skríknem a rozbehnem sa naspäť do podzemia.

Brat s Eldorádom na mňa niečo kričia, ale vôbec ich nevnímam. Počujem za sebou kroky, ale aj tak bežím ďalej. Dobehnem až k učebni a otvorím dvere. Harry leží pri nich a po celej učebni je jemný biely dym. Vytiahnem Harryho von a zavriem dvere. Pri mňa si kľakne Terztan.

“Eldorádo išiel do lesa pre krv jednorožca. O chvíľu by tu mal byť,” pritiahne si ma k sebe a tvár si schová do mojich ohnivých vlasov.

“Ale to zastaví len ten elixír. Nepomôže to Harrymu,” zavzlykám.

“Ja viem. Niečo vymyslíme,” cítim bo vlasoch jeho slzy.

Stále držím Harry hlavu na svojich kolenách.

“Už som tu,” započujeme zadýchane.

Pozriem sa hore na Eldoráda. Vidím ako otvorí dvere a vojde dnu. Dvere sa zavrú a o chvíľu zase otvoria. Eldorádo vyzerá byť spokojný, tak usúdim, že sa mu to podarilo. Započujem kroky a uvidím Severusa.

“Ste v poriadku?” spýta sa Sev.

“Harry,” rozplačem sa ešte viac.

“Nemohol som sa sem dostať,” povie ticho a vezme Harryho do náruče.

“Začaroval som chodbu, aby nás nikto nesledoval. Elixír je stabilný a už nie nebezpečný. Za hodinu bude ah ten plyn z učebne preč, ale dnes by som tam už radšej nechodil. Žiaci by mali byť v poriadku. Nenadýchali sa toho príliš, ale mám strach o Harryho,” začne vysvetľovať Eldorádo cestou na ošetrovňu.

Už sa tam nachádza aj Madam Pomfreyová, ako som zistil cestou od Severusa. Žiakom nič nebolo, ale aj tak ich poslala na zvyšok dňa do postele. Thomas s Finniganom sú v riaditeľni. No pochybujem, že im riaditeľ niečo spraví. Ten dedo bude jedine keď tak nadšený, že sa mu plány zase vydarili. Severus položí Harryho na posteľ a príde k nám. My sedíme pri Charliem. Eldorádo si sadne bližšie k nemu a Charlie si ho pritisne k sebe. O chvíľu sa otvoria dvere a dnu vbehnú ostatní Prinsarčania spolu s Dracom, Blaisom, Teom, Ronom, Fredom, Georgeom, Nevilom, Remusom a Síriusom. Tak to musela byť nezabudnuteľná zábava vidieť túto skupinku bežať cez hrad. A tiež veľmi divné. Zastavia sa u nás a Herakles vbehne do náruče Severusovi. Jeho plač je oveľa silnejší ako môj. Severus ho tisne k sebe a hľadí ho po chrbte. Šokované pohľady od Síriusa s Remom nevnímame.

“Prepáč. Je to moja vina,” zašepká Severus.

“To teda je! Ako si ho tam mohol nechať?” zakričí Sírius keď sa spamätá.

“To teda nie je!” zakričí Herakles.

“Tak dosť, von!” vyženie nás Poppy pred ošetrovňu.

“Láskavo prestaň po mne kričať, Peterson! To, že mu robíš k**vu neznamená, že ho musíš brániť za jeho chybu!” pokračuje Sírius.

Zalapám po dychu. Tak toto nemal. Herakles k nemu pomaly, naštvane príde a…… dá mu takú facku, že mu stena dá druhú.

“Tak toto už nikdy nehovor! Mňa si urážaj koľko chceš, ale na môjho druha ani len slovom nesiahni! To isté platí o mojej rodine. Mám väčšie právo byť s Harrym ako ty! Na rozdiel od teba mám právo ho nazývať rodinou lebo je to môj brat, na rozdiel od teba. Si len jeho krstný otec!!!” nakričí naňho a potom sa zase stočí k šokovanému Severusovi.

Teda, šokovaný sme všetci. Herakles nikdy nebol takýto výbušný. Tak toto bola sila. Dá si dole ten náhrdelník.

“Ako môžeš…..” zalapanie po dychu od Síriusa.

“Je to dlhý príbeh, ale vysvetlíme vám to ak nám dáte šancu. Dnes večer sa stretneme u vás,” povie ticho Abraxas.

“Dobre. Mali by sme to už vyriešiť,” prikývne Remus a pomôže Síriusovi na nohy.

Herakles si zase nasadí prívesok a sadne si pri mňa. Sedíme tu už len chvíľu, keď sa dvere na ošetrovňu otvoria a von vyjde ošetrovateľka. Rýchlo sa postavíme.

“Ako je na tom?” spýta sa Sírius.

“Ale vás tu je…...Takže. Je to s ním dosť vážne. Mal rozbitú hlavu. Podľa všetkého ho niekto zhodil na stôl. Ten plyn sa mu dostal do krvi cez tu ranu a potom do organizmu cez dýchacie cesty. Má dosť spálené pľúca a vykašliava veľa krvi. Každý nádych mu spôsobuje bolesť. Ale najväčší strach mi robí to, že sa mu to dostalo do krvi v tak veľkom množstve. Ak mu to narušilo bunky, tak mu to mohlo úplne zničiť spomienky. Najhoršie je, že sa mu to z organizmu musí dostať samo od seba. Z krvi to isté. Teraz je v kóme. Nemôžem urobiť viac. Ak mu to narušilo spomienky, tak sú dve možnosti. Buď sa mu spomienky obnovia a vrátia……. alebo už nikdy,” zašepká.

Zdesene sa na ňu pozeráme. To nemôže byť pravda.

“Môžeme ísť za ním?” spýta sa Herakles.

“Ale len na chvíľu. Ja idem podať hlásenie riaditeľovi,” pustí nás do vnútra.

Potichu si posadáme na postele a stoličky okolo Harryho postele. Harry má okolo hlavy obväz a ťažko dýcha. Celý je úplne biely ako stena.

“Temný pán nás zabije,” zastoná Beny.

“Skôr ako nás zabije nás bude mučiť,” zašepká rovnako Charlie.

“Čo s tým má Voldemort?” zavrčí ticho Sírius.

Remus je pekne napätý.

“Večer!” povieme trochu hlasnejšie všetci ich smerom.

“OK, OK. Nemusíte hneď jačať,” odfrkne si Sírius.

Ach jaj. Prečo musia byť v Chrabromile tí najväčší idioti? Áno viem, že tam chodím tiež, ale mne je to jedno. Ja nie som ako on!

“Voldemort nás zabiť nestihne,” zbledne po chvíli Herakles.

“Ako to myslíš?” spýta sa Ron.

“Herodes s Heramesom o tom už vedia a idú sem. Herodes je poriadne naštvaný, ale mohol by Harrymu pomôcť. No všetci žiaci musia ísť do svojich klubovní. Hneď!!!” zamračí sa Herakles.

“Prečo?” spýta sa Remus.

“Teraz nie je čas na debaty. Brumbál bude mať problémy ak sa sem Herodes nedostane!” zakričí od dverí Herames.

Takže Herodes je blízko. Rozbehneme sa hradom a do pätnástich minút sú všetci žiaci vo svojich klubovňach. Učitelia, aspoň väčšina je v riaditeľni, takže máme pokoj. Ja a bratranci sa postavíme do vstupnej haly. Dvere sa rozletia a dnu vletí Herodes v čiernom plášti. Nikdy by ste nespoznali rozdiel medzi ním a Dementormi, ktorý išli za ním, keby ste ho nepoznali. Zaletí dole na zem a z pod kapucne plášťa sa na nás pozerajú dve čierne oči.

“Kde je môj malý braček?” spýta sa nás syčivo.

Ťažko prehltnem. Keď je v tejto podobe tak je hrozne desivý. Keď má svoju jemnejšiu podobu so smaragdovými očami, tak je rovnaký ako Harry alebo hociktorý z jeho bratov, ale keď má svoju chladnú podobu pána, princa, Dementorov, tak je strašne desivý.

“Je na ošetrovni. Poď,” príde k nemu Herakles a chytí ho za ruku.

Začne ho viesť smerom k ošetrovni. Idem s nimi ako jediný. Ostatní išli do klubovní. Draco s ostatnými sú vo svojich klubovňach. Musíme si pohnúť. Riaditeľ o ničom nevie, ale tých Dementorov by si mohol čoskoro všimnúť. Prídeme na ošetrovňu a Herodes sa pomaly premiestni k Harrymu. Vážne nechápem ako sa môže pohybovať tak ľahko ako keby sa vznášal, ale aj tak kráča. Poď plášťom nosí len to, čo dostal od Dementorov, ktorý sa oňho starali. To znamená jednoduché tričko len nad pupok s krátkym rukávom a čiernu sukňu, ktorá je vpredu krátka len do pol stehien a vzadu sa za ním ťahá krásna vlečka. Sukňa sa mu začína pod pupkom a jej lem je jediná farebná vec, ktorú na sebe má. Má smaragdovú farbu. No aj tak vyzerá, ako keby mu tá sukňa mala každú chvíľu spadnúť dole z bokov. No vlastne má ešte vo vlasoch jemnú diamantovú čelenku. Škoda, že si na verejnosti nedáva dole plášť. Keď má svoju druhú podobu, tak je rovnako krásny. Jediné čo sa mu zmení je farba očí a jeho povaha. Prejde pomaly k Harryho posteli. Dotkne sa okraju postele a tá hneď zamrzne šedým ľadom. Rovnakým ako majú Dementori keď sa priblížia. To je jedna z jeho schopností, ale väčšinou sa prejaví len keď je zlosťou bez seba.

“Kto mu to urobil?” zasyčí.

“Dean Thomas a Thomas Finnigan,” zašepká Herakles.

“Doveďte ich pred hrad. Herakles, ty choď do klubovne aby si nemal problémy a Herames, ty sa zamaskuj a čakaj pred hradom. Pošlite pre nich radšej Dementorov,” otočí sa na nás.

Urobíme tak ako prikáže a odídeme svojou cestou. V klubovni Chrabromilu vládne nepokoj a keď sa tam o chvíľu ukážu dvaja Dementori, tak ich môže poraziť. Nechápem, že o tom ešte nepočuli učitelia. No tak teraz už o tom počuť budú určite. Tí idioti nevedia držať huby a musia vrieskať na celý hrad. Všetci žiaci sa zídu pred hradom a s nimi aj učitelia. Pred hradom je zástup Dementorov v strede lieta Herodes a pod ním stojí v červenom plášti Herames, vedľa ktorého na zemi ležia tí dvaja idioti.

“Čo sa to tu deje!?” zakričí riaditeľ.

“To nie je vaša vec. Títo dvaja idioti sa dopustili neodpustiteľnej chyby, za ktorú budú platiť životmi doživotne v Azkabane v tej najstráženejšej cele!!!!” zasyčí Herodes hlasno a aj z Dementormi odletí.

Herames sa premiestni aj s chalanmi do Azkabanu.