XVIII. Ku Gringottovím

XVIII.

Harry

                  Do domu sa vrátime o pár minút neskôr. Keď sme si to všetko vysvetlili, tak sa cítim omnoho lepšie. Po ceste sa buď držím za ruku s Charliem, alebo ma Severus objíma okolo pásu. Neviem ako to bude teraz, ale som veľmi rád, že súhlasili byť mojimi druhmi. Pred domom uvidím stáť strýkove auto. Takže už sú s Katherine doma.

"Vyzerá to tak, že tvoj strýko je doma," poznamená Charlie.

"Evidentne," pokrčím ramenami.

V dome zamierime priamo do obývačky. Tam nás privíta prekvapivý pohľad. Ametyst sedí na gauči s knihou, Draco spí opretý o jeho rameno, na nohách mu spí Teo, Ron sedí vedľa Draca a Blaise sedí pri Teovi tak, že má jeho nohy položené cez svoje. Očividne sa ticho rozprávali než sme prišli. Nikde však nevidím strýka ani Katherine.

"Strýko je už doma?" spýtam sa ticho.

"Hm…. Prišiel chvíľu potom, čo ste odišli. S Katherine spoznali chalanov a odišli hore. Takže….." pozrie sa na mňa.

Viem že sa pýta na nás.

"Áno sme spolu. Aj keď som trochu urobil scénu," sčervenám.

"Tak dúfam, že sa nabudúce pokúsite vyhnúť nejakej podobnej scéne. Mali by sme pre dnes toto stretnutie ukončiť. Chalani sú už unavení a my máme zajtra stretnutie v Gringottbanke, takže by si mal ísť tiež spať," pripomenie mi Am.

"Bože. Neustále na to zabúdam. Ešteže ťa mám. Charlie nebudete mať s Ronom problém? Vaša matka…….." pozriem sa na Charlieho.

"Neboj sa. Ron dnes prespáva so mnou na Grimmauldovom námestí a prístup tam dnes mal Rád zamietnutý, takže sa nie je čoho báť," usmeje sa.

"Teo, vstaň," započujem ako Blaise budí Tea.

"Čo sa deje?" spýta sa ospalo Teo.

"Musíme ísť domov," usmeje sa Blaise.

"Škoda. Chcel som tu ostať s Ametystom," povzdychne si.

Draca zatiaľ nikto nezobudil. Lucius ho nechcel budiť, tak zobral na ruky.

"Možno inokedy," usmeje sa Ametyst a pobozká Tea.

Ten prikývne. Otočím sa na svojich druhov.

"Možno by ste mohli prísť na pár dní do Temného sídla. Aspoň by sme mali čas sa lepšie spoznať," pohladí ma Tom po tvári.

Nežne sa usmejem.

"To nie je zlý nápad. Máme s Ametystom síce vystúpenia, ale je jedno odkiaľ na ne pôjdeme. Ak chcete, môžeme prísť zajtra po návšteve Gringottbanky," usmejem sa.

"To by bolo super!" skočí mi okolo krku Teo.

Zasmejem sa.

"Dobre. Budeme sa tešiť," usmeje sa Lucius.

"My uvidíme, či sa nám tam podarí dostať. Brumbál v poslednom čase striehne. Bolo by asi príliš, keby sme zmizli dva dni po sebe," povzdychne si Rémus.

"Ak nás Tom nechá, tak budeme v sídle dlhšie, takže sa snáď uvidíme," objímem Rémusa, ktorý mi objatie opätuje.

Sírius sa na mňa usmeje. Viem, že to spolu zvládneme.

"Dobre. Tak pre dnes večer sa rozlúčime. Uvidíme sa zajtra," objíme ma Severus a s Ametystom ich odprevadíme k východu.

"Teším sa na zajtra," usmejem sa na nich naposledy a počkám kým sa odmiestnia.

Zavriem predné dvere a aj s Ametystom odídem do postele.

"Chceš dnes spať u mňa?" spýta sa sa Ametyst.

"Môžem?" spýtam sa s úsmevom.

Keď prikývne tak idem sa rýchlo prezliecť do pyžama a zamierim k nemu do izby, kde si ľahnem k nemu do postele a pritúlim sa k nemu. V okamihu zaspím. Zajtra je pred nami dlhý deň.

                        Na druhý deň ráno vstanem, až keď je Ametyst už hore. So zívnutím vstanem z postele a odídem sa do svojej izby prezliecť. Mám pocit, že som spal veľmi krátko, aj keď viem, že som spal viac než zvyčajne. Keď sa prezlečiem tak idem do jedálne kde predpokladám, že je Ametyst aj so strýkom a Katherine. A mal som pravdu. Raňajky sú už v plnom prúde. Avšak čo som nečakal bola veľká torta uprostred stola.

"Všetko najlepšie Harry!" skríkne Katherine keď ma uvidí a objíme ma.

"Ďakujem," objímem ju späť a usmejem sa.

"Všetko najlepšie," objíme ma aj Ametyst a pobozká ma do vlasov.

"Dobré ráno Harry a všetko najlepšie k sedemnástim narodeninám. Dneska sa ti muselo spať veľmi dobre," usmeje sa strýko.

"Ďakujem vám veľmi pekne. Úplne som zabudol, že mám dnes narodeniny. A prekvapivo sa mi spalo lepšie ako inokedy," prikývnem.

"Nie je div. Ty za chvíľu skutočne zabudneš svoje meno. A spalo sa ti dobre lebo si konečne našiel svojich partnerov. Teraz by sa tvoja mágia mala začať upokojovať," pozrie sa na mňa Ametyst.

"Čo máte dnes v pláne? Keďže má Harry tie narodeniny, tak máte voľno," usmeje sa Katherine.

Posadíme sa za stôl a naložíme si raňajky.

"Dnes ideme do Gringottbanky. Včera mi prišiel list, aj keď neviem čo môžu chcieť. A potom pôjdeme k našim druhom," pousmejem sa.

"V Temnom sídle, u našich druhov, plánujeme zostať minimálne týždeň, takže nás tu neuvidíte," doplní ma Ametyst.

"V poriadku. Tak dom na týždeň zabezpečíme. Ja s Vernonom pôjdeme do cirkusu," usmeje sa Katherine.

"Nevadí ti to?" pozriem sa na strýka.

"Nie nevadí. Ale dúfam, že do konca leta spolu ešte budeme," usmeje sa strýko.

"Určite. To si nenechám ujsť," zasmejem sa.

Strýko prikývne a raňajky naďalej pokračujú v tichu. Po úžasných raňajkách a ešte lepšej torte sa s Ametystom pripravíme na cestu ku Gringottom.

"Ako dlho sa zdržíte v Gringottbanke?" spýta sa nás Katherine, keď sa s ňou a so strýkom lúčime pri vchode do vily.

"To nevieme. Podľa toho čo so mnou Gringottovi chcú prebrať. Absolútne neviem, čo čakať a dúfam, že to nebude nejaká pasca od Brumbála," povzdychnem si.

"Dobre. Držte sa. Budeme tu na vás čakať. Dajte vedieť krbom keď prídete do banky. Tak budeme vedieť, že ste v poriadku. Ak sa do hodiny neozvete, že ste v bezpečí v Gringottbanke, tak tam vtrhneme a urobíme poriadny bordel. Do cirkusu pôjdeme až keď si vezmete veci a zabezpečíme dom. Máte dosť času," objíme nás Katherine.

Je neskutočne milá. Mám ju rád a bez výčitiek ju môžem nazvať svojou druhou mamou.

"Ďakujeme," usmejem sa a aj s Ametystom sa odmiestnime na Priečnu ulicu.

Ametyst

                 Keď sa rozlúčime s tetou a Vernonom, tak sa spolu odmiestnime na Priečnu ulicu. Je tu až nechutne veľa ľudí. S Harrym máme cez seba prehodený čierny plášť s kapucňou, takže nás nikto nespozná. Našťastie ani nikoho moc nezaujímame. Harryho držím čo najbližšie k sebe, aby sa mi náhodou niekde v tom dave nestratil. Zaberie nám približne desať minút než sa dostaneme ku Gringottbanky. Inokedy by sme tam boli do piatich minút! Tí ľudia skutočne nemajú čo robiť? Ešte nikdy som nezažil na Priečnej takýto frmol. Keď sa konečne dostaneme do haly Gringottbanky, tak si obaja vydýchneme. Aspoň tu takmer nikto nie je.

"Tak. Máš v tom liste napísané kto ťa sem zavolal?" spýtam sa a otočím sa na Harryho.

"V liste?" spýta sa ma a vyvalí na mňa oči.

Chytím sa za koreň nosu. Prečo mám pocit, že viem, čo bude nasledovať?

"Ty ho tu nemáš?" spýtam sa.

"Vlastne…. Asi som ho zabudol v cirkuse ešte pred predstavením," povzdychne si.

Prečo ma to neprekvapuje?

"Čo s tebou tvoji druhovia urobia. Tak poď. Niekoho sa spýtame," pokrútim hlavou a spolu sa vyberieme k hlavnej prepážke.

"Prepáčte, potrebovali by sme hovoriť z hlavným škriatkom," oslovím škriatka za prepážkou.

"Meno," zahundrie škriatok.

"Harry James Potter," odpovie mu Harry.

"Počkajte chvíľu," pozrie sa na nás škriatok a odíde.

Neostáva nám nič iné len čakať.