XVII. Objasnenie

XVII.

Tom

           "Tak ako ste sa rozhodli?" spýta sa nás Harry počas dezertu.

Som rád, že sa to spýtal, lebo som absolútne netušil ako začať. Viem že ostatní to nechávajú na mňa. Som im za to neskutočne "vďačný"! To myslím samozrejme sarkasticky.

"Harry. Rozprávali sme sa o tom, ale prišli sme len na to, že sa vlastne nemáme o čom rozprávať. Všetci sa držíme jedného názoru. Teda, takmer všetci," povzdychnem si.

To, že som asi nezačal práve najlepšie mi dojde čoskoro. Zamyslím sa, čo som vlastne presne povedal a najradšej by som si jednu vrazil! Sakra! Ametyst nás varoval, že na tom nie je dobre, nakoľko má strach, že o nás príde a ja mu poviem dvojzmyselnú hovadinu!

"Harry, môžeš sa na nás pozrieť?" spýta sa ho Lucius.

Super. Ešte sa mi nestalo, aby po mne musel niekto zachraňovať situáciu. Na moju obranu som tiež ešte nikdy nezačínal takúto konverzáciu, k tomu ešte s mojim druhom. Priznám sa, že neviem absolútne nič o submisívnych a u Sortulianov to bude ešte ťažšie. Ostatní mi odtrhnú hlavu ak to nedáme do poriadku. To nehovorím, čo urobí Ametyst.

"Harry, prosím upokoj sa a vypočuj nás," pohľadí ho po vlasoch Charlie a priblíži sa k nemu ešte bližšie.

Avšak nečakal som, že sa Harry rozplače ešte viac a utečie z jedálne. Tak teraz je to asi v háji komplet. Ak som sa bál čo bude pred tým, tak teraz nechcem ani pomyslieť na to, čo sa bude diať teraz. Ak sa mu niečo stane, tak si to neprestanem vyčítať!

"Tom! Ty si sa úplne zbláznil? Nemôžeš pri submisívnom tvorovy prehlásiť len tak bezstarostne, že TAKMER všetci máme rovnaký názor! Ešte nám Ametyst zdôraznil, "buď všetci, alebo nikto" a ty začneš týmto?! So submisívnym tvorom musíš jednať opatrne, hlavne keď sa jedná o neznámeho tvora, pri ktorom si v podstate dostal varovanie, čo NEMÁŠ povedať!" naštve sa Rémus.

"Tak prepáč, ale mohol si si konverzáciu začať aj ty sám, keď vieš ako sa chovať k submisívnym tvorom! Až doteraz som sa so žiadnym submisívnym nesnažil rozprávať a už určite nie o vzťahu!" odfrknem naštvane späť a postavím sa.

"Teraz toho nechajte. Máme dôležitejší problém. Musíme nájsť Harryho skôr ako sa to zvrtne ešte viac!" zavrčí Severus a zamieri von z jedálne.

Teda za to vrčanie by sa nehanbil ani samotný vlkolak.

"Mali by sme to asi povedať Ametystovi. Snáď bude vedieť kam išiel," chytí ma za rameno Lucius.

Povzdychnem si a nasledujeme Severusa, ktorý akurát otvoril dvere do jedálne. Len ich otvorí, tak dnu vojde Ametyst.

"Kde je Harry?" spýta sa.

Draco s Ronom, Teom a Blaiseom stoja za dverami. Vyzerajú dosť rozrušene, čo je nezvyčajné.

"Asi nás zle pochopil a ušiel. Nevieš kam šiel?" povzdychne si Sírius.

"Viete, že ste magori? Teraz chápem, prečo nemáte ani jeden vzťah. Naučte sa komunikovať so svojím druhom, inak o neho prídete skôr, než ho získate," pozrie sa na nás Ametyst ako na najväčších idiotov akých kedy videl.

Navyše je vážne hrozné, že mám pocit, že má pravdu.

"Sakra netušíme ako sa rozprávať so submisívnym tvorom! Snažíme sa, ale je to ťažké. A Harry nám to moc neuľahčuje. Ušiel a nenechal nás mu nič vysvetliť," povzdychne si Charlie.

"Pre Harryho je to tiež veľmi ťažké. Vedel o vás asi skôr ako ktokoľvek z vás o ňom. V podvedomí si už vybudoval predstavu o tom ako ho odmietnete a vy ste museli povedať niečo, čo ho v tejto predstave utvrdilo. Nehovorím, že neurobil chybu keď vás nepočúval, ale má strach a ten ho teraz premohol," vysvetlí nám Ametyst.

Povzdychnem si. Má pravdu. Videl som na ňom už odkedy sme sa stretli v cirkuse, že má v očiach strach, ktorý sa snaží skryť. A vôbec som tomu neprikladal žiaden väčší význam. Dúfam, že sa ako Harryho druh v tomto smere zlepším, pomyslím si.

"Vieš kam šiel. Nechceme aby sa mu niečo stalo," ozve sa Severus.

"Choďte na druhý koniec záhrad okolo fontány. Potom asi dvesto metrov cez les. Je tam jazero. Harry bude pravdepodobne tam," povie nám nakoniec.

Bez ďalšieho čakania sa tam všetci čo najrýchlejšie vydáme.

"Ďakujem. Vážne sa budeme snažiť, ale asi sa máme veľa čo ešte učiť," pozriem sa ešte na Ametysta.

"Hlavne Harrymu neublížte. Keď nebudete niečo vedieť alebo si nebudete niečím istý, tak sa radšej spýtajte a nerobte zbytočne chyby," poradí mi.

Prikývnem a idem za ostatnými.

"Počkajte tu na nás. Čoskoro sa vrátime," pozriem sa ešte na Draca a odídem.

Harry

              Hneď ako opustím dom, tak sa premením na tigra a bežím k jazeru. Je to snáď jediné miesto, kde sa dokážem upokojiť. Priznám sa, že vážne som si nikdy nemyslel, že sa zložím pri prvom stretnutí so svojimi druhmi. Ani sa nečudujem, že ma odmietli. Kto už by len stál o náladového submisivného magického tvora. Každý normálny človek, by sa odo mňa držal čo najďalej. Pri jazere sa premením a sadnem si na breh. Kolená pokrčím a položím si na ne hlavu. Som úbohý. Po tvári mi stále nemo tečú slzy. Prečo musím vždy všetko zbabrať? Nemal som byť Sortulian. Je toľko iných ľudí, ktorí by sa na túto pozíciu hodili viac. Ametyst má so mnou len problémy a moji druhovia by to nemali o nič ľahšie. Nikdy som sa nemal narodiť. Možno je lepšie keď ostanem sám. Moja mágia sa čoskoro dostane ku kontrole môjho tela a moje vedomie padne hlboko do temnoty. Už sa nebudem musieť zaoberať tým, či náhodou niekomu neublížim. Bude vládnuť moja mágia…..

"Harry?!" započujem za mnou volanie.

Rýchlo si utriem slzy, ale neotočím sa. Malo ma napadnúť, že ich sem Ametyst pošle. Nemal ich presviedčať keď so mnou nechcú byť.

"Tu si. Prečo si ušiel?" sadne si pri mňa Charlie.

"Choďte preč…." zašepkám.

"Ak si myslíš, že niekam pôjdeme a necháme ťa tu samého, tak sa mýliš," započujem Severusa.

Keď som ho dnes večer uvidel, vážne som si nemyslel, že ho niekedy uvidím bez toho čierneho plášťa. Ale veľmi mu tie čierne rifle s čiernou košeľou pristanú.

"Prečo? Viete, že vás nemôžem prijať za svojho druha, keď ostatní nesúhlasia," poviem ticho.

Nespúšťam pohľad z vodnej hladiny.

"Harry…. Za to sa chcem ospravedlniť ja. V tej jedálni som sa nevyjadril správne a došlo k veľkému nedorozumeniu," povzdychne si Tom.

Od Temného pána by som určite nečakal, že sa bude ospravedlňovať.

"Viem, že vás poslal Ametyst. Nemal vás presviedčať. Proti vašej vôli vás nemôžem zapojiť do vzťahu, z ktorého vyplýva príliš veľa zodpovednosti a možno od vás budem potrebovať viac, než mi budete schopní a ochotní dať," pokrútim hlavou.

"Máš pravdu v tom, že nás sem poslal Ametyst, ale v tom zvyšnom sa mýliš. Tom ti hovorí pravdu. Došlo len k nehoráznemu nedorozumeniu. V tej jedálni sme ťa chceli prijať ako svojho druha. Všetci," odpovie mi Rémus.

Prudko sa na nich otočím.

"Aj vy ste s tým súhlasili? Myslel som si, že práve vy dvaja budete robiť najväčší problém," utriem si slzy a pozriem sa na Rémusa so Síriusom.

"Priznám sa, že som bol jediný, ktorý mal nejaké protesty, ale viem, že som tvoj druh. Niekde hlboko vo svojej mágii to cítim, ale nechcel som si to pripustiť, narozdiel od Rémusa. Možno budem potrebovať viac času, než odblokujem puto, ktoré som nedopatrením zablokoval, ale teraz už viem, že o teba nechcem prísť," usmeje sa neisto Sírius.

"Ale čo malo znamenať to v tej jedálni?" pozriem sa po nich.

"Hovorím, to bola moja chyba, za čo sa ospravedlňujem. Zle som volil slová a tým som ti ublížil, za čo na seba nie som dvakrát hrdý," povzdychne si Tom.

Pousmejem sa.

"Takže o mňa stojíte?" postavím sa.

"Si najmocnejší magický tvor aký kedy žil. Navyše si neodolateľnejší než víla. Iba blázon by o teba nestál," uškrnie sa Lucius.

Cez puto, ktoré je zatiaľ slabé, prejde ku mne od Luciusa impulz mágie. Viem, že to myslel len dobre a z lásky. Zasmejem sa. Nikdy som si nemyslel, že slová Lucius Malfoy a láska použijem v jednej vete.

"Dáš nám teda šancu?" spýta sa Charlie a chytí ma za ruku.

Mierne sčervenám, ale s úsmevom prikývnem……