XVII. Nastal čas......

XVII.

Harry

                   Neviem ako dlho bojujeme, ale našťastie uvidím ako otec strhol Squelovi z krku veľkú obruč vytvorenú z dračieho striebra a všetci útočiaci draci sa začnú sťahovať a prestanú bojovať. Tá obruč ich musela ovládať! Ale nie všetkých. Piati draci neboli pod vplyvom kúzla obruče a útočili z vlastnej vôle. Oni sú skutočne na starne Squela. Čo im mohol ponúknuť, že útočia na kráľovskú krv? Všetci moji priatelia, či už draci, alebo kúzelníci, a rodina sú už vyčerpaný z boja, ale väčšina stále bojuje proti piatim drakom, ktorí sú snáď neúnavní! Započujem ostrý výkrik, tak sa za ním otočím. Srdce sa mi zovrie, keď zistím, že patril Ronovi. Neuvedomím si, akú veľkú chybu som urobil, keď som si prestal dávať pozor na svoje okolie, až do chvíle keď mi jeden väčší drak zaryje drápy do bokov a zahryzne sa mi do krku. Poriadne trhne a odhodí ma od seba, čím mi roztrhne krk a zanechá hlboké škrabance na bokoch. Môj rev sa musí ozývať veľmi ďaleko za hranice ostrova. S ranami, ktoré som utrpel už viac nedokážem bojovať. Nevládzem lietať, tak sa len opatrne z posledných síl znesiem na zem a než úplne stratím vedomie, tak započujem bolestný rev… Zase som niekomu doprial šťastné a veselé Vianoce…..

Ron

              Počas útoku na toho bastarda nevnímam nič a nikoho okrem Harryho otca a brata, ktorí sa na útoku podieľajú. Musím uznať, že Squel je skutočne silný a využíva najtemnejšie možné prostriedky, len aby zvíťazil a dostal to po čom toľko túži. Ale môjho manžela rozhodne nedostane! Bojujeme už dlho, keď Harryho otec zistí, že strieborná obruč na Squelovom krku ovláda ostatných drakov a núti ich útočiť na kráľovskú krv. Hneď sa mu ju pokúsi strhnúť a našťastie sa nám to podarí, ale Squel začne byť viac agresívny a v nečakanom momente ma zraní jeho ostrý chvost. Zarevem, ale hneď sa doňho opäť pustím a netrvá už dlho kým ho spoločnými silami všetci traja premôžeme a on sa s revom zrúti z oblohy. Uistíme sa, že je mŕtvy a až potom sa zameriame na piatich drakov, čo tu ostali. Avšak už nezaútočia, ale rozletia sa preč. Ticho sa zasmejeme. Myslíme si, že máme vyhraté, avšak to ešte netušíme, čo sa stalo. Začnem sa rozhliadať po oblohe, aby som našiel Harryho, ale zistím, že na oblohe už nie je žiadny drak okrem nás troch.

'To nevyzerá dobre,' ozve sa vedľa mňa Dirk.

Otočím sa naňho a zistím, že sa celkom vystrašene pozerá do údolia uprostred ostrova. Stočím tam svoj pohľad a srdce sa mi takmer zastaví pri tom pohľade. Neváham a hneď sa tam rozletím. V údolí sú moji priatelia aj rodina a vystrašene sa pozerajú na dvoch Drahokamových drakov. Smaragdový drak leží nehybne na zemi a nad ním sa skláňa Ametystový. Iba okrajovo vnímam, že sa Harryho brat a otec premenili späť do svojej ľudskej podoby. Pomaly, bez ohľadu na svoje vlastné zranenia sa priblížim k Harrymu a Ametystový drak ustúpi. Premení sa na človeka a so slzami v očiach ide za svojím manželom. Viac ich nevnímam a ľahnem si vedľa Harryho o dosť menšieho tela. Zakryjem ho krídlom a ako drak vydám tichý vzlyk. Harry má hlboké rany na bokoch, ktoré sa nebezpečne priblížili k miestu, kde nosí naše dieťa a hlbokú ranu na krku. Cítim, že ešte žije, ale je príliš slabý a jeho tep pomaly slabne. Položím si hlavu na trávu vedľa tej Harryho a zavriem oči. Čo mi to zase robíš Harry….

"Ron?" započujem mamin hlas neďaleko mňa.

Je počuť, že tiež plače. Iba si odfuknem, ale neotočím sa na ňu. Nech ma nechajú s Harrym samého. Už začalo svitať, ale všimnem si to, až keď ma lúče slnka zašteklia na nose. Ostatní sa už určite premenili.

"Ron. Prosím premeň sa. Pozrieme sa na tvoje zranenia a prezrieme aj Harryho. Určite bude všetko v poriadku," dotkne sa môjho chrbta Charlie.

Cuknem sebou a pritisnem sa k Harrymu. Tieto rany Harrymu oni nevyliečia.

"No tak Ron. Je mi ľúto, čo sa stalo, ale aj keby Harry zomrel, tak ty musíš ísť ďalej. Nájdeš si niekoho iného. Si veľmi mladý," snaží sa mi dohovoriť matka.

"Pani Weasleyova, nechajte svojho syna. Nemáte pravdu v ničom. Nič o drakoch neviete. Draci majú jedného partnera na celý život. Nikdy sa dvakrát nezamilujú a nie sú schopní svojho partnera zradiť. Strata partnera je veľmi bolestivá, ale ak drak stratí okrem partnera aj mláďatá, tak nech je drak akokoľvek silný, nikdy sa z toho nedostane a len čas ukáže, či bude schopný sa k vám vrátiť," započujem hlas Harryho otca.

Aj oni musia trpieť. Iba dnes ho našli a znovu ho stratia.

"Vrátiť sa k nám? Čo tým myslíte, veď nikam neodišiel," zamračí sa, podľa hlasu, Bill.

"Ospravedlňte ma. Musím sa postarať o vlastného partnera," podľa všetkého sa Harryho skutoční rodičia vzdialia.

Ametyst stále veľmi plače. Nie som jediný kto o Harryho prišiel. Viem, že jeho meno je Emerald, ale pre mňa vždy bude Harrym.

"Môj otec tým myslel, že Ron vás práve teraz nevníma a ak Emerald zomrie, odvráti sa od vás. Po Emeraldovej smrti má on ako jeho manžel prevziať ostrov, ale ak odíde, tak ho už nikdy nemusíte znova vidieť," odpovie im Dirk.

Prestanem ich vnímať a nadviažem sa na Harryho mágiu. Je ešte dosť silná, ale pomaly slabne. Preto mu začnem dávať moju a pri tom v Harryho mysli hľadám odpovede. Niečo tam nájdem a zrazu viem čo robiť. Prudko otvorím oči. No jasné. Oni mu tie rany nevyliečia, ale ja možno môžem niečo urobiť! So zavrčaním sa postavím a bez toho aby som sa na niekoho pozrel vychŕlim na Harryho plameň, ktorý sa pri kontakte s jeho kožou zmení na rubíny. Vystrašený krik a vzlyky ostatných nevnímam. Harryho kožu neustále olizujú mierne plamene a rubíny nie sú pre ostatných takmer viditeľné. Tie postupne z Harryho kože zmiznú, pretože sa nezachytili všade, ale iba na životohrozujúcich ranách a vytvoria tenkú liečivú vrstvu. Oheň z Harryho ešte stále nezmizol, ale začal ho opatrne premieňať späť na človeka. Neuvedomil som si, že celý proces trval viac než desať minút. Bez zaváhania sa premením hneď ako sa Harryho telo vráti späť k ľudskému a premiestnim sa s ním ani neviem kam. Len ma tam naviedli Harryho myšlienky…..

Charlie

                    S veľkým smútkom sa pozerám na Rona stočeného tesne pri Harrym. Mama sa s ním snažila rozprávať, ale úplne nás ignoroval a len vydával smútočné dračie kvílenie. Viem si predstaviť ako sa cíti. Prísť o Draca tak sa asi dobrovoľne sám zabijem a to bol Harry ešte tehotný. Aj keby nejakým veľkým zázrakom prežil, nie je šanca akoby po tých zraneniach nemohol prísť o dieťa, ktoré niesol. Onedlho sa premeníme aj my a ja sa opatrne priblížim k Ronovi.

"Ron. Prosím premeň sa. Pozrieme sa na tvoje zranenia a prezrieme aj Harryho. Určite bude všetko v poriadku," dotknem sa ho a chrbte, ale sám viem, že moje slová nevníma.

Vie, že Harryho už nedokážeme vyliečiť. Dokonca ani Severus, ktorý vie o liečiteľstve viac ako ktorýkoľvek z nás, ani ja ako krotiteľ drakov nedokážem nič urobiť. Takéto zranenia sú smrteľné pre každého draka. Nejeden krát som videl ako aj tí najmocnejší draci podľahli omnoho menším zraneniam ako mal Harry.

"No tak Ron. Je mi ľúto, čo sa stalo, ale aj keby Harry zomrel, tak ty musíš ísť ďalej. Nájdeš si niekoho iného. Si veľmi mladý," ach mami.

Toto nebol vôbec dobrý nápad. Ničomu nerozumieš.

"Pani Weasleyova, nechajte svojho syna. Nemáte pravdu v ničom. Nič o drakoch neviete. Draci majú jedného partnera na celý život. Nikdy sa dvakrát nezamilujú a nie sú schopní svojho partnera zradiť. Strata partnera je veľmi bolestivá, ale ak drak stratí okrem partnera aj mláďatá, tak nech je drak akokoľvek silný, nikdy sa z toho nedostane a len čas ukáže, či bude schopný sa k vám vrátiť," zastaví moju mamu Harryho otec skôr než to stihnem urobiť ja sám.

Našťastie ju ale zastavil než by priliala ešte viac oleja do ohňa. Ron teraz potrebuje našu podporu a nie aby sme ho ešte viac ľutovali a zrazili ešte hlbšie na kolená než bude po tomto incidente. Viem, že aj Harryho rodičia to nemajú ľahké. Hlavne Ametyst na tom vyzerá po psychickej stránke veľmi zle. Lazurit ho drží v náručí a vôbec sa nevie utíšiť, ak nás vôbec ešte vníma. Smútok je pekná sviňa, ktorá vie drakov zraziť na dno.

"Vrátiť sa k nám? Čo tým myslíte, veď nikam neodišiel," zamračí sa, Bill.

Žije s drakom a to sa ešte nič nenaučil?

"Ospravedlňte ma. Musím sa postarať o vlastného partnera," odbije ho Harryho otec a odíde so svojím manželom o kus ďalej.

"Môj otec tým myslel, že Ron vás práve teraz nevníma a ak Emerald zomrie, odvráti sa od vás. Po Emeraldovej smrti má on ako jeho manžel prevziať ostrov, ale ak odíde, tak ho už nikdy nemusíte znova vidieť," objasní im to Dirk.

Je až prekvapujúce, že on a jeho otec sa tvária akoby Harry neutrpel viac než škrabance. Skutočne je Dirk tak chladný, že nedokáže ani len oplakať svojho vlastného malého brata? Neviem či mi číta myšlienky, ale keď sa dostanem späť k plačúcemu Dracovi a objímem ho, tak k nám príde Dirk.

"Svojho brata som oplakal pred sedemnástimi rokmi. Vtedy som si myslel, že som zlyhal a nikdy ho už neuvidím. Príliš rýchlo som stratil nádej. Neurobím rovnakú chybu dvakrát, hlavne ak tvoj brat vie, čo má robiť," pozrie mi do očí a odíde.

Som úplne šokovaný. Čo tým sakra myslel?! Neviem, či tým myslel práve to, čo sa stalo ďalej, ale vyzeralo to viac než desivo. Ron sa postavil a vyzeralo to, že nás konečne začne brať na vedomie, ale k nášmu šoku vychŕli oheň na Harryho bezvládne telo. Harry sa začne pomaly meniť a keď sa premení úplne, tak k nemu chceme pribehnúť, ale Ron sa s ním odmiestni skôr, než stihneme čokoľvek spraviť. Otočím sa na Harryho otca, ktorý príde k Dirkovi a v náručí stále nesie Ametysta, ktorý je teraz ale úplne ticho. Asi zaspal.

"Dirk, postaraj sa o ostrov než sa Ron s Harrym vráti. Beriem Amiho do sídla," s tým sa premiestni preč a nás nechá zaskočených stáť na mieste….