XVII. Mapa a Plášť

XVII.

Harry

              Zatmie sa mi pred očami. Čo tu robí ONA? To rýchlo zabudli na to, čo chcela urobiť. No jasné. Ako inak. Odporný muklomilovia. Ja ju tu nestrpím. Čo si o sebe myslí hus hlúpa.

“Čo tu robí?” spýtam sa syčivo.

“Ona sa nám ospravedlnila, že to bola nehoda a tak sme ju zobrali späť,” povedala milo paní Weasleyová.

“No ja som ťa späť neprijal. A tým, že si stúpila na moje územie, ktorým je teraz tento dom, si si podpísala rozsudok smrti. Tak čo s tebou spravíme?” spýtam sa až presladkým hlasom.

“Harry! Čo to hovoríš!” zdesí sa Giny.

Ostatní sú až príliš v šoku. Iba sa uškrniem.

‘Pekne Harry. Ale neprezraď sa. Teraz sa upokoj a myslí na niečo iné. Skús ju otráviť, ale nezabi ju,’ zasmeje sa mi v hlave hlas, ktorý zaradím k Aranovi.

‘Dobre,’ prikývnem a usmejem sa.

“Ako ste mohli zabudnúť na to, že nás chcela otráviť? Špina navždy zostane špinou,” odfrknem si a sadnem si za stôl.

Predo mnou sa objaví polievka. Kde sa vzala?

‘Neboj sa. Je od našich domácich škriatkov. Jeden sa ti rozhodol slúžiť a strážiť ťa. Volá sa Jari,’ ozve sa Herodes.

‘Ďakujem,’ usmejem sa.

Zoberiem lyžicu a začnem jesť. Pohľady ostatných nevnímam. Keď si sadnú aj Ron s Charliem, tak sa pred nimi, Fredom, Georgeom, Remusom, Síriusom a Severusom objaví taktiež polievka. Nechápavo sa na to pozrú.

“Nebudete jesť to, čo sa navarí v tomto dome. Aspoň pokiaľ je tu ONA. Môj škriatok Jari sa o to postará. Keby ste niečo chceli, tak ho zavolajte,” usmejem sa.

Iba prikývnu. Nepýtajú sa ma na nič, za čo som im vďačný. Len sa so súhlasnými pohľadmi dajú do jedla.

“A my čo?” spýta sa urazene Giny.

“Vy ste ju sem vzali, vy jej veríte, tak si jedzte toto jedlo,” odfrknem a už si ich nevšímam.

Ďalej ide všetko v celkom dobrej nálade. Na konci obeda, keď sme v jedálni boli len ja, Ron, George, Fred, Sírius, Remus, Charlie, Severus a pán Weasley, do vnútra priletí veľký hnedý výr so zlatými očami. Pristane predo mnou. Ako sa vôbec dostal cez ochranu? Neriešim to a ani Zamračené pohľady Rema, Síria a pána Weasleyho.

“Od koho to je?” spýta sa stále zamračený Sírius.

Zoberiem si obálku. Na vrchu je napísané len moje meno a pod ním iniciály S.L. Usmejem sa. Je od Luciusa. Otvorím ju a začítam sa do listu. Z obálky vypadne aj malá krabička, očividne zmenšená kúzlom.

/Harry,

Zabudol som ti na Priečnej ulici dať tvoj plášť a mapu.

Keď si bol v temnom sídle, úplne som na to zabudol a dnes ráno sme mali iné problémy.

Posielam ti to zmenšené v tej krabičke.

Draco ťa pozdravuje a teší sa na teba v Bradaviciach.

PS: Posielam vám tiež knihy, ktoré sme nestihli kúpiť.

Tvoj priateľ,

Lucius Malfoy.”

Prekvapene a šťastne sa pozerám na list. Pozriem sa na chalanov a vybehnem hore. Počujem letax, ako sa Severus odmiestni do Bradavic a chalanov, ktorý sa vydali za mnou. Počujem ako museli presviedčať Síriusa, že je všetko v poriadku. Vojdem do izby a rozosmejem sa nad tou predstavou. O chvíľu prídu aj ostatní chalani.

“Čo ťa tak rozveselilo?” uškrnie sa na mňa Ron.

“Žeby list od….” začne Fred.

“....tvojho milovaného?” zamrká na mňa George a zvalia sa v záchvate smiechu do postele.

“Nie. Je od Luciusa. Poslal mi moju mapu a plášť. Už som ani nedúfal, že ich ešte niekedy uvidím. A tiež nám poslal knihy do školy,” uškrniem sa.

“Takže školský rok môže oficiálne začať,” rozosmeje sa Charlie.

“Daj s tým ešte pokoj!” vykríkneme naraz a hodíme po ňom vankúše.

Rozosmeje sa ešte viac a my sa k nemu pridáme. Nevšimneme si, že sa dvere otvorili až kým nás nevyruší hlas.

“Odkedy ste vlastne taký dobrý priatelia? Ron. Toto som si o tebe teda nemyslela. Že sa budeš rozprávať práve s buzerantami,” odfrkne si Hermiona znechutene.

Zamrznem. A to som si o nej myslel, že niekedy bola mája priateľka. Dosť to bolí. Vidím, že ostatní sú tiež dosť šokovaný.

“Čo si to dovoľuješ? Aby bolo jasné, tak sú to moji bratia a keď urážaš ich, urážaš aj mňa!! A aby si to konečne pochopila, tak som rovnaký ako oni!” prskne Ron a založí si ruky na hrudi.

“Čože? A to som sa s tebou priatelila. Myslela som si, že si so mnou chcel chodiť. Ale nie, ty sa musíš pridať k tým svojím úchylným bratom! Je mi z teba zle!!” začne jačať tá potvora.

Už jej mám ale plné zuby. Rozzúrim sa a postavím sa pred ňu. Pozriem sa jej do očí a ona so zalapaním po dychu cúvne. Des sa jej zračí v očiach, ale neberiem na to ohľad. Nevšímam si zalapanie zo strany Weasleyovcov. O krok sa k nej priblížim a ona o krok ustúpi.

“Teraz ma dobre počúvaj ty humusácka mrcha. Nikto tu nie je na teba a tie tvoje idiotské reči zvedavý. Nikto ťa sem nenútil chodiť. Nikdy sme ti nekázali, aby si sa s nami rozprávala. To ty si za nami stále doliezala, pretože ťa nikto nikdy nemal rád kvôli tomu, že si otravná chodiaca encyklopédia. Keby si aspoň raz držala hubu a neplietla sa do veci, do ktorých ti je veľké hovno!!! A teraz…..” naštve ju chytím za vlasy a vyhodím ju za dvere, kde s ňou pomaly idem ku schodom, pri čom dosť narieka ako ju ťahám za vlasy, “zmizni a ak sa priblížiš ku mne alebo mojej rodine, tak skončíš oveľa horšie, ako teraz! Je ti to jasné!?” zavrčím a hodím ju dole zo schodov.

Chvíľu počúvam jej plač a potom sa otočím a odídem späť do izby. Nájdem tam chalanov ako tam stále sedia v šoku. Nechápavo sa na nich pozriem.

“Čo je?” zavrčím nepríjemne.

Ešte stále som sa moc nespamätal.

“H-Harry. Tvoje oči sú…. Čierne a…. A lietaš asi desať centimetrov nad zemou. Môžeš toho už nechať? Je to dosť desivé,” vykoktá Ron.

Zlosť ma už prešla a vystriedala ju nechápavosť. Pozriem sa dole a zistím, že celú dobu čo som si myslel, že kráčam, som vlastne lietal. Zalapám po dychu. Moja mágia sa nejako uvoľní a ja skončím na zemi. Au. To pekne bolelo. A čierne oči. Čo sa to sakra deje? V otázke sa pozriem na chalanov. Toto som nebol ja. Cítil som sa ako ja, ale v mojej mysli hovoril niekto úplne iný.

“Oči už máš zase normálne,” prikývne Charlie.

‘Si v poriadku braček? Prepáč, že som na chvíľu ovládol tvoje telo, ale toto si od nej nenechám. Ale dosť mi pomohli tvoje schopnosti. Už sa ti prebúdzajú braček,’ zasmeje sa Herodes.

‘Ehm…...neviem čo ti na to povedať,’ zneistím.

‘Tak nehovor nič,’ a už ho nie je.

Pousmejem sa.

“Takto si ale prezradil príliš veľa. Teraz im to všetko vytára,” zamračí sa George.

“Nevytára. O to som sa postaral. Keď bude chcieť povedať niečo o nás, či už písomne, ústne, formou myšlienok alebo nejak inak, tak vždy povie nejakú pravdu o sebe a o svojich činoch alebo pravdu o našich nepriateľoch, ak nejakú pozná, alebo keď jej dojdú pravdy, tak začne hovoriť pravdu o tom, čo si myslí o človeku, ktorý jej tú otázku položí alebo bude najbližšie,” uškrniem sa.

Chalani sa rozosmejú.

“Tak toto sa to podarilo,” chichoce sa George.

“Akoto, že nás to nenapadlo skôr? V Bradaviciach by to malo úspech,” smeje sa Fred.

“Odkedy sa vlastne vy dvaja už tak moc nedopĺňate?” spýtam sa keď si to uvedomím.

Počkám než sa dosmejú a potom mi Fred odpovie.

“Najprv nám to prišlo ako zábava. Potom sa z toho stal zvyk a teraz nás to už moc nebaví, tak sa snažíme hovoriť každý zvlášť,” pousmeje sa.

“Áno. Už to nie je ono. Odkedy sme odišli z Bradavic, tak sme si uvedomili, že by sme mali byť normálny. Hlavne ak si chceme nájsť nášho partnera,” pridá sa George.

“Mne sa to celkom páčilo. Boli ste jedinečný v istom slová zmysle,” usmejem sa.

“To je už jedno,” pokrčia ramenami obaja.

Zasmejem sa. Charlie sa nakoniec rozlúči s tým, že ide dole a Fred s Georgeom sa zavrú v druhej izbe. Pozriem sa na Rona. Začneme sa rozprávať keď do izby vtrhne Sírius s Remusom. Za chrbtom majú Charlieho, ktorý vyzerá previnilo. Pozrie sa na mňa a pokrčí ramenami, akože on za nič nemôže. Sírius v rukách drží klietku s jedným mojim hadom.

Sírius

                   Nechápavo sa pozerám na dvere keď Harry odíde. Čo to malo znamenať? Keď mi za ním nedovolia ísť ani dvojčatá Weasleyove tak dostanem vážne strach. Nakoniec ma odtiahne Remus do obývačky, kde mi do ruky strčí pohár s čajom. Nervózne sa pozerám do horúcej vody.

“Remus, čo sa to tu deje? Ja už ničomu nerozumiem. Harry sa chová divne. Dokonca sa viac zblížil s Weasleyovcami, čo sa ešte nikdy až tak nestalo. Ešte aj Snape je nejaký čudný. Ako keby vedel niečo, čo mi nie. Akoby niečo skrýval,” zašeptám a pritisnem sa k boku môjho milenca a partnera.

“Neviem, čo sa to tu deje, ale mali by sme aspoň trochu veriť Snapeovi. On určite vie čo sa deje a možno má za úlohu zistiť, kto je dôveryhodný. Skúsme mu dať šancu. Tento rok nás riaditeľ požiadal, aby sme obaja vyučovali Obranu, keďže si teraz voľný a on nechce niekoho z ministerstva na svojej škole. Môžeme sa dostať bližšie k Charliemu a aj Snapeovi. A možno aj k Harrymu,” usmeje sa na mňa.

S úsmevom prikývnem. Má pravdu. Tento rok budem zase v Bradaviciach. Ach. Ako veľmi mi to chýbalo. Už sa nemusím schovávať. Pousmejem sa. Cez tieto prázdniny mi začal nový život. A dúfam, že lepší. Odrazu započujeme z chodby ako niečo padá zo schodov. Rozbehneme sa tam a pod schodmi leží plačúca Hermiona. Pomohli sme jej na nohy a do kuchyne, kde ju prezrie Molly. Nech robíme, čo robíme, tak z nej dostaneme, len samú hroznú pravdu a keď zistíme čo všetko chcela urobiť, tak sa tak naštvem, že ju hneď premiestnim k nej domov, skôr ako ma stihol niekto zastaviť, a hodím ju jej rodičom pod nohy. Tí sú samozrejme zdesení, ale to už je ich problém. Premiestnim sa späť do kuchyne, do ktorej akurát vojde Charlie. Len si vezme vodu a ide preč. S Remusom sme s ním chceli hovoriť, tak ideme za ním, a keď uvidím, že z jednej miestnosti vyšiel s malým hadom v klietke pohltí ma zlosť.

“Koho je?” zatarasím mu cestu.

Zastaví sa a nerozhodne pozrie na hada.

“Je Harryho,” zašepká.

Vyvalím naňho oči a vytrhnem mu klietku z rúk. Hneď zamierim do ich izby. Keď vyrazím dvere, tak sa na nás otočia Ron s Harrym a Harry sa vystrašene pozrie na hada v mojich rukách.

“Je to tvoj had, Harry?” spýtam sa pokojne.

“Áno. Prosím daj mi ho. Má z teba strach,” pozrie na mňa a zistím, že strach má aj on.

Prekvapí ma to a vôbec nepoteší. Nechcem aby sa ma bál. Usmejem sa a podám mu ho. Hneď ho vyberie z klietky a had sa mu stočí pri hlave na posteli.

“Ďakujem,” usmeje sa na mňa.

Nechám tam Charlieho s nimi a ja sa zamyslene rozídem preč. Čo malo zase znamenať toto? Remus ma zastaví uprostred cesty. Opriem sa o neho a vydýchnem. Toto bude ešte veľmi veľa práce.