XVI. Nový domov?

XVI.

Harry

                         Musel som odísť. Nemal som na výber. Cítim, že nie som v poriadku a musím ochrániť svoje dieťa. Musím odísť a chrániť svoje maličké. Vidím v tom svoju vlastnú logiku. Utekám Zakázaným lesom so slzami v očiach. Moja mágia mi zmenila oblečenie na jednoduché tepláky a tričko. Zastavím sa až keď si myslím, že som dostatočne ďaleko od okraja lesa. Sadnem si na zem pri veľký kmeň stromu a plačem. Neviem ako dlho tam som, keď započujem jemné pišťanie. Postavím sa a obídem strom. Srdce sa mi takmer zastaví keď uvidím Furyho bezvládne telo ležať pri vchode do nejakej jaskyne, z ktorej sa ozíva to pišťanie. Klaknem si pri Furyho a s plačom hľadím jeho krvavé telo. Čo sa ti stalo Fury môj milovaný? Odopnem mu obojok a schovám si ho. Potom sa pozriem do malej jaskyne. Na môj šok sú tam Furyho mláďatá. Nemôžu mať viac než týždeň až dva. Vytiahnem ich a ihneď s ľútosťou zistím, že dve z deviatich sú mŕtve. Tie nechám pri ich ockovi a ostatných sedem si dám do košíka, ktorý som si vytvoril pomocou mágie zo stromu.

“Nebojte sa maličké. Postarám sa o vás a neskôr vás odovzdám vášmu otcovi,” pousmejem, ale nie je to šťastný úsmev.

Postavím sa a s posledným pohľadom na môjho verného priateľa odídem späť do lesa. Fury musel zomrieť krátko po pôrode. Prečo išiel sem, keď mohol byť u Skyho v Podsvetí? Zastavím sa ako ma zamrazí. Fury urobil rovnakú vec ako teraz ja. Stane sa aj mne to čo Furymu? Nie! Pokrútim hlavou. Ja si na svoje dieťa dám pozor. Musím. Rozídem sa ďalej. Už začalo aj svitať. Možno som už dosť ďaleko od hradu. Nechcem sa vracať do Podsvetia alebo Temnoty. Potrebujem byť sám. Nájdem si krásnu veľkú jaskyňu, ktorá je dobre skrytá a tam sa skryjem. Vyčarujem si teplé kožušiny a na jednú uložím vĺčatá. Jedno čierne otvorí očka, ktoré má červenej farby a hneď viem, že ono bude niesť meno svojho ocka. Jaskyňu prichystám aby bola trochu útulnejšia a potom sa premením na vlka. Aspoň niečo som sa konečne naučil. Odídem z jaskyne, aby som si chytil večeru a mláďatám potom vyčarujem mlieko.

                     Večeru som nakoniec chytil len veľmi ťažko, ale chytil a to je hlavné. Večer, keď som nakŕmil aj maličké, som sa pri nich stočil v podobe vlka, aby som im odovzdal viac telesného tepla a pokojne sme spali až do rána. Vlastne cez noc sa maličké príliš hmírili, ale nakoniec sa uložili pri mojom brušku, kde asi cítili moje vlastné maličké…… Týmto tempom prechádzali ďalšie dni, až nakoniec spadli do rutiny. Netušil som, čo sa deje v mojom svete, nevedel som, čo sa deje v Bradaviciach a bolo mi to jedno, ale postrehol som, keď ma kentauri hľadali po lese. Našťastie pre mňa ma nespoznali v mojej vlčej podobe k čomu pomohlo aj sedem mláďat, ktoré sa okolo mňa točili každú chvíľu. Prešiel už skoro mesiac od doby, čo som odišiel a vonku sa ochladilo. Začal November a ja som zabezpečil jaskyňu pred väčším chladom a pomocou nezachytitelných kúziel som jaskyňu oteplil a pripravil všetko na chladnú zimu. Vĺčatá trochu vyrástli a teraz sú veľmi neposedné, ale našťastie zdedili dosť po svojich rodičoch a berú na mňa ohľad. Hlavne malý Fury je môj malý mazel. Ten mi celý deň behá za chvostom. Nevadí mi to. Mám ho rád. Navyše ako som zistil, tak keď som v mojej vlčej podobe, nepotrebujem ani obojok aby som im rozumel. Práve ležím na teplých kožušinách a šesť mláďat drieme okolo mňa. Len jedno, malý biely vlk s červenými očami menom Red, ako si sám zvolil, je niekde vonku ako vždy. Ten chvíľu neposedí a stále niečo skúma. Neraz mi ho späť priniesli kentauri, ktorý si našťastie myslia, že som len obyčajný pekelný vlk. Mám jediné šťastie, že s mojou schopnosťou sa zastrela všetka mágia vo mne, takže nikto, aj keby ma videl alebo držal, nezistí že vlastne nie som vlk. A aj keby ma videl niekto známy, tak ma nespozná podľa oči, pretože ich mám čierne vďaka Temnote vo mne. Zlaknem sa keď ma z myšlienok vytrhne Red, ktorý vbehne cez malý otvor v kameňoch do jaskyne a vystrašene sa priženie ku mne. Oblížem ho na hlavičke.

/Čo sa deje, Red?/ spýtam sa.

/Vonku pri rieke sa prechádza veľký biely vlk. Nevidel ma, ale cítim sa divne, že je tu,/pritisne sa ku mne.

Je možné, že by tu bol Sky? Čo by ale robil v tomto lese. Nemá na to žiadny dôvod.

/Počkajte tu a ani sa nepohnite,/postavím sa a opatrne odídem z jaskyne.

Zachytím jemnú vôňu, ktorá mi je veľmi známa. Idem po stope až k rieke. Vykuknem spoza jedného kmeňa. Vážne pri rieke uvidím vlka, v ktorom spoznám Skya. Nie je tu však sám. Z lesa vyjde Mezefit.

/Poď Sky. Ideme domov. Neviem, čo si cítil, ale nič tu nie je. Je mi ľúto, čo sa stalo Furymu a tvojim mláďatám, ale už s tým nič nemôžeme robiť. Poď. Musíme sa zamerať na nájdenie Harryho,/pohladí ho Mez medzi ušami.

Sky neodpovie, len zvesí hlavu a ide za Mezefitom. Sakra. Viem, že určite zachytil pach Reda. Vrátim sa k jaskyni a našťastie všetky vĺčatá sú na svojom mieste.

/Poďte sem maličký,/zavolám ich k sebe na kožušinu, kde pri mne leží Fury.

/Áno strýko?/spýta sa jediná vlčica z mojej malej svorky.

Volá sa Mia a je veľmi chytrá. Tak ako jej otec.

/Musím vám niečo povedať. Pamätáte si na to, čo som vám rozprával o vašich rodičoch?/pozriem sa na nich a keď prikývnu, tak pokračujem.

/Ten biely vlk, čo tu bol, tak to bol váš otec Sky. Podľa všetkého zacítil tvoj pach Red a ako tvoj otec hneď vedel, že musí ísť po stope, pretože všetci v sebe máte pach svojho ocka,/vysvetlím im.

/Takže on nás bude chcieť od teba vziať, Strýko?/spýta sa ma Red.

/Pokiaľ budete chcieť ísť, tak vás nebudem držať, len mi musíte sľúbiť, že ma budete navštevovať. A ak budete chcieť zostať, tak si vás tu rád nechám a váš otec sem môže chodiť,/pousmejem sa.

Oni sú jediný, kto skutočne pozná celý môj príbeh a bolo by mi smutno, keby som tu odrazu zostal sám. Ale nebudem im brániť v ich šťastí.

/My tu s tebou ostaneme. Nikdy ťa neopustíme. Si naša rodina a….. Všetci ťa považujeme za svojho ocka aj keď nie si skutočný vlk,/pritúli sa ku mne Fury a všetci ho napodobnia.

Šťastne si ich pritiahnem k sebe. Zlatíčka moje. Takto spolu zaspíme. Potrebujeme oddych….

                   Je hlboká noc keď ma prebudia nejaké zvuky zpred jaskyne. Mláďatá prikryjem a ticho idem k malému otvoru, ktorý sme si tu nechali na vychádzania. Zvyšok sme zakryli kameňmi. Vystrčím hlavu a rozhliadnem sa. Uvidím menšieho bieleho vlka ako ťahá väčšieho hnedého. Podľa všetkého je pekne zranený. Vyjdem, pretože necítim nebezpečenstvo. Namiesto toho cítim, že sú to obyčajný čarodejníci, ktorí sa menia na vlkov. Podľa všetkého žijú ako vlci už dlho, pretože ich mágia pokojne spí.

*Čo robíte na mojom území?* spýtam sa pokojne a milo.

Biely vlk sa zlakne a otočí sa na mňa.

*Ja… My…. Odpusť, že som sem prišiel. Nechceme problémy, ale môj brat bol napadnutý nejakým besným vlkolakom, keď sa ma pokúsil chrániť. Potrebujeme pomoc, nemáme kam ísť. V tomto lese sme prvýkrát a nemáme prístrešie,* skloní hlavu.

Je asi rovnako vysoký ako ja. Prikývnem a priblížim sa k ním.

*Poďte ku mne. Jaskyňa je dosť veľká, aby sme sa tam pomestili, ale ak sa niečo stane vĺčatám, tak sa nepoznáme,* zavrčím a pomôžem bielemu s jeho bratom.

V jaskyni ho mágiou ošetrím a necháme ho oddychovať. S bielym vlkom prídem k mojim malým.

*Sú úžasné. Inak volám sa Mimi,* predstaví sa.

*Som Harry, vládca Temnoty, ale hovorte mi Sirael,* prikývnem.

*Takže ty si ten vládca, po ktorom bolo vyhlásené to pátranie?* spýta sa šokovane.

*Ako to vieš?* spýtam sa.

*Každý o tom vie. Každý čarodej aj zviera vie, že si zmizol bez stopy. Tvoji priatelia ťa hľadajú všade kde sa dá. My sme prišli do tohto lesa, aby sme začali nový život….. No a vidíš ako sme dopadli,* ľahne si na kožušinu Mimi.

*Ako bude tvoj brat súhlasiť, tak by ste sa mohli pridať do mojej malej svorky. Priznám sa, že čím ďalej som v mojom tehotenstve, tak sa mi mláďatá ťažko strážia a pomoc by sa mi veľmi zišla. Samozrejme nie len s nimi, ale onedlho už nebudem môcť dobre loviť. Už teraz mi to robí problémy,* priznám.

*Max bude určite súhlasiť a radi ti pomôžeme,* usmeje sa.

*Vy sa asi často nepremienate na ľudí, že?* pozriem sa naňho.

*Nie. Už sme si zvykli na tieto podoby, že necítime potrebu sa premieňať,* usmeje sa.

Postaví sa a odíde za svojím bratom.

*Už pôjdem spať. Bol to náročný deň a aj ty si určite potrebuješ oddýchnuť. Odpusť, že sme ťa vzbudili,* ľahne si Mimi pri svojho brata a o chvíľku spí.

Ja si pokojne ľahnem medzi mláďatá a tiež zaspím.

Charlie

                          Už to bude mesiac, čo Harry zmizol. Hľadali sme ho všade, ale akoby sa do zeme prepadol. Máme o neho strach. A aj o naše dieťa. Škola je stále otočená hore nohami kvôli turnaju a moje nervy tiež nie sú stále. Každú chvíľu vybuchnem. Sírius sa tiež trápi, čo v jeho stave nie je práve najlepšie. Práve sedíme opäť v učebni obrany a rozmýšľame čo budeme robiť ďalej, keď sa neďaleko nás objaví Mezefit aj so Skyom. Odkedy sme našli Furyho telo v lese aj s mláďatami, tak je stále v blízkosti Mezefita alebo Rona. Skya to veľmi vzalo. A koho vlastne nie, keď prišiel o svojho partnera. Aj teraz si Sky ľahne pod Ronové nohy zatiaľ čo Mezefit si sadne pri Rona.

“prepáčte, že sme sa zdržali, ale Sky v lese zachytil nejaký pach, tak sme sa išli pozrieť čo to je. Samozrejme sme nič nenašli,” povzdychne si Mezefit.

“Hlavne, že si tu. Napadá ťa niečo, ako by sme mohli nájsť Harryho?” spýta sa Ron.

“Možno by sme mali prestať pátrať a vy by ste sa mohli konečne schopiť. Harry je v poriadku to cítim vďaka mágii Temnoty. Vráti sa keď bude cítiť, že je všetko v poriadku. Možno je to pre jeho tehotenstvo aj lepšie. Aspoň sa nestresuje a určite sa má dobre, inak by mágia Temnoty nebola taká pokojná,” povzdychne si Mezefit.

“Si si istý, že môžeme byť pokojní a nič neurobiť? Čo keď sa nevráti? Možno na to tehotenstvo ešte nebol pripravený,” skloním hlavu do dlani.

“Harry sa na vaše maličké tešil. Nikdy by neľutoval, že je tehotný práve s vami. A tiež by si nenechal jeho dieťa vziať. Všetko sa to začalo tou vôňou fialiek. Zľakol sa. Vyzerá to tak, že Charlie nebol jediný, kto bol príčinou Harryho strachu. Niekto musel niečo urobiť vo vašich izbách. Netuším kto a čo urobil, ale musel to byť niekto kto vás pozná. Vo vašich komnatách už nič nebude. Príliš dlho sme ich nechali nepreskúmané,” povzdychne si Mezefit.

Zamyslím sa. Kto by nám mohol chcieť ublížiť. Alebo aspoň Harrymu?

“Jediný kto ma napadá je Ginny, ale tá sa nám vyhýba už od leta,” povie zamyslene Bill.

“Ale ako jediná otvorene útočila na Harryho,” poukáže George.

“A pri hodine Starostlivosti o kúzelné tvory prichádza do kontaktu s Charliem. Je možné, že niečo urobila,” doplní Fred.

“Práve teraz je to viac než presvedčivé,” prikývne Lucius.

“Musíme si odchytiť Ginny,” zamračí sa Sírius.

Prikývnem. A to čo najskôr…..