XVI. Návrat Rádu

XVI.

Draco

             Pozerám sa ako Severus vytrhne Harrymu z rúk misku s koláčmi. Ten sa chvíľu nechápavo pozerá na svoje ruky než sa ublížene pozrie na Severusa.

“To sú moje koláče. Daj mi ich!” natiahne sa pre ne.

“Ty dostaneš akurát tak po prstoch,” odfrkne si Severus.

“Ja chcem svoje koláče! Daj mi ich!” vyskočí na nohy, ale to ho už okolo pásu drží Charlie.

“Harry. Nechaj tie koláče na pokoji a dostaneš toto,” zamáva mu pred očami lízatkom.

“Dobre,” schmatne Harry lízatko a sadne si za stôl.

Nechápavo sa pozriem na Charlieho.

“Ako dlho bude trvať, než to kúzlo pominie?” spýta sa nakoniec.

“Asi hodinu,” odpovie Severus a v tom sa ozve rana.

Pozrieme sa na Harryho a zistíme, že zaspal a teraz leží na stole.

“To je dobre. Takto sa aspoň môžeme odletaxovať na ústredie a Harry tú hodinu prespí. V tom lízatku bol uspávací elixír. Nemáme veľa času,” vysvetlí Charlie zatiaľ čo na ruky berie Harryho, ktorý pokojne spí.

“Dobre. Hlavne naňho daj pozor. Tom by nebol nadšený, keby sa mu niečo stalo,” zamračí sa Lucius.

V tom sa Harry pomrví a vydýchne tiché “Tom”.

“Dúfam, že to nebude stále opakovať. Nechcem mať bolesť hlavy,” kyslo sa uškrnie Charlie.

Zasmejem sa. Môj smiech sa ešte zvýši keď začne Harry niečo ticho syčať v parselčine a vydáva tiché vzdychy.

“Asi si mu nemal dávať spací elixír, ale elixír na spánok bez snov,” vyderiem zo seba.

“Haha….. My už ideme. Ahoj,” povie ironicky Ron a odmiestni sa preč.

“Idem s vami. Keď tak budete mať alibi. Povieme, že som šiel na ústredie a našiel tam len vás. Niekto vás predsa musí strážiť,” uškrnie sa Sev a už mizne v plameňoch.

Za ním sa hneď premiestnia aj ostatní Weasleyovci s Harrym. Pozriem sa na otca. Ten tiež len tak-tak zadržiava smiech.

“Toto bude ešte veľmi zaujímavé,” uškrnie sa a odíde do svojej pracovne.

Pokrútim hlavou a idem do svojej izby.

George

                    Keď prídeme na Grimmauldovo námestie, tak tam ešte nikto nie je. Vydýchnem si.

“Mali by sme ho uložiť skôr ako prídu,” ozve sa za mnou Severus.

Skoro vyletím z kože. Chytím sa za srdce a otočím sa naňho.

“Toto mi už nikdy nerob. Ak teda nechceš aby sa zo mňa stal duch. A to si dobre rozmysli, lebo sa zo mňa stane tvoje osobné strašidlo,” zavrčím naňho.

“Och, no bolo by mi cťou. Predsa len, koľko ľudí má svojho osobného ducha?” povie sarkasticky.

Zavrčím a odídem za Charliem, ktorý išiel hore, aj s bratmi, uložiť Harryho. Vojdem do našej izby a pozriem sa po bratoch. Harry leží na posteli a ticho spinká.

“Je vážne roztomilý. Škoda, že patrí k Temnému Pánovi. Hneď by som si dal povedať,” uškrnie sa Fred.

Dám mu pekný pohlavok. Pozrie sa na mňa a tvári sa ako úplné neviniatko.

“Ešte raz budeš o niekom premýšľať takto, ako o Harrym a nebudem to ja alebo NAŠA spriaznená duša a pri najlepšom ti zakrútim krkom. Je to jasné?” spýtam sa vrčivo so založenými rukami.

Sťažka prehltne a prikývne. On už vie čo by sa stalo pri najhoršom.

“A čo by bolo najhoršie?” spýta sa Severus od dverí.

Vyskočím a otočím sa naňho. Kde sa tam sakra vzal?!

“Už som ti o tom snáď niečo povedal!” zakričím naňho.

“Pokoj, braček a odpovedz. Aj nás to zaujíma,” ozve sa Ron.

Povzdychnem si. Pozriem sa na bledého Freda a uškrniem sa.

“Povedzme, že ak chce mať niekedy deti, tak si najskôr musí zavrieť hubu,” otočím sa a odídem z izby.

Keby to hovoril o našom partnerovi, nepoviem ani pol slova. Ale o Harrym? To si ešte odskáče. Aby ste boli v obraze, ja a Fred sme osudový partneri, ale každý máme druhú polovicu duše v niekom inom. Vždy je to jedna osoba. Len ju musíme nájsť. Povzdychnem si a v knižnici si ľahnem na gauč a ani neviem ako, zaspím.

Ron

               Pobavene sa pozerám na to divadlo. To je zase deň. Severus radšej rýchlo odíde neznámo kam.

“Čo som urobil?” pozrie sa na nás Fred.

“Žiarli. Mal by si ho ísť nájsť,” pokrčí ramenami Charlie.

“Dobre,” rozbehne sa po dome.

Zasmejem sa.

“Som veľmi zvedavý kto je ich spriaznená duša. Len aby to s nimi vydržala,” rozosmeje sa Charlie.

Pridám sa k nemu. Z postele sa ozve zamrnčanie a tak sa rýchlo upokojíme a vypadneme z izby.

Fred

                  Hľadám Georgea všade po dome, ale nikde ho neviem nájsť. Nie je ani v jednej izbe, ani v obývačke. Už začínam byť zúfalí, tak vbehnem do kuchyne kde sa vi dverách zrazím so Severusom.

“Nevidel si Georgea?” vypálim naňho rýchlo.

“Odkedy na teba nakričal v izbe a odišiel, tak nie,” odpovie a ide si sadnúť do obývačky.

Celý zúfalí vbehnem do jedálne, kde sa pre istotu zrazím s Hermionou, ktorá práve vyšla z krbu. Zhodím ju na zem, ale neriešim to a bežím ďalej na prvé poschodie. Stretnem tam Rona s Charliem ako sa ešte stále smejú.

“Neviem nikde nájsť Georgea,” poviem im zadýchane.

“A hľadal si všade?” spýta sa už vážne Ron.

“Asi áno,” odpoviem.

“Aj v knižnici?” spýta sa Charlie.

“Ehm…..tam nie,” priznám sa.

Hneď sa tam ideme pozrieť. Najprv nič nevidíme, ale o chvíľu ho uvidím spať na gauči. Vydýchnem si. Započujem ako sa tí dvaja idioti smejú. Radšej si ich nevšímam a sadnem si pri Georgea. Pohladím ho po tvári. Pomaly otvorí oči. Pozrie sa na mňa so smutným výrazom. Jemne ho pobozkám na pery.

“No tak, zlato. Už sa nehnevaj. Vieš, že milujem len teba a spolu hľadáme nášho milenca,” usmejem sa naňho.

“Ako vieš, že to nebude milenka?” odfrkne.

“Cítim to. A viem, že ty tiež,” znovu ho pobozkám.

Sladko sa usmeje sa bozk mi oplatí. Usmejem sa a pozriem sa za seba. Charlie s Ronom asi odišli, lebo tu nikoho nevidím. Pokrčím ramenami a vytiahnem Georgea na nohy. Nakoniec spolu ideme dole kde sa už poskladalo pekné osadenstvo.

Sírius

                   Ten incident na Priečnej ulici bol nehorázne divný. Stále nad tým musím premýšľať. Čo to malo znamenať? Navyše tie jeho oči. Také zelené oči som videl len na dvoch ľuďoch. Lily a Harrym. Ako sa volal ten chalan? Sirael, sa mi zdá. To je ďalšia vec. Je tam príliš veľa záhad. Už ma z toho bolí hlava. Keď sa vraciame naspäť na Grimmauldovo námestie, tak ako prvá ide Hermiona. Nechápem prečo ju sem zase brali. Hus hlúpa. Po nej idem ja a dobre, že sa o ňu neprerazím, keď o ňu zakopnem.

“Prečo ležíš na zemi pred krbom?” naštvem sa na ňu, keď sa dostanem na nohy.

“Fred ma zhodil,” odfrkne a už sa zbiera zo zeme.

“To máš aspoň za tú Priečnu,” zamrmlem si pod fúzy.

Aspoň myslím, že sa to tak hovorí. Keď obaja stojíme, zistíme, že je tam už väčšina Rádu, Remus a aj rodina Weasleyovcov. V dverách uvidím stáť Georgea s Fredom a za stolom sedí Ron s Charliem a Snapeom. Fred s Georgeom si sadnú pri Severusa a ticho nás sledujú. Nechápavo sa na nich pozeráme.

“Kde je Harry?” spýta sa Rem.

“Spí,” dostalo sa mi odpovede od Rona.

“A čo tu robí Snape?” prsknem.

“Zostalo mu zle, tak sme ho zavolali, nech ho prezrie. Predsa len má vzdelanie Lekúzelníka a ja sa starám o drakov. Jemu by som moc platný nebol,” pokrčí ramenami Charlie s úškrnom na perách.

Čože? Čo sa stalo Harrymu? Zdesím sa. Asi je to na mne vidieť, lebo sa začnú hrozne smiať. Jasné, že Snape nie.

“Neumiera, Black. Bude v poriadku,” pretočí očami Snape.

“Dobre,” prikývnem a sadnem si pri Remusa za stôl, kde sú už všetci a čakajú na obed.

Harry

                     Zobudím sa vo svojej posteli na Grimmauldovom námestí. Trochu dezorientovane pozriem po izbe. Čo tu robím? Pamätám si, že sme boli na Priečnej ulici a do mňa vrazila Hermiona. Potom sa tam ukázal Sírius a ja som vyčaroval koláče. Bol som hladný tak som si dal a potom mam všetko zahmlené. Dúfam, že som nič neurobil. To by ma Lucius zabil, ak som mu poškodil meno. Ach. Čo som to zase spravil? Zvalím sa späť do postele a rukou si prikryjem oči. Zdola započujem menší hluk, tak sa opatrne postavím a idem dole. To by som, ale nebol ja, aby som sa na schodoch nepotkol a doslova dole zletel. Auu. Zaskučím bolesťou. Sakra! Možno som nemal ísť po schodoch sám, keď sa ledva držím na nohách. Z kuchyne vybehne Ron a hneď je u mňa.

“Pre Merlina, Harry! Čo zase robíš. Chceš sa zabiť?” zdvíha ma hore.

“Au...tiež ťa rád vidím a neviem. Som úplne mimo. Čo sa tu deje? A čo sa stalo?” spýtam sa.

“Potom ti všetko vysvetlíme, teraz Hraj našu hru,” pošepká mi do ucha Charlie.

“Urobilo sa ti zle, tak sme ťa uložili do postele a zavolali Snapea,” povie nahlas Ron.

“Profesor Snape!” dá mu po hlave jeho mama.

“Aha. Som trochu mimo seba. Asi ešte unavený,” usmejem sa.

“Och, Harry, zlatíčko. Poď. Dáš si obed a bude ti lepšie,” vezme ma pani Weasleyová za ruku.

Pousmejem sa a idem s ňou do kuchyne. Za stolom je Remus, Sírius, Severus, Fred s Georgeom, Weasleyovci, Tonksová, niekoľko členov Rádu a nakoniec….. HERMIONA!!!