XV. Tretia Úloha

XV.

Harry

Čas nám neúprosne letí ďalej. Zima sa zmení na jar, prejde apríl, príde máj. Škola sa stala náročnejšou ako sa blížia skúšky. Som v piatom ročníku, takže aj keď moja mágia prekonáva všetkých na hrade, tak aj tak potrebujem spraviť skúšky, ak chcem ďalej pokračovať v štúdiu. Severus mi po večeroch pomáha s elixírmi a celkom sa mi začali dariť. Regulus, ktorý sa verejnosti ešte neukázal, mi pomáha s teóriou na premieňanie. Prax je jednoduchá, ale neviem si zapamätať teoretické veci z knihy a McGonagallová nám dáva neskutočne veľa úloh. Na miesto riaditeľa stále nikoho nedosadili, vraj sa Rada nevie zhodnúť. Takto tu budeme bez riaditeľa do konca sveta, ak to budú mať rozhodnúť v Rade. Pochybujem, že sa zhodnú na niekom normálnom.

“Harry sústreď sa. Skúšky sú už za chvíľu,” pohladí ma po líci Regulus, keď mi myšlienky zájdu od učenia preč.

“Prepáč. Keď je to tak unavujúce,” povzdychnem si a pretriem si oči.

“Ja viem láska. Ale toto potrebuješ,” pobozká ma jemne na pery.

“Regulus! Máš ho doučovať!” vojde do miestnosti Sev.

Regulus sa odtiahne a ja sa zasmejem.

“Veď ho doučujem,” usmeje sa.

“Premieňanie Regulus, nie sexuálnu výchovu,” odfrkne Severus pobavene.

“No tak Sev. Je to unavujúce,” zaskučím a usmejem sa naňho.

“Hadrian,” pozrie sa na mňa Sev varovne.

“V poriadku,” pretočím oči a pustím sa opäť do učenia.

Skúšky prídu rýchlejšie ako som čakal. Všetci piataci sú nervózny, ako dopadnú na skúškach. Ja som v pohode. Som najedený - včera večer sme lovili so Severusom a Regulusom, do učenia som dal všetko, už je to len v rukách osudu. Nemám dôvod byť nervózny. Keď som na rade na praktickú skúšku, tak sa mi darí tak ako som predpokladal. Všetko išlo v poriadku. Našťastie nás skúšajú zamestnanci ministerstva a nie naši profesori. Tak nemôže dôjsť k žiadnemu zvýhodňovaniu. A odkedy sa zmenil minister, tak je ministerstvo oveľa viac kompetentnejšie než bolo. Možno pomohlo, že sa do veci prestal miešať Dumbledore. Po skúškach je to len týždeň a práve sa chystám na tretiu úlohu. Bludisko. Stojím aj s ostatnými šampiónmi pred veľkým živým plotom. Vážne dali poslednú úlohu bludisko? Myslel som, že to bude ťažšie. Pobavene si odfrknem. Nech nás tam čakajú akékoľvek kúzla a prekážky, tak si stojím za to, že keby som bol obyčajný čarodejník, tak prvá úloha bola najťažšia. Ako čo je bludisko proti drakovi? Keď zaznie siréna, tak sa všetci rozídeme svojou cestou v bludisku. Otvor sa zavrie a ja pretočím oči nad “temnou” atmosférou, ktorá mala byť návode á v bludisku. Keby to nebolo zámerne tak je to aj celkom pekné temné bludisko. Pretočím oči, keď začujem vystrašený výkrik jedného z dievčat. Neskutočné koho všetkého pustili do turnaja. Ich riaditelia by mali vedieť lepšie, ako vystavovať študentov niečomu, čo evidentne nezvládnu. Prvé na čo narazím v bludisku je Prízrak. Ani nemusím použiť Riddikulus, pretože ten namiesto toho, aby sa premenil na môj najväčší strach, tak rýchlo zmizne medzi kríkmi s tichým krikom, ktorý som si nemyslel, že tá vec dokáže urobiť. Pobavene zdvihnem jedno obočie a pokračujem ďalej. Onedlho v bludisku zahliadnem Mackenzie ako bojuje s Acromantulou. Viditeľne vyhráva Acromantula. Nechám ju svojmu osudu a idem ďalej. Má prútik, môže kedykoľvek zavolať pomoc a vzdať sa. Za ďalším “rohom” uvidím Fleur ako sa vznáša vo vzduchu v bielej hmle a smeje sa ako šialená. Neskutočné. A to majú byť všetko stvorenia. Veď sa nechajú zneškodniť takými hlúposťami. S povzdychom idem preč. Začínam pochybovať o tomto turnaji. Veď je to smiešne. Ani nemám chuť ísť ďalej keď vidím, ako sa ostatní nedostali ani cez prvú prekážku. Toto by malo byť zaradené ako cvičenie na Obranu proti čiernej mágii do tretieho ročníka a nie ako súčasť smrtiaceho turnaja pre plnoletých! Už znudene idem ďalej. Už sa radšej ani nepozastavujem nad Krumom, ktorý bojuje z Diablovou nástrahou. Je to rastlina pre Merlina! Vyhnem sa pár ďalším kúzlam, zneškodním pár nástrah pre prvý ročník a zastavím sa pred veľkou Sfingou.

“K cieľu si už celkom blízko, no najrýchlejšia cesta vedie cezo mňa. Uhádni aspoň dve z troch hádaniek a prejdeš. Neuhádneš, odídeš,” prehovorí na mňa.

Vyvalím oči. To ako vážne. Hádanka. V smrtiacom bludisku. Bez následkov, pokiaľ neuhádneš. Toto bludisko snáď navrhovalo decko.

“Tak hovor,” pretočím oči zmierene.

“Prvá - Ako môže byť číslo päť polovica zo štyroch?

Druhá - Rozprávam bez úst a počujem bez uší. Nemám telo, ale ožívam s vetrom. Uhádni moje meno.

Tretia - Čo od kameňa silnejší má hlas, rýchlejšie ako slimák rúti sa, a žije dlhšie ako podenka, a pritom je širší od klinca, čo môže letieť ako des, a je to tupšie ako meča kov, a ohnivejšie je to od vody, a pri tom vlastní horu pokladov?”

Toto vážne chystalo dieťa. Pozriem sa na tú sfingu, či to myslí vážne, ale keď mi neodpovie, začnem odpovedať.

“Číslo 5 je polovica z čísla 4 v Rímskych číslach kde je 5 - V a 4 - IV. Čiže Rímska 5 - V je polovica z Rímskeho čísla 4 - IV.”

“Správne.”

“Rozpráva bez úst a počuje bez uší, nemá telo a ožije s vetrom. To je ozvena,” usmejem sa.

“Správne.”

“A posledná…..” zamračene sa zamyslím.

O chvíľu keď si poriadne premyslím hádanku, tak sa dostanem k odpovedi. Predsa len v každej hádanke sa skrýva odpoveď.

“Posledná odpoveď je drak. Ten vlastní horu pokladov.”

“Výborne malý Čistokrvný. Šťastnú cestu,” odstúpi sfinga z cesty.

Prikývnem a už mám v podstate voľnú cestu až k poháru. Táto úloha bola nuda. Rozhodnem sa chvíľu počkať, či sa k poháru dostane ešte niekto no keď vo vzduchu uvidím troje červené iskry tak si povzdychnem a zložím hlavu do dlaní. Idioti! Znechutene sa pozriem na pohár a preklínam každého, že som sa do tohto dostal. Vezmem ho a premiestnim sa. Objavím sa pred celým školským davom, ktorý šťastne jása. Pohár podám McGonagallovej. Minister vyhlási víťaza - mňa a odídeme na oslavu do hradu. Teda zvyšní odídu, ostatné školy sklamané, no ja ostanem znechutene pred bludiskom. Severus ku mne príde a ja ho pobozkám. Regulus sa mi ako had obtočí okolo krku.

“Lord Black? Môžem sa opýtať, čože ste tak sklamaný?” spýta sa minister.

Nechápavo sa naňho pozriem.

“Nie som až tak sklamaný ako z znechutený. Túto cestu by som zaradil ako tréning na Obranu tretieho ročníka. Je to trápne úprimne. Proti väčšine tvorom a kúziel by už mal byť schopný brániť sa aj tretiak. Úprimne som sklamaný aj z ostatných súťažiacich. V ich veku by už mali byť schopní týmto prejsť bez problémov,” odpoviem zamračene.

“Možno máte pravdu. Bludisko chystal ešte môj predchodca. Určite sa na to podrobnejšie pozriem a myslím, že by to určite mohlo byť zaradené do výučby,” zamyslí sa Minister.

Prikývnem a rozlúčim sa. O dva dni je koniec školy. Zajtra odchádzajú ostatné školy a konečne budem mať opäť pokoj na leto od tohto šialenstva. So Severusom a Regulusom zamierim rovno do Sevových komnát. Dnes večer by som chcel mať pokoj od všetkých ostatných. Bohužiaľ v komnatách na mňa už čakajú listy od mojich otcov a starých otcov. V listoch mi gratulujú a mne trvá len chvíľu na ne odpísať. Nakoniec sa rozhodnem ešte pre jeden list. Konkrétne ministrovi. Mám záujem zložiť svoje M.L.O.K.-y už toto leto. Načo sa vracať do Rokfortu, keď to nepotrebujem. Navyše mám v pláne iné veci ako zabiť dva roky štúdiom na škole. Napríklad sa konečne naučiť animágii. Severus by možno tiež mohol prestať učiť a venovať sa svojim elixírom. Dobre vieme ako neznáša učenie. Usmejem sa nad svojím plánom. Akurát keď dopíšem list, tak ma zozadu objíme Reg.

“Čo stváraš?” zašepká mi do ucha.

“Píšem list ministrovi. V lete chcem vziať svoje zvyšné skúšky. Do školy nemá zmysel sa vracať. A chcel by som sa venovať niečomu inému,” usmejem sa.

“Čomu by si sa chcel venovať?” spýta sa Severus.

“No napríklad sa naučiť meniť sa na Animága. Venovať sa trochu svojej rodine a druhom. A samozrejme…” zahryznem si do jazyka.

Neisto sa na nich pozriem.

“Čo by si ešte chcel?” pohladí ma po boku Regulus.

“Starať sa o naše deti,” zašepkám.

“Hadrian…..” povzdychne si Severus.

Rýchlo ho preruším.

“Pozri, viem, že povieš, že som mladý. Mám pätnásť a celý život pred sebou. Ale som tiež tvor. Mocný a ako taký mám svoje potreby a úplne iné priority. A moje inštinkty mi hovoria, že práve na toto som pripravený. Chcem sa s vami spojiť. Dnes večer a nehovorím, že musím otehotnieť hneď, ale najneskôr do roka by som chcel niesť vaše mláďatá,” skloním hlavu.

V očiach ma pália slzy.

“Hadrian, si si istý?” zdvihne mi hlavu Severus.

“Ničím som si není istejší,” pousmejem sa.

Severus sa pousmeje a pobozká ma. Stiahnem si ho bližšie k sebe. Keď sa od neho odtiahnem Reg sa mierne zasmeje.

“Myslím, že dnes večer ba sme mali byť inde,” zašepká mi do ucha.

Sčervenám, ale šťastne sa usmejem a všetci sa vydáme na cestu pred hrad, odkiaľ sa premiestnime do môjho hradu. Cesta do záhrady zaberie menej času než si pamätám. V záhrade to prekvitá ešte viac než si pamätám. V strede pod najväčším stromom sa zastavím a odtrhnem z toho stromu jedno veľké zlato-smaragdové jablko. Zahryznem sa doň a cítim ako mnou prúdi nová sila. Potom jablko podám Severusovi.

“Dajte si,” usmejem sa.

“Si ako had pokušitel,” objíme ma zozadu Regulus a pobozká ma na krk.

“Je to bezpečné,” sčervenám a čakám kým si Severus odhryzne.

Následne podá Jablko Regulusovi. Ten si tiež zahryzne a zvyšok jablka zmizne. Usmejem sa a poriadne Regulusa pobozkám. Cítim na sebe ďalšie ruky, ktoré ma pomaly vyzliekajú. Netrvá dlho a všetci sme vyzlečení a Sev s Regom sa o mňa starajú lepšie než v mojich predstavách. Keď ma začnú pripravovať, mám pocit, že sa zbláznim nedočkavosťou. Keď už chcem niečo povedať, Reg si ma posadí do lona a nechá ma, nech si určím tempo. Celý v rozpakoch sa opatrne posadím na jeho penis. Je to ťažšie, než som si myslel a moja stránka tvora sa začína prejavovať.

“Opatrne láska. Neponáhľaj sa,” Severus je za mnou a hladí ma po tele.

Keď je už Reg vo mne celý, tak sa začnem pomaly hýbať. Reg mi jemne pomáha. Je to tak dobrý pocit. Keď sa blížim k orgazmu, ani nevnímam svoje okolie. Len viem, že keď vyvrcholím, tak zahryznem sa do Regulusového krku. Cítim ako Reg vyvrcholí do mňa a tiež ma pohryzne do krku a napije sa mojej krvi. Následne sa Reg zo mňa opatrne vytiahne a Sev ma položí na mäkkú trávu. Teraz sa Regulus musí prispôsobiť zmenám, ktoré v jeho tele vyvolalo moje pohryznutie. Pritiahnem si Severusa k bozku. Netrvá dlho a som opäť vzrušený a Severus do mňa vojde.

“Si nádherný,” zašepká mi do ucha.

Opäť sa nechám unášať slasťou. Rovnako ako Regulusa, tak aj Severusa pohryznem do krku a on mňa. Onedlho ticho oddychujeme pod stromom zakrytý len jemnou dekou, ktorú vyčaroval Regulus, ktorý sa prvý spamätal z uhryznutia.

“Milujem vás,” zašepkám do ticha.

“Milujem ťa Hadrian,” pobozká ma Reg.

“Si naše všetko, láska. Milujem ťa,” dá mi bozk na krk Severus a pritiahne si ma k sebe.

O chvíľu zaspím spokojným spánkom.