XV. Prútik

XV.

“.......Máte tu odvahu to otvoriť?” spýta sa znova.

Ten čo odvahy nemá malo…..

“Áno….”

Harry / Sirael Lemion 

                    “Sirael, neblázni. Čo ak ťa postihne tá kliatba,” chytí mi ruku Charlie.

“Nič sa mi nestane, Darien,” poviem rozhodne.

“Ako to môžeš vedieť. A prečo sa zaoberáš zakladateľmi?” spýta sa Draco.

“Je to napísané na truhličke,” pozriem sa na nich.

“Áno a povieš nám čo sa tam píše?” pozdvihne obočie Lucius.

Ani jemu sa to nepáči. Povzdychnem si.

“Tie verše hovoria:

“Ten kto odvahy nemá málo,

v noci sa mu sen mení v deň,

Ten čo múdrosti má viac než sa zdalo,

nestojí na mieste ako drevený kmeň,

Ten čo za priateľstvo by život dal,

smrti do cesty sa postaví čelom, 

Ten čo ako prefíkaný had život mal,

je dedičom mojim dušou aj telom.” 

Preto si myslím, že sa mi nič nestane. Múdry klobúk mi povedal, že by som sa hodil do každej z fakúlt, no v Slizoline by som vynikol. Zvyšok poznáte,” zakončím.

Už som aj tak toho povedal príliš veľa pred Ollivanderom. Otočím sa späť k truhličke.

“Iba jeho dedič sa môže dotknúť prútika,” zašeptá Fred.

Nevenujem im už pozornosť. Cítim, že sú napätý. Ja na tom nie som inak. Otvorím truhličku. Zalapám po dychu. Krajší prútik som nikdy nevidel. Nie je hnedý ako by som čakal. Je celý posypaný zlatým prachom.

“Áno. Zabudol som spomenúť, že je obalený Hviezdnym prachom. To eliminuje nefunkčnosť Bonsaju a zároveň dodáva prútiku jedinečnosť. Hviezdny prach v dnešnej dobe sa nedá získať a ani sa nevie ako a odkadiaľ vlastne hviezdny prach pochádza,” ozve sa Ollivander.

Pozriem sa späť na prútik. Opatrne natiahnem ruku a dotknem sa zlatej paličky dlhej asi dvanásť a pol palca. Opatrne ju chytím do ruky a zrazu sa rozžiari tým najsvetlejším bielym svetlom aké som kedy videl. Musím zavrieť oči a nie som jediný. Zrazu zachytím tenké nitky nádhernej smaragdovej farby, ktoré sa objavili v bielej žiare, ktorá má obklopuje. Pocítim mierny ťah a vidím všetko. Každého magického tvora, ktorého časť bola použitá na výrobu prútika. Vidím aj toho démona čo ho vyrobil a cítim mierne prepojenie so všetkým živím. V mysli sa mi objaví obraz nejakého chalana, ktorému biele vlasy žiarili jasnejšie ako hviezdy a vidím ako si odrezal kúsok vlasov, ktorý sa potom zmenil na zlatý prach v ktorom je obalený prútik.

“Hviezdy sú démoni. Démoni sú hviezdy. Ty si hviezda, najsilnejší dedič našej krvi,” usmeje sa a zrazu všetko zmizne.

Otvorím oči. Zistím, že ležím na zemi a nemôžem sa poriadne nadýchnuť. Pomaly sa začnem vydýchavať a zistím, že má niekto drží. Pozriem sa na Luciusa.

“Sirael, si v poriadku?” spýta sa starostlivo.

“A-áno...Je mi fajn,” vydýchnem a za jeho pomoci sa postavím.

“Vyzerá to, že prútik si našiel svojho pána,” usmeje sa Ollivander.

Truhlička sa zmenší a dám si ju do tašky. Prútik si pripevním na predlaktie a zaplatím. Potom sa odoberieme preč. Huh. To zas bolo. Povzdychnem si.

“Vážne si v poriadku?” stará sa Draco.

Ešte stále sa mi točí hlava, tak ma Ron trochu podopiera.

“Áno. Len trochu otrasený. Príliš silný prúd mágie,” usmejem sa.

“Poď sem. Čo keby sme si zašli na chvíľu do Zmrzlinársva Florena Fortescue? Harry si potrebuje oddýchnuť a sladké by mu pomohlo,” pritiahne si ma k sebe Charlie.

Jeho inštinkty mu prirodzene napovedajú, aby ma práve teraz chránil. Čoskoro sa potrebuje spojiť so svojím druhom. Nebránim sa jeho objatiu.

“Dobre. A potom pôjdeme do kníhkupectva. Potrebujete nové knihy,” prikývne Lucius.

V Zmrzlinársve si dáme každý niečo iné, mne objednajú obzvlášť niečo sladké, a sadneme si k jednému stolu v rohu.

“Už je to lepšie?” spýta sa ma Lucius.

“Áno. Ďakujem,” usmejem sa.

Nikdy som si nemyslel, že uvidím Luciusa Malfoya sedieť v Zmrzlinársve. Pousmejem sa. Je to príjemná zmena. Nakoniec sa rozhodneme, že je čas ísť do kníhkupectva. Charlieho sme poslali pre nové kotlíky a prísady na elixíry. My ostatní ideme pre knihy.

Ron / Chris Lemion 

                Ideme pre knihy, zatiaľ čo Charlie pre veci do elixírov. Stále ich neznášam. A to aj keď sme sa so Snapeom “spriatelili”. Ak sa to tak dá nazvať. Cesta nám ide v pohode, ale, čo čert nechcel, v kníhkupectve sme narazili na moju rodinu a členov Rádu. A keď hovorím narazili myslím tým doslova narazili. Presnejšie povedané Hermiona zhodila na Zem Harryho, keď bežala okolo.

“Nevieš dávať pozor ty humusáčka?” zavrčí Draco a pomôže Harrymu na nohy.

“Malfoy! Prečo by som mala? Nevidím žiadny dôvod, prečo sa starať o tie vaše aristokratické zadky,” odfrkne si.

Najprv som chcel Dracovi vynadať, ale po tom čo povedala Hermiona ma to celkom prešlo.

“Čo sa to tu deje?” príde k nám môj otec aj z ostatnými.

“Och, pán Malfoy. Zase máte problém s Hermionou?” spýta sa otec.

“Žiadny problém by nebol keby nezrážala na zem moju rodinu,” povie chladne Lucius.

Je čas na hru. Zachytím Harryho pohľad a s úškrnom nasadím svoju masku, rovnako ako oni.

“Hermiona, nechceš sa ospravedlniť za to, že si zhodila Draca?” spýta sa milo paní Weasleyová.

“Ja som tú fredku nezhodila,” založí si ruky na hrudi.

Akoto, že sa s ňou bavia? Veď nás chcela otráviť!!! Dobre, chcela otráviť Harryho a nevadilo jej otráviť aj nás!!!! Giny sa postaví pri Hermionu.

“Pán Malfoy, nepovedali ste náhodou, že zhodila vašu rodinu? Jedine mladý Draco je váš syn. Tak keď ho nezhodila, boli by sme radi keby ste neklamali,” zamračí sa mama.

“Ja som nepovedal, že zhodila Draca. Zhodila môjho synovca. Preto žiadam ospravedlnenie,” povie chladne Lucius.

“Synovca? Lestrangeová mala deti? Tak to ich ľutujem,” odfrkne si Giny.

Tak toto som od nej nečakal.

“Nie. Nemala. Sú to synovia mojej sestry, tak si láskavo dajte pozor na jazyk. A už sa konečne ospravedlň Siraelovi,” pozrie sa Lucius na Hermionu.

To sa sem už dostavia aj Remus so Síriusom. Pekné rodinné stretnutie. Škoda, že o tom len tá rodina nevie. Uškrniem sa v duchu.

“Od kedy máš sestru, Malfoy?” ozve sa posmešne Sírius.

Lucius chce niečo odpovedať, ale do reči mu skočí Harry.

“Sírius Black,” pretiahne jeho meno a založí si ruky na hrudi.

“A ty si?” pozdvihne obočie Sírius.

“Sirael Lemion. Bratranec Draca Malfoya z matkinej strany, syn Luciusovej sestry a dediča Salazara Slizolina. Moji bratia Christopher a Derek. Môj bratranec Mark Arak z otcovej strany a ďalší môj bratranec, Markov brat, Darien Arak je niekde na Priečnej. Nejaké otázky?” usmeje sa milo keď nás predstaví.

Všetci sa naňho pozerajú ako na idiota. Keď sa preberú zo šoku, tak nemajú slov.

“Ehm… nie….žiadne otázky,” pokrúti hlavou Remus.

“Prečo si ma oslovil?” neunesie to Sírius.

“Mám na teba len menšiu otázku alebo ponuku,” zažmurká naňho Harry.

“Áno?” spýta sa neisto.

“Pridáš sa na temnú stranu?” urobí naňho psie oči.

Zato my ich nestačíme naňho valiť. Urobil práve to čo urobil? On sa snáď musel zblázniť.

“Čože? Nikdy! Aký by som mal dôvod?!” zdesí sa Sírius.

“No…..máme koláčiky,” zažmurká naňho zase svojimi dlhými riasami.

Síriusovi ponúka celú misku plnú koláčikov. Kde ju u všetkých čertov vzal?! On snáď dokáže nemožné.

“To ma byť argument?” nechápe nikto.

“Sirael, daj pokoj,” pritiahne ho k sebe Lucius.

“Je v poriadku?” spýta sa neveriaco mama.

“Bol normálny než ho tá vaša malá…. nezhodila na hlavu,” zavrčí Lucius.

“Chceš koláčik?” spýta sa Harry a ponúka nám svoje koláče, zatiaľ čo jeden práve hryzie.

“Ehm… Strýko, možno by sme mali ísť. Knihy si objednáme. Siri vážne nevyzerá najlepšie,” zapochybujem.

Lucius prikývne a otočíme sa k odchodu. Než vyjdeme tak ešte započujem Draca.

“Toto si spolu vybavíme Grangerová,” zavrčí na ňu.

Lucius

                    Keď prídeme ďalej od kníhkupectva, tak sa stretneme s Charliem.

“Čo sa stalo?” spýta sa nás.

“Menšia nehoda s rodičmi a tak. Veď to poznáš. Potom začal Sirael ponúkať Síriusovi koláčiky, aby sa pridal na našu stranu,” pokrúti hlavou Ron.

“Sirael?” pozrie sa na Harryho, ktorý ešte stále papá tie svoje koláče.

“Chceš tiež? Sú veľmi dobré,” zasmeje sa a oči sa mu rozžiaria.

“Kde si ich vlastne vzal?” spýtam sa keď mi dôjde, že som nepostrehol odkedy ich má.

“Vyčaroval som ich. Som hladný,” zamračí sa a ďalej si je svoje koláče.

“Mali by sme ho vziať za Severusom. Toto nevyzerá dobre,” zamyslí sa Fred.

“Hm….máš pravdu braček,” pridá sa k nemu George.

“Tak poďme. Už máme len pol hodinu, než pôjdu naspäť na ústredie,” povie Charlie.

Prikývnem a aj s Harrym sa odmiestnime na Malfoy Manor, odkiaľ zavolám Severusa. Ten príde o chvíľu neskôr.

“Čo sa stalo?” spýta sa keď si prezrie ostatných a pohľadom sa zastaví na Harrym.

“Môžete si dať dole tie kostýmy?” spýtam sa.

O chvíľu tu stoja štyria Weasleyovci a jeden stále nepremenený Potter/Lemion.

“To by bolo na dlho. Ten náhrdelník môže dať dole len on a to akosi nie je práve možné,” pokrčí ramenami Ron.

“Vyčaroval si nejaké koláče, potom s nimi začal presviedčať Blacka, aby sa pridal na temnú stranu a potom ich iba jedol a nechce ich pustiť. Máme strach či to nie je nejaký účinok toho jeho prútika čo dostal,” zamyslím sa.

“Harry?” pozrie sa naňho Severus.

“Ahoj, Sev. Dáš si koláčik?” zamrká naňho.

Severus si jeden zoberie. Potom si ho Harry už nevšíma.

“Nechceš to vážne jesť, že?” spýtam sa pochybovačne.

“Nie som idiot, Lucius. Neviem síce čo to malo znamenať to s tým prútikom. Ale musím zistiť, či sú na vine tie koláče,” zavrčí Severus.

Pár krát zábava prútikom nad koláčom a potom si odfrkne.

“Má sa ešte veľa čo učiť,” zavrčí nakoniec.

“Čo s ním je?” spýta sa váhavo Draco.

“Ten idiot do nich pričaroval kúzlo na otupenie mysle,” uškrnie sa a vytrhne mu koláče z ruky.