XV. Epilog

XV.

Richard

             K Harrymu dorazím práve keď mu začne nová kontrakcia. Leží u nás v posteli a Poppy je už dávno uňho. Našťastie.

“Zelenoočko,” sadnem si k nemu a chytím ho za ruku.

Keď odznie kontrakcia, tak sa na mňa s miernym úsmevom pozrie.

“Prišiel si,” zašepká.

“Vieš, že by som ťa v tom nenechal samého,” usmejem sa a pobozkám ho.

Zastóna mi do úst keď ho chytia opäť bolesti. Nechám ho aby mi stisol ruku. Harry zas nemá takú silu aby mi ju zlomil, takže to mi nerobí starosti.

“Harry, dieťatko sa zamotalo do pupočnej šnúry, musím urobiť Cisársky rez,” osloví môjho manžela Poppy.

Harry sa na ňu vystrašene pozrie.

“Bude v-v poriadku?” vydýchne Harry.

“Určite. Vaše dieťatko je veľmi silné. Určite bude v poriadku. Teraz vypi tento elixír. Zmierni bolesť keď ťa budem rezať,” príde k nám Poppy a podá Harrymu elixír.

Pomôžem mu ho vypiť a následne ho opatrne položím nižšie do postele.

“Richi,” pozrie sa na mňa úzkostlivo.

“Neboj sa Zelenoočko. Som tu s tebou a budem až do konca,” pobozkám ho na čelo.

“Harry, pokojne zavri oči a mysli len na svojho manžela, áno?” povie ticho Poppy.

“Dobre,” vydýchne Harry a zavrie oči.

Ruku mi stále pevne zviera a ja nemám v úmysle mu to zakazovať. Keď sa Harry trochu uvoľní, tak Poppy začne robiť Cisársky rez. Hľadím Harryho jemne po vlasoch až kým nezapočujem detský plač. Harry prekvapene otvorí oči a vydýchne. Poppy rýchlo vyčistí a uzdraví Harryho a až potom podá Harrymu naše malé dieťa, zabalené v teplej deke.

“Máte zdravého a silného chlapca. Gratulujem Harry, Richard,” usmeje sa Poppy a ustúpi.

Harry šťastne vzlykne a maličký tíško mrmle v jeho náručí. Sú spolu úžasný.

“Ďakujem Zelenoočko za nášho krásneho syna,” pobozkám ho.

“To ja ďakujem tebe. Bez teba by som ho nikdy nemohol držať v náručí,” usmeje sa šťastne cez slzy.

Do izby potichu nakuknú Sírius s Rémusom.

“Ahoj. Môžeme ísť ďalej? Ostatní obyvatelia sú veľmi netrpezlivý a mne to lezie krkom,” spýta sa nevinne Sírius.

“Akoby si ty netrpezlivý nebol,” uškrniem sa.

Harry sa len zasmeje a zavolá tých dvoch dnu, aby sa pozreli na náš malý spiací poklad.

“Poppy, mohla by si prosím povedať ostatným nedočkavcom, túto úžasnú správu?” spýtam sa milo.

“Iste. S najväčšou radosťou,” odíde šťastne z izby.

“Tak ako sa bude náš malý pán volať?” spýta sa šťastne Sírius.

Ticho sa zasmejem. On sám sa ešte chová ako malý. Pozriem sa na Harryho. Toto som nechal na ňom. Chcel som, aby nášmu prvorodenému synovi dal meno on.

“Adrián. Adrián Floren Marauro,” oprie sa o mňa šťastne Harry.

S úsmevom ho pobozkám do vlasov.

“Pekné meno šteňa,” usmeje sa Rémus.

“To áno. Rodičia by na teba boli hrdý Harry,” povzdychne si Sírius.

Harry mi podá malého Adriho a so smutným úsmevom chytí Síriusa za ruku.

“Ja viem Siri….. Chceš si chytiť Adriána?” spýta sa sa nežne Harry.

“Môžem?” usmeje sa nádejne Sírius.

“Iste,” zasmeje sa Harry a ja mu do náručia vrátim nášho syna, ktorý práve zaspal.

Harry ho následne opatrne dá do náruče Síriusovi. Rémus si sadne vedľa Síriusa na našu posteľ a objíme ho zo zadu.

“Je krásny Harry,” usmeje sa na nás Sírius.

“A čoskoro budete mať vlastné,” usmejem sa a pozriem sa na Síriusove brucho.

Iba pred mesiacom sme zistili, že je tehotný. Práve je v treťom mesiaci, čiže v polovici tehotenstva.

“Áno. Už sa nemôžem dočkať,” prikývne Sírius.

“Kto vie, ktorí z vás dvoch viac,” zasmeje sa Harry.

Merlin vie, že Rémus sa na svoje dieťa, ktoré bude mať so Síriusom teší oveľa viac ako dieťa na Vianoce. Harry si vezme od Síriusa malého Adriho späť, keď sa začne dožadovať jedla. Sírius s Rémus odídu, aby nám dali trochu súkromia, takže môžeme v tichu nakŕmiť toho nášho malého hladoša……

Časový skok dva roky …….. Harry

           Už sú to dva roky od doby kedy sa všetko skončilo. Bradavice som ukončil so skúškami na ministerstve pár týždňov po tom, čo ma Richi odviedol z Bradavic. Následne keď boli Bradavice vyčistené od všetkého zlého, tak Snape počas nasledujúceho leta prevzal post riaditeľa školy. Mali sme tým pod palcom celé magické Anglicko. Lucius Malfoy ako Minister mágie a Severus Snape ako riaditeľ Bradavic. Temnota zavládla v celom štáte, čím sme získali na sile a zároveň sa konečne zablyslo na lepšie časy. Už žiadne vojny, len mier. Magické Anglicko môže konečne žiť tak, aby nikto nebol utláčaní. Asi dva mesiace po mojich skúškach som porodil nášho prvorodeného syna. Nikdy som nebol šťastnejší ako v ten deň, keď som na rukách po prvýkrát držal naše malé dieťa. Adrián je hotový poklad. Takmer nikdy neplakal a veľmi rýchlo sa učí. Už má skoro dva roky a ja ho mám stále blízko seba. Už začal aj trochu chodiť. Síce trochu neisto ale stále sa snaží zlepšovať a nechce pomôcť. Som na neho hrdý. Pomaly sa učí aj hovoriť. Práve teraz sa nachádzam v hlavnom salóniku s terasou na záhradu a je tu krásny výhľad. Sírius a Rémus sú so svojím synom v záhrade, takže sa na nich usmejem a zamávam im.

“Mami,” príde ku mne môj maličký a chytí ma za nohu.

“Adri. Čo by si rád?” chytím ho do náruče a posadím si ho na kolená.

“Da?” pozrie sa na mňa svojimi roztomilými očami.

Jeho oči získali svetlo zelenú, takmer striebornozelenú farbu a vlásky má takmer biele s odleskami zelenej. Je úžasný.

“Chceš ísť za ockom?” pobozkám ho na čelo.

“Hm…” s úsmevom prikývne.

“Nemusíte nikam chodiť. Už som tu,” usmeje sa od dverí Richi a sadne si k nám na dvojsedačku.

“Ako to, že si tu tak skoro? Mal si byť na porade na Ministerstve,” pozriem sa naňho prekvapene a pobozkám ho.

“Cítil som, že ma naši maličkí potrebujú,” usmeje sa a položí mi ruku na bruško, ktoré sa mi opäť ukazuje.

Usmejem sa a keď si odo mňa zoberie Adriána, tak sa oňho opriem s rukami na brušku. Áno, už som opäť tehotný, tentokrát s dvojčatami. Som v piatom mesiaci, takže sa naše maličké už prejavujú aj v mágii.

“Da!” zasmeje sa Adri a ja sa naňho usmejem.

“Áno, už som pri tebe Adri,” pobozká nášho syna do vlasov Richi.

Adri sa oňho oprie a pomaly zaspí. Ticho sa zasmejem.

“Vyzerá to tak, že náš malý je viac unavený než sa zdá,” usmeje sa Richi.

“To áno…… Je to náš malý poklad,” povzdychne si šťastne.

Nikdy som si nemyslel, že raz budem mať takéto šťastie.

“Čo keby sme Adriho uložili do postieľky a my by sme si urobili chvíľku pre seba?” spýta sa ma Richi zvodným šepotom.

“To znie dobre,” zapradiem.

“Fajn. Poď láska…..” zahryzne mi do uška.

Sčervenám a opatrne sa postavím. Richi ma vezme za ruku a spolu ideme uložiť Adriho do deckej izby, ktorá je oproti našej spálni. Richi nastaví kúzlo, ktoré nás upozorní ak by sa Adrim niečo stalo alebo by niečo potreboval. Následne sa zavrieme v našej spálni a Richi ma začne nežne bozkávať. Aj po tých dvoch rokoch sa v jeho bozkoch stále strácam, tak sa nie je čomu čudovať keď sa odrazu ocitnem nahý na posteli. S úsmevom ma znovu pobozká a začne ma pripravovať.

“Ach! Viac! Richi!” vzdychám stále dokola.

“Pomaly Zelenoočko. Máme dosť času,” jemne ma začne bozkávať od krku až dole.

Keď sa dostane k môjmu penisu, tak sa môžem zblázniť šťastím a túžbou. Počas tehotenstva som o tisíckrát citlivejší než normálne. Stačí mi chvíľka a vyvrcholím Richimu do úst. Moje vzrušenie sa však o moc nezmenší.

“V poriadku, láska?” spýta sa Richi a nežne ma pobozká.

“Áno…. Poď už Richi. Chcem ťa,” zašepkám stále vzrušene.

Richi ma pohladí po brušku a opatrne do mňa začne prenikať svojim penisom. Slastne vzdychám a nechám sa unášať našou spoločnou túžbou. Richi je nadmieru opatrný, aby neublížil našim deťom, ale tiež vie presne do akého uhlu má prirážať aby vždy zasiahol moju prostatu.

“Richi…… Už…. Už budem,” vzdychnem.

“Poď Zelenoočko….. Urob sa pre mňa,” jemne ma pohryzne do ucha.

Viac nepotrebujem, aby som vyvrcholil. Richi si po chvíli ľahne vedľa mňa a vezme ma do náruče. Chvíľu sa ešte bozkávame, než sa rozhodneme, že si oddýchneme. Ani neviem kedy zaspím…….

Rémus

           S úsmevom sa pozerám za odchádzajúcim Harrym s Richim aj Adriánom, ktorý zaspal, do vnútra sídla. Určite ho išli uložiť a tiež Harry si potrebuje oddýchnuť. Po poslednom tehotenstve ho radšej nechávame počas tohto tehotenstva odpočívať. Malého Adriána sme chceli zobrať so sebou do záhrady, ale odmietol sa pohnúť od Harryho. Je to malý maznáčik.

“Na čo sa pozeráš?” príde ku mne s úsmevom Sírius.

Na rukách drží nášho malého syna, ktorý pokojne spí.

“Na našu minulosť a budúcnosť. Nikdy som si nemyslel, že budem mať právo na takéto šťastie. Na teba a rodinu,” usmejem sa a pobozkám svojho manžela.

Sírius sa na mňa usmeje a vezme ma za ruku. Spolu odídeme dnu do ďalšej krásnej budúcnosti. Viac šťastia si snáď nikto z nás nemohol priať…..

Koniec