XLVIII. Nádej?

XLVIII.

Tom

               Vystrašene sa pozerám ako sa Harry zosunie k zemi v bezvedomí. Hneď som uňho.

“Harry, láska,” pohladím ho po tvári.

Vôbec nereaguje.

“Ab si v poriadku?” spýta sa Herakles.

“Áno. Ale nechápem ako mohol vyliečiť Arakiona, keď mal zomrieť. Ale som mu vďačný,” usmeje sa cez slzy a hľadí si bruško.

“Tiež mu to vzalo veľa síl. Zober ho. Musí si oddýchnuť. Ak by sa v noci niečo dialo, tak nás zavolaj Tom, áno? Musíme podchytiť každý prejav, nech sa stane čokoľvek,” pozrie sa na mňa Herakles.

“Iste. Nikdy by som ho neohrozil,” zdvihnem ho na ruky.

“O tom by sme mohli polemizovať,” odfrkne si Tarrian.

“Minulosť nechaj spať,” odpovie ticho Eldorádo.

“Vyzerá to tak, že s vami si ešte užijeme veľa zábavy,” poznamená Charlie.

“To áno. Sme predsa démoni,” uškrnie sa Beny.

“Mám strach pomyslieť na to….” George.

“...čo sa stane nabudúce, keď vás necháme samých,” dopovie Fred.

“Nestrašte prosím vás. Už ich samých nenecháme. Už žiadne Laso-neviem čo, tak ďaleko od nás. Je to jasné?” spýta sa Nevil vážne.

“Lasokole, láska. Ale musíme tak ďaleko od vás. To by potom nebolo Lasokole,” začne detinsky Abraxas.

“To je úplne jedno. Práve si skoro potratil a už si zase na koni. Toto nikdy nepochopím,” pretočí oči Herakles.

“Poďme spať. Nie je mi dobre,” ozve sa Terztan.

“Jasne, zlatíčko,” pohladí ho Draco po chrbte.

“Tak ja pôjdem uložiť Harryho. Uvidíme sa zajtra,” rozlúčim sa a odídem.

U nás v izbe uložím Harryho do postele a pobozkám ho jemne na pery. Zo spánku sa usmeje a tíško oddychuje. Usmejem sa a odídem z izby. Zamierim rovno do mojej pracovne. Musím začať pracovať aspoň trochu na tom pláne. Dnes sme sa moc ďaleko neposunuli. Dohodli sme sa, že Lucius prespí na panstve, takže tu zostane aj Draco. Pre Terztana je to len vyhovujúce. Posadím sa za stôl a začnem čmárať do papierov. Premýšľam nad tým už hodinu, ale stále nemôžem prísť na nič poriadne. Povzdychnem si a zložím hlavu do dlaní. Ani si nevšimnem, že sa otvorili dvere a dnu niekto vošiel. Preberie ma až ruka na pleci.

“Mal by si ísť už spať. Nechaj to na zajtra.”

“Prečo nespíš?” spýtam sa.

“Bez teba je v posteli chladno a smutno. No tak láska. Poď do postele. Nechcem tam byť sám,” zašepká mi do ucha Harry.

Povzdychnem si a s úsmevom prikývnem. Postavím sa a spolu odídeme do našej izby. Rýchlo sa osprchujem a ľahnem si pri Harryho. Ruku mu obtočím okolo pásu a chrbtom si ho natisnem k sebe. Pobozkám ho do vlasov a usmejem sa.

“Už je ti lepšie?” spýtam sa.

“Oveľa,” zašepká.

“Sladké sny, láska,” pobozkám ho.

“Dobrú noc, Tom,” zašepká a už spí.

O chvíľu ho nasledujem.

Herames

                 Sedím v Azkabane v Herodesovej komnate a pozerám sa cez zrkadlo na svojich bratov a ostatných. Desím sa toho, čo som videl. Našťastie Harry ovládol ďalšiu svoju moc, inak by to zle skončilo. Herodes sa objaví za mnou a usmieva sa. Obraz zmizne a ja sa otočím na brata.

“Choď za nimi. Lucius zostane na panstve,” zašepká a smutne si povzdychne.

Rozmýšľam, či ho tu mám nechať samého. Prídem k nemu.

“Poď so mnou,” podám mu ruku.

“Ale to nemôžem. Nepatrím tam,” pokrúti hlavou.

“Patríš tam viac ako sem. Si našou súčasťou,” pohladím ho po tvári.

“Tak už poď,” zasmejem sa a ťahám ho preč.

Premiestnim sa s ním do hlavnej haly v Temnom sídle. Potichu otvorím dvere a vykuknem von. Ťahám Herodesa tmavou chodbou.

“Kam to ideme? Ako sa zdá všetci spia a ty ma určite nechceš vziať s tebou za Luciusom, že nie?” spýta sa vystrašene.

“Prečo nie? Potrebuješ vyriešiť ten tvoj problém,” usmejem sa.

“Tak to nie,” vytrhne sa mi.

Zastavím sa.

“Čo?” spýtam sa nechápavo.

“Nemôžem ísť s tebou za LUCIUSOM!!!! Zbláznil si sa?” začne ticho kričať.

Započujem tiché kroky a potom dva hlasy ako sa k nám blížia. Prikryjem Herodesove ústa svojou rukou a zatiahnem ho do jednej miestnosti. Naznačím mu, aby bol ticho a potom počúvam tichý rozhovor dvoch žien, ktoré sa k nám blížia.

“......jsť Luciusa. Myslí si, že mi nebude vadiť, keď sa na noc aj s Dracom vytratí z domu? Tak to sa šeredne mýli,” pozerám sa na blondínu, ktorá kráča naštvane po boku čiernovlásky.

“Kto je to?” spýta sa ticho Herodes.

“Narcisa s Bellatrix. Manželky Luciusa a…..”

“A Rudolfúsa,” usmeje sa smutne.

Prikývnem.

“Neboj sa, to sa vyrieši. Určite ho volal náš “Pán”,” zasmejú sa.

“Máš pravdu. Chodí za ním ako verný psík. Som rada, že sme súhlasili so špehovaním pre Brumbála. Teraz musíme hlavne zistiť všetky tajomstvá, ktoré sa tu skrývajú a zabiť Pottera, aby sa mier zrušil,” zasmeje sa kruto Narcisa.

Tak toto nám stačilo. Otvorím dvere a spolu s Herodesom ich omráčime skôr ako stihnú vytiahnuť prútiky. Škaredé a ešte aj hlúpe a slabé. Pomocou závesov z okna ich zviažeme, a zoberieme im prútiky. Herodes im pre istotu ešte zablokuje mágiu. Pozriem sa naňho. Usmejem sa a premiestnim sa aj s Heramesom a našimi zradkyňami do smrtijedskej sály a spustím alarm okolo sídla. Nemusíme čakať dlho a o chvíľu sú tu všetci, ktorí sa nachádzali v sídle.

“Čo sa deje? Herames? Herodes?” pozrie sa na nás nechápavo Tarrian.

Tom

                       Pokojne spím s Harrym v náručí, keď sa sídlom roznesie alarm. Vyskočím z postele s prútikom v rukách. Harry sa vydesene posadí na posteli a pozerá sa na mňa.

“Pokoj. Zostaň tu,” poviem mu a idem ku dverám.

“Idem s tebou,” vyskočí a už je pri mne.

Povzdychnem si, ale neprotestujem, iba ho pritiahnem bližšie k sebe. Cestou stretneme aj ostatných. Tento alarm patril k smrtijedskej sále, takže zamierime rovno tam. Keď vojdeme, tak sa nestačíme diviť. Herames a Herodes stoja pri mojom tróne a naštvane sa pozerajú na zviazanú Narcisu a Bellatrix. Zamračím sa.

“Čo sa deje? Herames? Herodes?” ozve sa Tarrian.

“Prepáčte, že sme vás zobudili. Prišli sme na návštevu,” usmeje sa Herames.

“Na návštevu. O polnoci,” povie ironickým naštvaným hlasom Harry.

“No áno,” pokrčí nezaujato ramenami Herodes.

“A čo tu robia Bella a Cisa?” spýta sa Rudolfús.

“To je to. Keď sme sem prišli, tak sme ich pristihli prechádzať sa po panstve. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií. Napríklad, že tieto svine sú Brumbálové špiónky a dnes v noci chceli zistiť všetko čo sa dalo plus chceli zabiť Harryho a zrušiť mier, tak prepáčte, nabudúce vás pre takú zbytočnosť nebudeme budiť!” skríkne naštvane Herodes a odíde k oknu.

“Čože?!” zasyčím naštvane.

“Lucius, Rudolfús, zdá sa, že sa dnes v noci zbavíte svojich manželiek. Zaveste ich na Malfoy Manor a uhrajte to na smrtijedský útok. Lucius. Severus a Rabastan tebe a Dracovi zabezpečia alibi, že ste boli na vašom panstve vo Francúzsku. Choďte! Ja mám dnes toho už dosť!” skríknem a odídem zo sály.

“Tom! Počkaj,” dobehne ma Harry.

“Čo sa deje?” spýta sa ma tíško.

“Nič. Len je toho veľa,” pritiahnem ho k sebe a pobozkám ho.

“Poď. Trošku ťa rozveselím,” zašepká mi do pier a zatiahne ma do izby.

Som dosť prekvapený z jeho iniciatívy, ale rád sa mu poddám. O hodinu ma zase ťahá preč z izby. Ach jaj! Dnes sa asi už nevyspím. Zmučene si povzdychnem.

Herodes

                    Sedím na jednom kresle v nejakej pracovni a pozerám sa von do temnej noci. Začalo pršať. Blesky križujú oblohu. Pritiahnem si kolena k hrudi. Búrka. Moja jediná slabosť v tejto podobe. Mám strach. Všetci, až na Harryho a Toma, sú tu so mnou. Mám strach. Som tak sám. Trochu sa chvejem. Chcem tu mať svoju lásku. Cítim, že moja chladná maska padá a mením sa naspäť do svojej pravej podoby. Začnú mi tiecť slzy.

“Herodes, si v poriadku?” započujem Heraklesa.

“Áno. Nič mi nie je,” zašeptám a vzlyknem.

“Myslím, že toto nevyzerá v poriadku,” ozve sa pri mne Eldorádo a položí mi ruku na rameno.

“Sakra, nechajte ma na pokoji! Prečo ma nenecháte na pokoji?!” zahulákam a odídem k oknu kde sa stočím na parapete do klbka a pozerám sa z okna.

Ten dážď vystihuje moje pocity.

“Herodes, čo sa deje?” spýta sa vystrašene Herakles.

Neodpoviem mu. V tom sa dvere otvoria a započujem ako sa Harry niečo pýta.

“Čo sa stalo?” započujem.

“Herodes sa zrútil a my nevieme prečo. Nedovolí nám sa k nemu priblížiť,” odpovie smutne Abraxas, ktorý je už určite veľmi unavený.

Zacítim ruku na ramene. Trhnem sa, ale ruku nezhodím lebo viem, že patrí Harrymu. Sadne si ku mne a objíme ma. Objatie mu vrátim.

“Pokoj. Všetko už bude len dobre. Tie dve už nikdy nebudú brániť vo vašom vzťahu a ty mu už konečne odblokuj spomienky,” zašepká mi do ucha.

“To nemôžem. Neprežil by som, keby som mu mal povedať, že som zabil naše dieťa. Neprežil by som,” zašeptám ticho.

“A si si istý, že je tvoje dieťa mŕtve?” spýta sa ma.

“Pozri sa na mňa. Vidíš snáď, že by som bol tehotný?” vzlyknem.

“Môžeme niečo skúsiť. Je možné, že embryo ešte stále žije, len ty mu neumožníš rásť,” pohladí ma po chrbte.

“Tvoja schopnosť?” pozriem sa mu do oči.

Prikývne. Som rád, že nás nikto nemôže počuť. Pousmejem sa.

“Ako si vlastne zistil kto je moja spriaznená duša? Spomienky si si neprezeral,” spýtam sa nechápavo.

“Vycítil som to. Navyše si v jeho prítomnosti hrozne nepokojný,” usmeje sa.

“Aha,” odpoviem ticho.

Zmením sa do svojej chladnej podoby a postavím sa. Chytím ho za ruku a skôr než stihne niekto niečo urobiť, tak sa s ním prenesiem do žalárov.

“Prečo tu?” spýta sa.

“Lebo mi to tu pripomína Azkaban,” usmejem sa a v cele kde sme sa nachádzali sa zjavili dvaja Dementori.

Povzdychne si a ja si ľahnem na posteľ. Pozerám sa ako dá ruky na moje bruško a radšej zavriem oči. Nechcem to vidieť. Neuvedomím si to, ale jeho schopnosť ma uspí.