XLVII. Potrat?

XLVII.

Harry

                    Som rád, že si nikto nevšimol, teda až na Heraklesa, že ma Tom pod stolom uspokojoval. Tú hanbu by som asi neprežil. Celý som bol medzi nohami zalepený, ale nemohol som použiť bezprútikovú mágiu bez toho, aby som sa prezradil ešte viac. A Tom ma odmietol očistiť. Ako keby čakal, že budeme pokračovať po obede. Aj som to mal v pláne, ale keď mi ostatní navrhli Lasokole, tak prečo to odmietnuť? Hlavne keď som to nikdy nezažil? Hneď ako s tým súhlasím, tak ma Tom chytí za bok. Dobre som vnímal ich rozhovor a viem, že má o mňa strach, ale ja cítim, že je to zbytočné. Pomaly už všetci dojedajú a odchádzajú sa pripraviť. Svojich partnerov tu na pár hodín necháme samých. Hádam sa nepozabíjajú. V jedálni zostaneme už len ja s Tomom. Vydýchnem si. Konečne sa môžem postaviť. Zacítim ako mi nanovo začalo stekať po stehnách moje sperma. Sčervenám a skloním hlavu.

“Čo sa deje láska?” objíme ma zozadu Tom a hlavu si položí na moje rameno.

“Tom, prosím očistí ma. To sem….íip..” vypísknem keď mi rukou zájde opäť pod sukňu.

“Vážne nechceš ešte chvíľu počkať? Pomohol by som ti inak,” zašepká mi do ucha.

“Tom, vieš, že ma ostatní čakajú,” zaskučím.

Povzdychne si a kúzlom ma očistí. Usmejem sa a pobozkám ho.

“Ďakujem. Večer ti to vynahradím,” usmejem sa a odídem.

Rýchlo sa v izbe prezlečiem, zoberiem prútiky a odídem za ostatnými, ktorý na mňa už čakajú. Odídeme do lesa. Cestou stretávame rôznych tvorov, ale ani jeden na nás nezaútočí. Prídeme dosť ďaleko od sídla a pred nami sa rozprestiera nádherné jazero. Zložíme si veci, vyzlečieme sa a ideme plávať. Abraxas len čo skočí do vody má zrazu chvost namiesto nôh a vlasy sa mu ešte predĺžili. Vyskočil si na jeden kameň. Vyzeral úžasne. A ešte len bude, keď mu poriadne narastie bruško. Už sa mu pomaly rysuje. Terztan si sadol vedľa neho a namočil si nohy do vody. Vojdem do vody, ale len na kraj. Mám strach z hĺbok. Nemám na vodu moc príjemné spomienky. Sadnem si na kameň a tiež si vo vode máčam nohy.

Charlie

                Keď sa chalani stratia medzi stromami, tak zalezieme dnu. Pozrieme sa na seba.

“Idem do laboratória,” povie Severus.

“Idem zavolať otcovi,” pripojí sa Draco.

“Iste. My s Rabastanom ideme do rytierskeho sálu,” rozhodne Rudolfús.

“Tak my pôjdeme do knižnice,” zamyslím sa a pozriem sa na bratov a Nevila.

“Iste,” prikývne Nev.

“Len to nie. Sírius čo idete robiť vy?” zaskučí Ron.

Len sa zasmejeme.

“Idem si precvičiť boj s mečom. Už dlho som ho nedržal. Chceš sa pridať?” zaiskrí mu v očiach.

“Je otázkou aký meč myslí,” započujem šepot dvojčiat a musím sa rozosmiať.

Vidím, že Tom to počul tiež.

“Čokoľvek, len nie knihy,” prikývne.

“A pavúky,” doplní ho George.

“Presne,” prikývne a my sa zase rozosmejeme.

“Tak ja sa k vám pridám. Možno sa k nám pridajú aj Lucius s Dracom,” usmeje sa Tom.

Usmejem sa a s dvojčatami a Nevilom sa odoberieme do knižnice.

Ron

              Idem so Síriusom, Remusom a Tomom za sídlo na rozsiahlu lúku. Tom tu má snáď všetko. Je to tu vážne skvelé. Dragonis sa rozvaľuje neďaleko a zvedavo nás sleduje.

“Mali by sme začať robiť plány na získanie Bradavíc a na zosadenie Brumbála z “trónu”. Nesmieme ho tam nechať už moc dlho,” začne Tom.

“Všetko bude,” usmeje sa Sírius.

“Sírius má pravdu. Najprv naučíme to šteňa bojovať,” ukáže na mňa Remus.

“Cs. Ja nie som šteňa. Tak si hovor Harrymu, ale nie mne,” zamračím sa.

Len sa zasmejú a už si mojich protestov nevšímajú. Zavrčím. To snáď nie je pravda. Nakoniec si rezignovane povzdychnem a začneme s tréningom. Onedlho sa k nám pridajú aj Lucius s Dracom. Trénujeme asi hodinu, keď sa uráčia prísť aj Lestrangeovci a Nevil s mojimi bratmi si sadnú na vonkajšej terase s knižkami. Severus príde ako posledný a pridá sa na chvíľu k nám. Potom si ide sadnúť za mojimi bratmi. Už sme vonku pár hodín a slnko pomaly zapadá. Ani som si neuvedomil ako ten čas letí. Posadáme si k tým lenivcom na terase a škriatkovia nám donesú večeru.

“Nemali by sme počkať na chalanov? Čo keď sa im niečo stalo?” spýtam sa pochybovačne.

“Prekvapivo súhlasím s Ronom. Už je večer a oni sa ešte nevrátili,” pridá sa na moje prekvapenie Draco.

“Dragonis je tiež nejaký nepokojný,” ozve sa Charlie.

Pozrieme sa jeho smerom na draka, ktorý sa nepokojne krúti na mieste alebo behá z jednej strany veľkej lúky na druhú.

“Nemôžeš ho ísť upokojiť?” spýta sa Tom.

“Nepočúvne. Je nervózny. Niečo sa asi stalo s Harrym. Nebol by taký nepokojný keby bol v poriadku,” postaví sa.

“Kam ideš?” spýta sa Rabastan.

“Do lesa. Musím ich nájsť. Možno sú v nebezpečenstve,” odpovie.

“To už asi nebude potreba,” ozve sa Rudolfús.

Pozrieme sa na les, z ktorého vyjdú naši partneri. Vydýchnem si a rozbehnem sa k Tarrianovi. Pousmeje sa na mňa a objíme ma okolo krku. Za pás si ho pritiahnem k sebe a on mi svoju tvár zaborí do krku. Ešteže je nižší ako ja. Pohladím ho po chrbte a stuhnem. Ruku oddialim a uvidím, že ju mám od krvi.

“Láska, čo sa ti preboha stalo?” spýtam sa zdesene.

Odpoveďou mi je len tichý vzlyk a oveľa viac sa na mňa natisne. Odnesiem ho na jednu zo stoličiek. Opatrne sa s ním na ňu posadím. Až teraz si všimnem, že každý má nejaké zranenie a niektorí už stihli aj odpadnúť. Pozriem sa na Draca a Nevila, ktorý vystrašene kontrolujú svojich partnerov, ktorí stihli omdlieť.

“Čo sa stalo?” započujem Toma, ktorý ošetruje Harryho.

Ten je úplne bledý v tvári. Pomaly otvorí oči a unavene sa na nás pozrie.

“Napadli vás zvieratá z lesa, že?” zavrčí Sev a ošetruje hlboké rany, ktoré schytal Herakles.

“Nie. Tie nás….. bránili…. Napadli nás lovci. Nečakali sme, že nás nájdu…. Chceli nás zabiť a Terztana s Abraxasom zobrať preč…… Chcú ich deti. Vedia, že budú silné,” dostane zo seba ťažko Eldorádo.

“Sú v poriadku?” spýta sa priškrtene Draco a tisne si k sebe Terztana.

“To nikto nevie. Je dosť možné, že potratia. Boli vystavený príliš veľkému stresu a niekoľko krát s nimi hodili o zem. Ak do rána nebudú krvácať, tak by mali byť deti v poriadku, ale inak je veľmi veľké riziko, že potratia,” odpovie ticho vietor a pri stole sa objaví Herodes.

“Braček. Dokážeš im pomôcť?” spýta sa Harry.

“Nemôžem. Musia sa s tým vyrovnať sami,” pokrúti hlavou.

“Sám veľmi dobre poznáš aké to je. Prečo to robíš. Prečo sa konečne nepozrieš pravde do očí, ale skrývaš sa za tou chladnou maskou?!” zakričí naňho Harry.

“To, že to poznám nič neznamená. Veľmi dobre poznáš moje dôvody. Práve ty by si ma mal chápať najlepšie!” osočí sa naňho Herodes.

“Ja ťa chápem, ale musí predsa niečo ísť urobiť. Je to úplne iná situácia,” povie už pokojne Harry.

“Už zas si sa premenil. Nauč sa to ovládať, lebo sa ešte premeníš v Bradaviciach a máme po vtákoch. Ak budú krvácať a nebudeš vedieť čo robiť, tak ma zavolaj. Skúsim niečo spraviť,” povzdychne si odovzdane Herodes.

“Ďakujem. A… ehm ….. ako sa mám vrátiť späť?” spýta sa nevinne a mračí sa na Toma, ktorý stále niečo nesúhlasne mrmle.

Herodes sa pousmeje, luskne prstami a ukáže na Harryho.

“Skús to pomocou predstáv,” žmurkne a so zafúkaním vetra je preč.

A sme tu zase sami a Harryho stále nepremenil.

“Musíme niečo urobiť,” zašepká Nevil a tisne k sebe bieleho Abraxasa.

“Hm….au….Draco,” vydýchne ťažko Terztan a otvorí oči plné bolesti.

Harry

                         Pozerám sa ako sa Terztan drží za bruško a oči má zaliate bolesťou. Prídem k nemu. Kľaknem si pred neho a pozriem sa mu do oči.

“Harry. Prosím,” z oka sa mu spustí slza.

Pohladím ho po tvári a zotriem slzu. Položím ruky na jeho bruško. Neviem čo mám robiť. Mám strach. Ešte stále som vo svojej druhej podobe. Ruky mi začnú žiariť zelenou farbou. Zľaknem sa a rýchlo ich odtiahnem preč. Nechápavo sa na ne pozerám a potom na prekvapené tváre ostatných.

“Harry. Urob to ešte. Nebolelo to,” ozve sa tíško Terztan.

Pozriem sa naňho. Iba sa jemne usmieva. Priložím opäť ruky na jeho bruško a tie sa o chvíľu rozžiaria. Terztan spokojne vydýchne a oprie sa o Draca. Zelený plameň sa zmení na biely a zmizne.

“Si v poriadku?” strachujem sa.

“Áno. Všetko je v poriadku. Ďakujem. A tiež gratulujem. Objavila sa ti nová schopnosť,” usmeje sa.

“Fajn. Ešte prísť na to, ako to funguje,” zatrasiem rukami.

“Au…..” započujem plač od Abraxasa.

“Zlato?” spýta sa Nevil.

“Bolí to…… naše dieťa….” rozplače sa a pritisne sa na Nevila v ďalšej vlne bolesti.

Prídem k nemu.

“Ab. Pokoj. Skúsim to čo s Terztanom. Áno?” spýtam sa a kľaknem si pred neho.

“Mám strach. Túto schopnosť poznám,” vzlykne.

“Tak z čoho máš strach? Neviem čo táto schopnosť obnáša, ale Terztanovi pomohla,” usmejem sa nežne.

“Táto schopnosť určuje zdravie bytosti a dokáže ich vyliečiť. Aspoň väčšinou…… Tie farby ukazujú nakoľko v poriadku daný objekt je…… Biela znamená, že je zdravé, ale nie úplne v poriadku…… Bledo-modrá, že je úplne zdravé, svetlo-fialová, že je človek chorý a tmavo-fialová, že je prekliaty……. Zelená farba predstavuje, že je zranený fyzicky a ružová, že je zranený psychicky, …… zlatá znamená, že umiera prirodzene, červená, že umiera na následky útoku a zranení, ..... jednoducho neprirodzene……. A čierna…… znamená smrť,” zašepká medzi vzlykmi a ohne sa v bolestiach.

Smutne sa naňho pozerám.

“Viem, že máš strach, ale nechaj ma to skúsiť. Možno, že mu nič nie je a dokážem ho vyliečiť, ale ak budeš dlho váhať, tak ho môžeš vážne zabiť,” objímem ho.

So vzlykaním prikývne a oprie sa o Nevila. Opatrne zídem z jeho chrbta na jeho bruško. Ruky sa mi trochu trasú, ako ich pomaly posúvam dopredu. Zastavím sa a zameriam sa na jeho dieťatko. O chvíľu sa moje ruky rozhoria červeno-zeleným svetlom. Abraxas sa rozvzlyká ešte viac a tvár si skryje do Nevilového krku.

“Arakion,” zašepká.

“Tak sa mal volať,” odpovie nám Nevil na nechápavé pohľady.

Prikývnem a ponorím sa späť do svojej práce. Tej červenej farby je tam oveľa viac. Zavriem oči. Toto bude chcieť veľmi veľa mágie. Nádych-výdych. Napojím sa na vlákna mágie, ktoré vedú cez Abraxasa až k malému. O chvíľu mám v hlave len červenú hmlu a v nej veľa magických a démonských vlákien. Medzi nimi sa zjaví malé klbko, ktoré je veľmi zranené. Cítim, že je to magické jadro toho drobčeka, ktorý rastie v Abraxasovi.

“Maličký,” zašeptám.

/Bolí to,/započujem syčanie.

/Arakion,/rozhodnem sa skúsiť.

/Kto ssste. Ja chcem tatinka,”vzlykne.

/Ssssom tvoj ssstrýko. Pomôžem ti,/zasyčím.

/Dobre,/súhlasí.

Potom je už ticho a ja ho začnem liečiť. Už teraz sa cítim vysilený. O chvíľu sa predo mnou objaví biele svetlo až musím zavrieť oči. Keď ich otvorím, tak predo mnou vidím krásneho chalana veľmi podobného Abraxasovi, ale s čokoládovými očami a modrým a ružovým melírom v bielych vlasoch, ktoré mu vo vlnách padajú na chrbát.

“Ďakujem, Harry. Raz ti to oplatím. Do smrti ti budem verný svojim životom, kráľ démonov. A dávaj si pozor ak budeš mať dediča,” s úsmevom sa dotkne môjho bruška a rozplynie sa.

Potom sa dostanem späť do svojho sveta. Vidím len ako sa na mňa Abraxas usmieva cez slzy a potom už len tmu.