XLVI. Tom, prestaň!!....alebo radšej nie!

XLVI.

Harry

                  Sedel som tam ešte chvíľu, keď som postrehol, že dole niekto zbesilo pobehuje. Pozrel som sa tam a chcelo sa mi smiať. Čo tam zase robia? Všetci behajú po záhrade ako splašený. Vyčarujem Tempus a zdesím sa. Sedel som tu viac ako dve hodiny. To sa môže stať len mne. Takže tam pobehujú ako idioti kvôli mne. Rozbehnem sa dole. Pribehnem ku vchodu do veže a vydýcham sa. Prútik si pripnem k zápästiu a zakryjem ho kúzlami.

“Uf….už nikdy…..takto…nebežím. Koho to napadlo…..dať tú vežu tak…vysokú?” lapám po dychu.

Opieram sa o kolená. Mám divný pocit, že sa na mňa niekto díva, tak zdvihnem hlavu a stretnem sa s Abraxasovím pohľadom, ktorý odráža šokovanosť. V pravej ruke drží zmrzlinu a ľavú má položenú na brušku. Doslova na mňa valí oči. Ja sa naňho tiež pozerám zarazene a ani sa nepohnem, rovnako ako on. Pár krát zažmurká. Otočí sa a ide preč.

“Už mi začína šibať,” započujem ešte než zmizne za rohom.

Toto čo malo byť? No moc to neriešim a rozbehnem sa druhou chodbou. Musím ísť na dvor. Ale čo to znamenalo s Abraxasom? Vybehnem ďalšie schody hore a hneď na to dole až sa dostanem do haly. Tam sa zvalím na lavičku a chytám dych.

“Končím. Radšej sa budem ďalej skrývať ako ich naháňať,” vydýchnem.

Zase na sebe zacítim pohľad tak sa pozriem tým smerom. Uvidím tam Síriusa ako na mňa žmurká. Čo je to dnes s nimi? Najprv Ab a teraz toto?

“Ahoj?” spýtam sa.

Sírius sa zľakne, a vytiahne prútik. Jeho krik muselo byť určite počuť až na druhý koniec sídla. Iba naňho nechápavo žmurkám a ďalej ležím na lavičke. O chvíľu prídu ostatní, ktorí počuli krik.

“Sírius, čo sa deje? Zase si videl hada, potkana alebo tento krát to bol pavúk?” uškrnie sa Severus.

“Videl som jeho. A prehovoril na mňa,” pozerám sa naňho ako na idiota.

“Ehm….ja mám meno, Sírius,” usmejem sa.

“Vidíte? Zase to hovorí,” zavije.

Čo mu je?

“Je to démon, jasné že bude vedieť hovoriť. Ale mňa by skôr zaujímalo, kto si a čo tu robíš,” pozrie sa na mňa Eldorádo.

Nechápavo sa naňho pozerám.

“Nechápem, prečo Abraxas aj Sírius reagovali veľmi podobne, ale prečo vy reagujete takto je mi úplnou záhadou,” pozdvihnem obočie a posadím sa.

“Kto si?” zavrčí Herakles.

“Čo si urobil Abraxasovi?” spýta sa ostro Nevil a má tiež vytiahnutý prútik.

Všimnem si, že ich majú na mňa namierené všetci. Čo sa stalo?

“Hej! Pokoj. Prečo ma chcete zabiť? Že ja som mal pravdu a hneď po svadbe sa ma chcete zbaviť? Toto vám nikdy neodpustím,” začnem hysterčiť, keď sa na mňa pozerajú naštvane.

Otočím sa, že sa rozbehnem preč, keď vrazím do Herodesa, ktorý sa tam zrazu objavil.

“Upokoj sa. Zabudol som ti povedať jednu vec, než som odišiel, ale najprv, vráť mi tie spomienky,” pozrie sa mi do oči.

Vidím ako sa premáha, aby si udržal túto formu.

“Neviem o čom hovoríš,” nakloním hlavu na stranu.

Úplne zabudnem, že som chcel ešte pred chvíľou ujsť.

“Huh. Fajn. Neviem, čo chceš robiť, ale varujem ťa môj malý braček, ak s nimi niečo urobíš, tak ťa osobne uškrtím,” zavrčí a chce zmiznúť.

“Hej! Čo si mi nepovedal?” skríknem.

“Na to si príď sám,” zasmeje sa a je preč.

Povzdychnem si. Idiot. Otočím sa a pozerám sa do nechápavých tvári.

“Ehm...ja som chcel ujsť, že? No tak ja padám,” otočím sa.

“Počkaj!” zakričí Tom.

Zastanem.

“Harry?” spýta sa opatrne Herakles.

Otočím sa. Oni ma nespoznali? Prečo?

“Áno?” spýtam sa neisto.

O chvíľu som už v Tomovej náručí. Tíško mi šepká do ucha slova nehy, ľútosti a lásky. Žiada odpustenie.

“To je v poriadku Tom, láska moja jediná. Ale prečo ste si mysleli, že som niekto iný?” spýtam sa nechápavo aj ostatných.

“Máš biele vlasy a strieborné oči. Vyzeráš úplne inak. Nespoznali sme ťa,” odpovie Herakles.

“Prepáč, že som na teba vytiahol prútik,” usmeje sa neisto Sírius.

“Mám biele vlasy?!!” zdesím sa a predo mnou sa objaví zrkadlo z tieňov.

“Došľaka, fakt!” zavyjem.

“Herodes ja ťa zabijem! Ako sa mám toho teraz zbaviť?!” zahulákam na celé sídlo.

Vzduchom sa ozve smiech a zafúka silný vietor. Zavriem oči a keď ich otvorím, pozerám sa už na svoju normálnu podobu, ale stále v tých šatách, pod ktorými nič nemám!!!

“Vážne sa musíš naučiť ovládať svoju moc!” zasmeje sa ešte vietor Herodesovým hlasom a potom je už zase ticho.

Zavrčím.

“Konečne,” povzdychnem si.

“Kde si bol posledné dve hodiny?” spýta sa ma cestou do jedálne, kde ideme na obed, Remus.

“S Herodesom v najvyššej veži. Nejak ma tam preniesol. A podľa toho ako ovláda vietor už asi aj viem ako,” usmejem sa.

“A čo malo znamenať to s Abraxasom?” spýta sa Nevil.

“Bežal som dole z veže a keď som sa zastavil pod ňou, tak som tam uvidel stáť Abraxasa so zmrzlinou a pozeral sa na mňa ako na zjavenie. Podobne ako Sírius. Chvíľu som len ticho stál a potom sa otočil a odišiel so slovami, že mu už asi šibe. Potom som bežal do haly, kde sa to podobne opakovalo aj so Síriusom,” vysvetlím.

“Aha. A nevidel si náhodou Terztana? Ten mal byť s ním,” spýta sa Draco.

“Nie. Ab bol sám. Možno už budú v jedálni,” usmejem sa.

“Možno,” prikývne Draco, ale neznie to moc presvedčivo.

Má oňho strach. Pousmejem sa a pozriem sa na chodbu pred sebou. Zrazu sa mi pred očami objavia čierne fľaky a zatočí sa mi hlava. Opriem sa o Tomové rameno. Ešteže ma drží blízko seba inak by som spadol. Vydýchnem.

“Harry, je ti zle?” spýta sa keď zacíti, že som naňho preniesol viac zo svojej váhy.

“Trošku. Asi z toho behu. Budem v poriadku,” odpoviem ticho.

Cítim, že keby som hovoril hlasnejšie, tak sa povraciam. Tom ma vezme na ruky a ja mu svoje ruky obtočím okolo krku. Hlavu si skryjem do ohybu jeho krku. Zhlboka dýcham.

“To bude z hladu. Za chvíľu už budeme v jedálni,” započujem Remusa.

V jedálni nájdeme aj Abraxasa s Terztanom ako jedia sladkosti. Tom sa posadí za stôl a mňa si uloží na kolena. Rukou ma hľadí po stehne a keď zistí, že pod sukňou nič nemám stuhne a zacítim, že sa vzrušil. Zavrtím sa, keď zacítim, že sa mi tiež stavia.

“Už je ti lepšie?” zašepká.

“Trochu,” prikývnem.

“Poď sa najesť,” pohladí ma po vnútornej strane stehna.

Sčervenám a roztiahnem viac nohy. Ešteže je ten stôl tak vysoký. Začnem pomaly jesť. Nevoľnosť ma už prešla. Pozriem sa na druhý koniec stola, kde sa Draco s Nevilom snažia dostať sladkosti z Abraxasovho a Terztanovho dosahu. Tí sa ale nechcú vzdať svojho, až príliš, sladkého obeda. Nakoniec sa im predsa len podarí zbaviť sa sladkostí. Pousmejem sa. Tíško zaskučím keď zacítim Tomovu ruku medzi mojimi nohami. Pozriem sa po ostatných, ktorí sa rozprávajú a nás si nevšímajú. Našťastie. Pozriem sa na Toma celý červený. Zahryznem si do pery a tíško vydýchnem. Opriem sa o Tomové rameno. Snažím sa na sebe nedať nič najavo, ale je to dosť ťažké. Pohľadom zachytím Heraklesov podozrievavý pohľad. Sčervenám a skloním hlavu. Pozriem sa naňho cez ofinu. Vyvalí na mňa oči a celý červený sa odvráti k svojmu tanieri.

Herakles

                        Počas obeda zacítim jemné chvenie v podbrušku. Pozriem sa na Harryho. Je uvoľnený a leží v Tomovej náručí. Počujem ako tíško dýcha a zadržiava vzdychy. Zachytí môj pohľad. Sčervená a skloní hlavu. Keď sa na mňa pozrie spod ofiny pre potvrdenie, tak vyvalím oči. Tom mu TO fakt robí pod stolom? Rýchlo sa otočím k svojmu tanieri. A on má byť pravý Slizolinčan. Toto je skôr odvaha hodná Chrabromila. Pozriem sa po ostatných. Nikto si ich nevšíma. Aspoň, že tak. Vážne neviem ako by to vysvetlili a väčší trapas som v živote nevidel. Hlavne sa musím upokojiť. Ak by túžba premohla aj mňa, tak neviem, či by som tú hanbu prežil. Nádych, výdych. Nádych, výdych. Sakra! To nejde. Spomeniem si, že Severus má pri sebe elixír na zníženie túžby, ktorý nosí pri sebe od dnešnej noci. Nenápadne ho pohladím po stehne. Pozrie sa na mňa.

“Čo sa deje, zlato?” zašepká.

Pozriem sa po ostatných a keď sa nikto nepozerá, tak jeho ruku položím do môjho rozkroku. Sčervenám a odvrátim pohľad. Zazriem, že sa Sev pozrie na Harryho a hneď pochopí. Vytiahne elixír a nenápadne mi ho vyleje do pitia. Hneď sa vďačne usmejem a napijem sa. O chvíľu sa mi uľaví. Viem, že keď prestane elixír účinkovať, tak budem potrebovať pomôcť s mojim kamošom, ale s tým Sev podľa všetkého počíta. Usmejem sa naňho.

“Ďakujem,” nakloním sa k nemu a pobozkám ho na pery.

“Nemáš za čo,” odpovie mi.

Pozriem sa na Harryho, ktorý sa jemne prehne v chrbte a zrýchlene dýcha. Odvrátim hlavu. Nemusím byť Einstein, aby som vedel, čo sa práve stalo. Radšej sa vrátim späť k jedlu.

“Herakles, čo keby sme išli k jazeru? Bratranci súhlasili,” usmeje sa na mňa Abraxas.

“Lasokole?” spýtam sa.

To u nás znamená, “párty” ukeov, niečo ako babská jazda.

“Iste. Lasokole. Už dlho nič nebolo,” prikývne Eldorádo.

“Prečo nie. Harry pôjdeš tiež?” pozriem sa na brata.

“Čo je to, Lasokole?” spýta sa Tom zamračene.

“V našom svete je to niečo ako u vás babská jazda. Ale môžu sa toho účastniť len ukeovia,” objasní Tarrian.

“Tak hej. Kam sa pôjde?” spýta sa Harry s úsmevom.

“Pri jazero,” odpovie Abraxas.

“Tu nie je žiadne jazero,” zamračí sa Tom.

“Je tu jedno uprostred lesa,” odpovie Ab.

“V tom lese žijú tie najhoršie potvory. Sú síce na moje strane, ale neznesú, keď niekto naruší ich teritórium. Zabijú vás. Nikam nepôjdete,” zamietne Tom.

“Nič nám nespravia. To jazero je úžasné a je tam tá najlepšia voda v celom Anglicku,” odpovie zasnene Abraxas.

“Zlato, ako vieš aká je tam voda a odkiaľ vieš, že je v tom lese jazero?” pohladí ho po chrbte Nev.

“Ovládam vodu. S mojou schopnosťou démona dokážem cítiť vodu a aj ju vyčarovať z ničoho,” v ruke sa mu objaví vodná bublina.

“Démoni sa starajú o kolobeh tejto zeme. A toto nie je všetko čo dokážem,” usmeje sa tajomne.

Veľmi dobre vieme čo tým myslí. Každý démon má schopnosť meniť podobu ako animágus. Tarrian sa mení vo veľkého okrídleného vlka a ovláda oheň. Eldorádo sa mení na draka a ovláda lávu. Terztan sa mení na anjela a ovláda Avadu Blackstreat, čo je Temný jed. Ten jed vyžerie všetko čoho sa dotkne. Je oveľa silnejší ako kyselina. Jediné šťastie je, že o tom nevedia kúzelníci, a démoni ho moc ovládať nevedia, inak by to bolo veľmi nebezpečné kúzlo. Zabíjalo by, ale na rozdiel od kedavry je táto smrť veľmi bolestivá. Abraxas je “morská panna” vlastne “panic”. Ovláda vodu ako ste už zistili. A k tomu ešte ľad a sneh. Beny je zase mačka. Dokáže sa meniť na tigra, potom na obyčajnú domácu mačku a tiež na orla. Ovláda blesky. Ja ovládam zem a mením sa na čiernu pumu. Herodes ovláda vietor v akejkoľvek podobe a ako viete mení sa na Dementora. Herames ovláda tiež vodu a mení sa na bieleho tigra. No a Harry je dračí jazdec. Ako náš kráľ môže ovládať všetko čo chce a meniť sa tiež môže na všetko. Takže uňho sa to nedá popísať. Jeho mágia je príliš silná. Vidím na Tomovi a aj ostatných, že s tým stále nesúhlasia.