XLIX. Spomienky

XLIX.

Herames

                Zamračene sledujem ako Herodes bez problémov prijme Harryho. Pozriem sa na ostatných, ktorí tiež nechápu a pokrútim hlavou. O chvíľu sa Herodes zmení a niekam Harryho odmiestni. Vystrašene to sledujem.

“Kam ho zobral!” skríkne Eldorádo.

“Neviem. Ale z panstva neodišli. Musíme ich nájsť. Herodesa som takéhoto ešte nezažil. Niečo sa s ním deje,” odpoviem a pozriem sa okolo.

“Fajn. Každý si vezmite jedno krídlo a padajte. O hodinu sa stretneme v hlavnej sále,” zavrčí naštvane Tom.

“Ak sa mu niečo stane, tak mi je jedno, že je to váš brat,” pozrie sa mi naštvane do oči.

Ťažko prehltnem. Toto bude problém.

“Abraxas, Terztan, vy si choďte ľahnúť…. “ otočím sa k ním.

“Tak to ani náhodou. Počkáme na vás v hlavnej sále,” povedia naraz.

Povzdychnem si, ale prikývnem. Herodes, prisahám, že ťa uškrtím ako hada! Zavrčím v duchu.

                    O hodinu sa stretneme v hlavnej sále. Nikto nemá ani stopu. Práve sa tam premiestnili aj naši štyria zablúdenci.

“Lucu,” rozbehnem sa k Luciusovi a schovám sa mu v náručí.

“Čo sa tu stalo?” spýta sa Severus a tisne k sebe bieleho Heraklesa.

“Herodes sa začal chovať divne a potom niekam odniesol Harryho. Vieme, že sú na panstve, ale nevieme ich nájsť,” odpovie Herakles.

“A čo sa stalo vám?” spýta sa Tom.

“Celkom nič, len Rudolfús je stále nejako mimo. Zrazu sa len chytil od bolesti za hlavu a nepovedal viac, ako to, že si spomenul,” pokrčí ramenami Rabastan.

Viem, ale, že je ustaraný.

“Nemohli sa prepadnúť do zeme,” zavrčí Herakles.

“Zem. Žaláre. Mám to! Určite sú v žalároch! Tam sme neboli a žaláre dosť pripomínajú Azkaban! Herodes ich premiestnil tam!” rozbehnem sa do žalárov.

Už na ich začiatku počujem bolestný krik väzňov. Nevnímam ich a idem k zadným celám, kde cítim najväčší chlad.

“Ako si môžeš byť istý, že sú tu?” spýta sa Sírius.

“Takto,” ukážem víťazne na dvoch Dementorov, ktorý nám zastúpili cestu.

“Fajn. Buď nás pustite, alebo sa cez vás dostaneme silou,” zavrčí Beny.

Na naše prekvapenie Dementori odletia. Rozbehneme sa k jednej otvorenej cele. Je najväčšia zo všetkých a aj najčistejšia. Vojdeme všetci dnu a zalapám po dychu. Harry leží nehybne na zemi a Herodes sedí vedľa neho so slzami v očiach a jemným úsmevom na tvári, vo svojej pravej podobe. Čo sa to tu stalo? A ak som si myslel, že nemôžem byť viac šokovaný, tak môžem!

Rudolfús

                         Práve sme sa s Luciusom preniesli do Francúzska za Severusom a Rabastanom. Luciusove panstvo skončilo veľmi zle a v plameňoch. Zdá sa, že teraz bude musieť aj s Dracom bývať v Temnom sídle. Stretneme sa so Severusom a mojim bratom na pobreží.

“Hotovo?” spýta sa Severus.

“Áno. U vás?” spýta sa Lucius.

“Práve sme skončili,” usmeje sa Rabastan.

“Tak by sme sa mali vrátiť,” prikývnem.

“Tak poďme,” otočíme sa na odchod.

Neurobím ani tri kroky a zosuniem sa v bolesti na zem. Hrozne ma rozbolela hlava a začali sa mi v nej objavovať neznáme spomienky. Keď si uvedomím, že sú to moje spomienky na Herodesa, takmer to so mnou švihne. Preboha. Prečo to urobil?!

“Rudolfús, si v poriadku?” spýta sa Rabastan.

“Spomenul som si,” pousmejem sa.

Ach jaj. Prečo to ten blázonko urobil? Milujem ho a už viem, čo mi toľko chýbalo. Premiestnime sa domov.

Harry

                         Priložím ruky na Herodesove bruško. Najprv ho jemne uspím a potom sa ponorím do podvedomia. Všade je čistá temnota len občas to prebleskne inou farbou. On mi vlastne nepovedal ako sa malo jeho dieťa volať. Hm….

“Maličký. Počuješ ma?” zašeptám.

“Nie,” ozve sa z tmy.

Zacukajú mi kútiky úst.

“Aha. Dobre, tak ja odídem keď tu nikto nie je a poviem Herodesovi, že jeho syn je príliš tvrdohlavý,” poviem dosť nahlas, aby ma maličký počul.

“Počkaj. Kto si? A prečo si tu? Moji rodičia ma nechcú. Nenávidia ma,” započujem plač.

“Majú ťa radi, len Herodes bol veľmi vystrašený. Keď o teba prišiel, takmer to neprežil,” usmejem sa nežne.

“Vážne? Takže ma nebudú nenávidieť?” spýta sa nádejne.

“Nie. Budú ťa milovať. Už teraz ťa Herodes miluje. A kto som, zistíš neskôr. Chceš sa k ním vrátiť?” spýtam sa.

“Áno. Prosím. Pomôž mi,” zašepká.

Usmejem sa a vypustím svoju mágiu. Bohužiaľ to nejde bez toho, aby som odblokoval spomienky Rudolfúsovi, ale to je teraz to hlavné. Nie len to malé, ale a Herodes, potrebuje cítiť jeho lásku. Obklopí ma biele svetlo a keď otvorím oči, tak sa pozerám do Herodesových oči.

“Musel som to urobiť,” zašeptám.

“Ja viem. Všetko je v poriadku. Zachránil si mi dieťa. Ďakujem,” vzlykne a ja sa ponorím do spánku.

Tom

                      Zamračene sledujem Herodesa vo svojej pravej podobe a so zavrčaním prídem k Harrymu, ku ktorému sa skloním. Pohladím ho po tvári a pozriem sa na Herodesa.

“Čo si si sakra myslel, že robíš?” zavrčím, ale prestanem, keď si všimnem, že sa omráčene pozerá ku dverám.

“Herodes,” vydýchne Rudolfús.

Herodes sa s plačom rozbehne k nemu a schová sa mu v náručí. Nechápavo ho sledujem. Všimnem si, že ostatní ich tiež nechápavo sledujú.

“Rudi. Toľko si mi chýbal. Prosím odpusť mi,” šepká Herodes.

“Už je to v poriadku. Všetko je v poriadku,” zotrie mu Rudolfús slzy a pobozká ho.

Tak teraz sa na nich pozeráme ešte šokovanejšie. Čo spolu majú?

“Hm….Nemôžeme ísť inde? Je tu zima,” započujem Harryho ospalo.

Rýchlo sa naňho pozriem.

“Máš pravdu. A toto by chcelo vysvetlenie,” prikývnem a nasmerujem ich do svojej pracovne.

Lucius

                  V Tomovej pracovni si posadáme na gauč a voľné miesta. Heramesa si stiahnem na kolená. Teraz je to už jedno. Narcisa nám už nebude stáť v ceste. Herodes sa ešte stále nepremenil do svojej chladnej podoby, čo mi príde ešte divnejšie. Sadne si pri Rudolfúsa, ktorý si ho pritiahne k sebe.

“Takže?” spýta sa Tom, ktorý sedí za stolom a na kolenách mu oddychuje vyčerpaný Harry.

“No….” skloní hlavu Herodes.

“My čakáme,” zamračí sa Herakles.

“Ja vám môžem povedať, len to čo viem ja. Čo sa stalo dole to netuším,” ozve sa Rudolfús.

“Tak začni,” pretočí oči Eldorádo.

“Pred pár rokmi počas môjho pobytu v Azkabane sa odo mňa začali Dementori držať ďalej. Vtedy tam prišiel za mnou Herodes a lepšie sme sa spoznali. Nakoniec mi povedal všetko. A zistili sme, že som jeho spriaznená duša. Tesne pred tým než ste nás dostali von, tak som sa s Herodesom spojil. Potom mi zablokoval spomienky, takže som si naňho nespomenul až do dnešného dňa. Ale neviem, čo sa zmenilo, že mi odblokoval spomienky,” začne Rudolfús.

Prekvapene sa naňho pozeráme. Nakoniec sa otočíme na Herodesa.

“Teraz si na rade ty, Herodes. Je okolo teba príliš záhad,” popoženie ho Herames.

On však rozprávať nezačne. Začne niekto od koho sme odpoveď nečakali.

“Už dlhšiu dobu o tom viem a tiež cítim, že toho naňho už bolo veľa. Rozhodol som sa to konečne raz a navždy vyriešiť. Dôvod, prečo som to urobil vám môže povedať len Herodes ak bude súhlasiť, ale to ja som ti odblokoval spomienky. Keby som to neurobil, nemôžem pomôcť ani Herodesovi a ani…..” odmlčí sa Harry.

Pozrie sa na Herodesa a potom sa stúli k Tomovi. Zavrie oči a zase spí. Pozdvihnem obočie.

“Zdá sa, že si na rade Herodes, aj keď som hentomu nepochopil,” ukáže palcom na Harryho Tarrian.

“Ehm…..takže…...Ako už povedal Rudolfús, tak som sa s ním spojil a to dnes bolo hlavne kvôli tomu. Tým, že som Rudolfúsovi zablokoval spomienky, tak som tým ublížil hlavne sebe,” povzdychne si a pozrie sa na Rudolfúsa.

“Po tej našej spoločnej noci som otehotnel. Bohužiaľ môj žiaľ a to, že si sa odo mňa úplne odtrhol, spôsobilo že som potratil,” skloní hlavu.

Vyvalím oči a niekoľko chalanov zalapá po dychu.

“Takže si pod srdcom nosil naše dieťa a aj tak si mi tie spomienky nevrátil? Prečo Hero?” chytí ho za bradu Rudolfús.

“Nemohol som. Zistil som to až keď som potratil. Vlastne som si to aspoň myslel. To je dôvod prečo je Harry tak unavený. Zistil, že som v skutočnosti neporadil, len moje dieťa malo strach a tak sa uzavrelo. Rovnako ako som sa uzavrel ja. Nedovolil som mu rásť. Vlastne moja schopnosť spôsobila, že stopla tehotenstvo. Harry mi ale pomohol a aj môjmu dieťatku. Preto ti odblokoval spomienky. Stále som tehotný a teraz môže naše dieťa rásť. Ale pochopím ak ho nechceš,” po tvári mu stečie slza.

“Takže budeš mať dieťa?” spýta sa Ab.

Prikývne.

“Nech ťa už nikdy nič podobné nenapadá. Milujem ťa a aj naše dieťa,” pobozká ho Rudolfús.

Fajn. Dnes je toho vážne moc.

“Zdá sa to len mne alebo sa dnes vážne stalo viac vecí ako za posledný rok?” zašeptá Ron.

Prikývneme.

“Poďme spať. Sú skoro tri ráno. A Herodes. Ešte niečo,” postaví sa Harry na nohy.

Pozrieme sa naňho. Toto bude vážne.

“Nechcel som to hovoriť, keď pri tebe nebol Rudolfús, ale hlavne preto, že som moc nevládal ti to povedať, ale……….je tu riziko, že tvoje dieťa bude niesť následky toho potlačenia tehotenstva. Ale bude mať veľmi podobnú schopnosť ako ty a tak sa s tým možno ľahšie vyrovná. Hlavne mu ale musíme nájsť osudového partnera čo najskôr. Bude sa s tým vyrovnávať ľahšie, keď pri ňom bude jeho osudový partner,” povie ticho a oprie sa o stôl.

Je príliš slabý, tak ho Tom vezme na ruky. Zato Herodes vyzerá na zomretie. Rudolfús sa ho snaží upokojiť, ale môcť to nepomáha, Herodesov dych sa skracuje až dostane záchvat plaču. Zrúti sa Rudolfúsovi do náruče. Ten ho vezme na ruky a odnesie z izby.

“Harry! Teraz si mu to nemal hovoriť! Vieš, že stres je v tehotenstve ten najhorší!” pozriem sa na zamračeného Terztana.

“Terztan, buď ticho. Je len dobré, že sa o tom dozvedel už teraz. Môže sa na to aspoň pripraviť. A ty by si mal tiež,” zavrčí naštvane Harry.

“Č...čo tým myslíš?” prehltne ťažko Terztan.

“To čo som povedal. Myslel si si, že tie tvoje zranenia nebudú niesť následky?” uškrnie sa.