XLIV.

XLIV.

Benjamín

                     Keď uvidím koho so sebou moji strýkovia priviedli, tak sa môžem zblázniť samou radosťou. Odtrhnem sa od Freda s Georgeom a rozbehnem sa ku svojmu bratovi. Skočím mu okolo krku.

“Ahoj, Beny. Rád ťa zase vidím ty treštidlo,” zasmeje sa Arrian.

“Aj ja ťa rád vidím. Chýbal si mi,” zašeptám.

Odtiahnem sa od neho a otočím sa na jeho manžela, ktorý na rukách drží trojročné dieťa, ich syna. Usmejem sa.

“Ahoj,” prikývnem.

“Ahoj, Beny. Rád ťa vidím, ale mám pocit, že Ravi ťa vidí oveľa radšej,” uškrnie sa na chlapca, ktorý sa pýta za mnou.

“Ahoj, zlatíčko. Dlho sme sa nevideli, že?” natiahnem ruky a vezmem si ho na ruky.

“Stlýko, Ben!” zasmeje sa roztomilo.

Ešte stále nevie vysloviť r. Ale to nevadí, raz sa to naučí. Uprostred lúky sa objaví veľký stôl a pri lese jednorožce.

“Pôjdeme za jednorožcami?” spýtam sa malého Raviho.

“Áno,” zasmeje sa.

“Herakles…” pozriem sa naňho.

“S týmto stádom som sa ešte nestretol, tak neviem ako budú reagovať, ale môžeme to skúsiť, že maličký?” usmeje sa na malého a pohladí ho.

Vedľa nás sa odrazu ozve niekoľko malých jednorožcov. Prekvapene sa na nich pozrieme a malý sa pýta za zem. Položím ho a ešte ho držím pri sebe.

“Neublížia mu,” ozve sa Harry, tak malého pustím.

Príde k jednorožcom a začne sa s nimi hrať. Ja prídem k ostatným a postavím sa pri Freda s Georgeom.

“Abraxas, Terztan, viete, že toto som ešte nikdy nerobil a vážne neviem ako začať, tak som požiadal Niwiusa. Má moje povolenie a jeho obrad sa bude rátať rovnako ako môj,” usmeje sa Harry.

“Chceš povedať, že nás má oddať jednorožec?” spýta sa prekvapene Abraxas.

“Teda nič v zlom,” pozrie sa rýchlo na jednorožca, Niwiusa.

“Áno, to som tým povedal. Chcete snáď aby vás oddal Akyr?” spýta sa.

“Kto je zas Akyr?” spýta sa nechápavo Terztan.

To by sme tiež radi vedeli.

“Ten Pekelný kôň, ktorý sa ukázal na Manore, že?” spýta sa Herodes, už vo svojej pravej, démonskéj, podobe.

Stále si necháva svoju chladnú podstatu, aby necítil žiadne pocity. To jediné ho ešte drží nažive.

“Áno. Sú oddaný mne. Takže?” pozrie sa zase na Abraxasa s Terztanom.

“Niwius postačí,” povzdychne si Abraxas a oprie sa o Nevila.

Harry prikývne a potom už ide všetko rýchlo. Nakoniec majú ešte jeden obrad aj Harry s Tomom, tento krát pod Harryho celým menom, bez žiadnych skratiek. Nakoniec je oslava, na ktorej môžeme byť všetci sami sebou a nie pod maskami. Usmejem sa. Toto je život. Povzdychnem si.

“Čo sa deje, láska?” spýta sa ma George.

“Ale nič. Len som už unavený,” usmejem sa.

“Bodaj by nie. Už je pol druhej,” zívne Tarrian, ktorý sa k nám pridá.

“Kde sú Ab s Terztanom?” spýtam sa.

“Spia,” ukáže na okraj lesa, kde sú dve postele z divokých ruží, na ktorých spia tí dvaja.

O kúsok ďalej spí na podobnej posteli Erish. Usmejem sa. Dobrý nápad. Na druhom konci lúky sú Pekelné kone a prekvapivo sa nám ukázali. Sú nádherné. Ešte nikdy som nevidel tak krásne a majestátne kone ako sú Pekelné kone.

“Čo takto to už zabaliť? Všetci sa potrebujeme vyspať a myslím si, že Tom s Harrym majú na práci niečo dôležitejšie ako oslavovať,” uškrnie sa Eldorádo.

“Myslím si, že je to dobrý nápad, ale len preto, že ťa poznám El a vidím, že už ti prepína,” povie pokojne jeho otec a odíde pre Erisha.

Postavím sa a rozlúčim sa s bratom a jeho manželom. Ravi spinká na jeho rukách a tíško oddychuje. Je tak zlatý. Herodes sa rozlúči len s Harrym a spolu s Heramesom odletia. Lucius s Lestrangeovcami sa odmiestnia preč a my ostatní sa odmiestnime na Riddle Manor. Začína nám týždeň prázdnin. Už sa teším.

Harry

                     Keď dorazíme do Temného sídla, tak sa všetci rozídu do rôznych izieb. Rudolfús a Rabastan išli pred nami a Lucius sa vrátil do svojho sídla, lebo sa čoskoro mala vrátiť Narcisa. My s Tomom zamierime do jeho, teda už našich, komnát. Keď sa za nami zavrú dvere, dosť zneistím.

“Tom, ja mám strach,” pozriem sa mu do oči.

“Pokoj, láska. Nemusíme zájsť dokonca. Zastavím, keď mi povieš, áno?” pohladí ma po tvári a pritiahne si ma k bozku.

“Dobre,” usmejem sa.

Uloží ma na posteľ a nežne ma pohladí po boku. Je to tak príjemne. Najprv nechcem zájsť ďaleko, ale nakoniec mu aj tak podľahnem. Jediné čo vnímam je teplo, ktoré sa šíri mojim telom. Vôbec si neuvedomujem, že sa vo vlnách rozlieha po celom panstve…

Herakles

                         Ľahnem si do postele a čakám na Severusa. Dnes to bol vyčerpávajúci deň. Povzdychnem si a ľahnem si na bok čelom ku dverám od kúpeľne. Zavriem oči, keď v tom cezo mňa prejde vlna vzrušenia. Je mi jasné čo sa deje. Sakra! Ako som mohol zabudnúť? Teraz som mal byť radšej ďaleko od neho, ale nie, ja musím byť hneď v epicentre. Zavzdychám a nemôžem si pomôcť, aby som sa nedotkol svojho bolestivo napnutého mužstva. Zavzdychám hlasnejšie, keď vyjde z kúpeľne Severus. Stuhnem, sčervenám a radšej sa od neho rýchlo odvrátim na druhý bok. Neuvedomím si, že sa jemne chvejem.

“Herakles, čo sa deje?” ľahne si pri mňa a pohladí ma po chrbte.

Zaskučím a zahryznem si do pery, aby som nevzdychal. To sa mi však moc dlho nepodarí.

“Zabudol som, že mám byť teraz ďalej od Harryho, pretože jeho vzrušenie, keď je panic budem pociťovať rovnako ako on, ale nie, ja som musel prísť rovno do epicentra. Herodes a Herames to nebudú až tak cítiť, lebo sú ďaleko,” vydýchnem.

“Poď sem. Mohol si mi to povedať. Pomôžem ti s tým,” pritiahne si ma k sebe a pobozká ma na krk.

Toto je na mňa už príliš. Viem, že Sev nezájde príliš ďaleko a tak sa úplne uvoľním a nechám ho mi pomôcť…

Pri Bradavickej bráne v tú noc o dve hodiny skôr….

                “Prečo sme Brumbálovi nemohli povedať o Potterovi, že sa pridal k Temnému pánovi?” zamyslí sa jedna z troch postáv zahalených v čiernom plášti.

“Niekto nám upravil myseľ, aby sme o tom nemohli hovoriť, keby nás niekto počul a ani napísať,” zavrčí druhá, najmenšia postava.

“Urobili sme zo seba úplných idiotov! Rozprávali sme samé hlúposti. - Dnes na večeru som mala kura s ryžou…. - Koho to sakra zaujíma?! Ten kto to urobil, bude platiť,” rozčuľuje sa tretia postava.

“Pokoj, sestra. Voldemort aj tak prehrá a potom bude svet patriť len nám,” zasmeje sa prvá a všetky sa odmiestnia preč.

Azkaban, rovnaký čas…

Herodes

                 Pozerám sa do zrkadla, ktoré vytvorili Dementori, aby som vedel, čo sa deje vo svete. Je magické. Ukáže mi všetko čo chcem. Práve sa pozerám na tri zahalené postavy pri Bradavickej bráne. Zle sa uškrniem keď započujem ich slová.

“Prečo sme Brumbálovi nemohli povedať o Potterovi, že sa pridal k Temnému pánovi?”

“Niekto nám upravil myseľ, aby sme o tom nemohli hovoriť, keby nás niekto počul a ani napísať.”

“Urobili sme zo seba úplných idiotov! Rozprávali sme samé hlúposti. - Dnes na večeru som mala kura s ryžou…. - Koho to sakra zaujíma?! Ten kto to urobil, bude platiť.”

“Pokoj, sestra. Voldemort aj tak prehrá a potom bude svet patriť len nám.”

Sú tak naivné, že to svet nevidel. Zahmlím obraz a odídem do postele. Samozrejme, že to ja som ich začaroval. Nemôžeme riskovať, že nás dve zradkyne a jedná mladá hus prezradia. Zavriem oči a o chvíľu za spevu Dementorov zaspím. Vždy som miloval keď ma takto uspávali. Pousmejem sa.

Harry

                        Ráno sa zobudím v náručí svojho manžela. Pousmejem sa keď si spomeniem na minulú noc. Vážne netuším čoho som sa tak bál. Bolo to úžasné a Tom bol vážne nežný. Otvorím oči a pobozkám Toma na hruď, na ktorej ležím. Zavrtí sa a otvorí oči.

“Dobre ráno láska,” pobozká ma.

“To najlepšie,” oplatím mu bozk.

“Včera si bol úžasný. Čo tak si to zopakovať?” zavrní mi do ucha.

Zachichocem sa.

“Tom. Všetko ma bolí,” usmejem sa nežne.

“Ublížil som ti?” strachuje sa.

“Nie. Som v poriadku. Bol si úžasný, ale aj tak to teraz trochu bolí,” sčervenám.

“Dobre, láska,” pobozká ma.

Vtom niekto zaklope na dvere. Sčervenám a viac sa zakryjem.

“Áno?” skríkne Tom.

Dvere sa otvoria a v nich stojí Abraxas. Prekvapene sa naňho pozriem.

“Abraxas, čo sa deje?” spýtam sa.

“Prepáčte, že ruším, ale raňajky sú na stole v jedálenskej sieni a chceli sme vedieť, či sa k nám pridáte alebo nie, ale ako vidím, tak som rušil,” sčervená a skloní hlavu.

“Nie, Abraxas, nerušíš. Prídeme,” usmeje sa Tom.

“Dobre,” usmeje sa a pohladí si bruško.

Potom odíde. Pozriem sa na Toma a vyleziem z postele. Zavriem sa v kúpeľni a zaleziem pod sprchu. Prejdem si k boku, kde mám znamenie draka a pozriem sa naňho prekvapene. Modrý drak jemne žiari. Prejdem si po ňom jedným prstom a voda, ktorá na mňa dopadala sa zrazu rozostúpila a začala okolo mňa krútiť. Zalapám po dychu. Čo to má znamenať? Zľaknem sa a pustím znamenie. Voda sa hneď vráti do pôvodného stavu. Rýchlo vyjdem zo sprchy a len so županom vyjdem z kúpeľne. Za dvermi narazím do Toma, ktorý má zachytí, aby som nespadol.

“Harry, čo sa deje?” spýta sa.

Ťažko dýcham a pritisnem sa mu k hrudi.

“To nič. Všetko je v poriadku. Len som mal zlý pocit,” vydýchnem.

“Čo ťa tak vydesilo?” pozrie sa mi do oči.

“Ale nič. Všetko je v poriadku. Naozaj,” zašeptám do jeho krku.

“Dobre, láska. Obleč sa, ja idem do sprchy,” pobozká ma do vlasov.

Prikývnem a odstúpim od neho. Zamierim ku skrini, ktorú otvorím a nestačím sa diviť. Sú v nej úplne nové veci. Pozriem sa na Toma.

“To je darček od tvojich bratov pre teba. Potrebuješ nové oblečenie, ale zatiaľ som nevidel aké ti doniesli,” usmeje sa a zavrie sa v kúpeľni.

Usmejem sa. Sú tu podobné veci, aké som mal na rande s Tomom. Zo skrine vytiahnem čierne kožené nohavice, ktoré sa určite prispôsobia telu, biele tričko s krátkym rukávom, ktoré je tiež priliehavé na telo a na to čiernu koženú vestu bez rukávov. Obujem si čierna tenisky a pozriem sa do zrkadla. Je to úžasné. Vlasy si zopnem na zátylku čiernou gumičkou a do nej pripnem zlatú sponu. Na ruku si dám náramok od Toma a pozriem sa na prst, kde žiaria môj zásnubný a môj svadobný prsteň. Usmejem sa. Nikdy som nebol šťastnejší. Akurát vyjde von aj Tom. Pozrie sa na mňa a nestačí valiť oči. Zasmejem sa a prídem k nemu. Dám mu pusu.

“Páčim sa ti?” usmejem sa, keď ho držím okolo krku.

“Si prekrásny, láska. Nemôžem uveriť, že patríš práve mne,” usmeje sa a pohladí ma po tvári.

“Počkám ťa v sieni,” zašeptám celý červený a odídem z izby.

Na tieto chváli si snáď nikdy nezvyknem. Odrazu sa mi v hlave ozve Dragonis, aby som prišiel za ním, tak zamierim na dvor.