XLIII. Oslava

XLIII.

Harry

                Dezorientovane sa rozhliadnem. Uvidím ako sa Akyr premiestnil preč v ohnivých plameňoch. Pozriem sa okolo a zistím, že všetci hostia sa tvária, akoby sa nič nestalo. Nechápem to. Uvidím Toma ako sa ku mne skloní a pomôže mi na nohy. Opriem sa oňho.

“Si v poriadku?” spýta sa ma.

“Áno. Už mi je lepšie. Čo sa stalo?” spýtam sa zatiaľ čo Severus opraví kúzlom stôl.

“Nevieme čo sa stalo. Prezriem ťa či si v poriadku,” odpovie mi Severus.

“Nie je. Harry poď sem,” objaví sa za ním Aran.

“Čo mu je,” spýta sa Tom.

Ostatní sú pri stole a Remus musí držať Síriusa, aby nevyskočil a neutekal za mnou. Odstúpim od Toma a pomaly prídem k Aranovi. Tomu spadnem do náruče.

“Pokoj. Tu, sadni si,” posadí ma na jednu voľnú stoličku bližšie k démonskému stolu.

Pozrie mi do oči. Zamračí sa a otvorí mi ústa. Potom ma chytí za ruku a ja zaskučím, ako ma to zabolí.

“Pil si niečo potom, čo ti zostalo zle?” spýta sa.

“Tomov pohár s vodou. Potom si len pamätám, ako ma rozbolela hlava a spadol som na zem,” prikývnem.

“Tak čo mu je? Bude v poriadku?” spýta sa Tom.

“Bude v poriadku. Ten Pekelný kôň mu zachránil život. Vyzerá to tak, že niekto ti do pitia dal Ostrovný Jed, tiež zvaný ako Tichý zabijak. Teba by zabil hneď, vyzeralo by to na infarkt, no Harryho len oslabil a pomaly ho zabíjal. Ten kôň mu z tela ten jed dostal, ale bude ešte tak hodinku oslabený. Zostaneš s nami pri stole. Ty si dávaj pozor na to, čo ješ. Teraz ťa Harry zachránil, ale nemusí to tak byť vždy a raz to môže stáť život jeho,” vezme ma Aran na ruky a vezme ma k stolu.

Tam ma posadí pri Síriusa. Hneď sa ocitnem v jeho náručí. O chvíľu príde aj, ešte stále otrasený, Tom a posadím sa mu do lona. Hlavu si opriem o jeho rameno a trochu zaspím.

Tom

              Niekto ma chcel otráviť a schytal to za mňa Harry. Som naštvaný, ale tiež hrozne smutný. Mám o neho strach. Prídeme k stolu a posadím sa na voľné miesto. Harryho si posadím na kolena. Položí si hlavu na moju hruď a o chvíľu zaspí.

“Ako si vedel, že je to práve ten jed?” spýtam sa Arana.

Celkom dobre sme sa spoznali a dá sa s ním veľmi dobre porozprávať.

“Jeho oči. Mal v nich biele kryštály a v ústach ešte stále stopy po jede. Jedine Tichý zabijak má takéto príznaky a zostávajú stopy. Čo ma privádza k otázke, prečo by niekto chcel zabíjať, tak zrejmým spôsobom. Teraz ho takú hodinu nebozkávaj, lebo by sa ten jed dostal do tvojho krvného obehu,” odpovie mi.

“Ako to, že si necítil, že sa otrávil?” spýta sa Severus.

Celkom dobrá poznámka.

“Nemôžem cítiť každého človeka na zemi, ktorý sa chce otráviť alebo zabiť. Navyše ten jed nebol určený jemu, ale Tomovi. Ak by ten jed chcel vypiť Tom, tak to cítim, ale vypil ho Harry. Tým, že nebol preňho, tak som ani necítil, že má v pohári jed,” odpovie mu.

“Aha,” odpoviem.

Ešte sa máme čo učiť. Uškrniem sa. Zvyšok oslavy sa bavíme a tancujeme. Ron so svojimi bratmi ešte zatiaľ neprehovorili s ich rodičmi. Harry sa prebudil za hodinu a niečo a bol úplne v poriadku, začo som bol vďačný. Aran spomenul, že keby nebol v poriadku, tak by sme našu prvú noc museli odložiť. Nevadilo by mi to, ale viem, že Harrymu by to prišlo ľúto a obviňoval by sa. Práve s ním tancujem a vidím na ňom aký je šťastný aj cez to, čo sa stalo. Nakoniec sa pridáme ku stolu kde práve sedeli bratia Weasleyovi s Dracom, Nevilom a ich partnermi. Terztan sa opieral o Draca a Abraxas zase o Nevila a pomaly zaspávali. Vtom k nášmu stolu prišli Ronovi rodičia aj s Giny, Billom a jeho ženou Fleur.

Ron

                        Keď k nám príde zvyšok našej rodiny, tak iba pozdvihnem obočie. Pozriem sa na bratov, ktorí to tiež nechápu. Sadnú si na voľné miesta medzi Abraxasa a mňa. Abraxasovi sa to moc nepáči a chráni si svoje bruško, tak sa s ním Nevil vymení. Pozdvihnú nad tým obočie.

“Nevil, nepovedal si nám, že máš priateľa. Tvoja babka nebude moc šťastná,” uškrnie sa Giny.

“To nie je tvoja vec Giny,” zavrčím.

“Nemáš dôvod sa nás báť,” odpovie otec.

“Ja sa vás nebojím. Ja len chránim svoje dieťa,” odpovie pokojne Ab a schová sa ešte viac do Nevilovej náruče.

“Dieťa!?” spýta sa nechápavo a šokovane Fleur.

No šokovaný sú všetci.

“Áno. Ak nás teraz ospravedlníte, tak sa vzdialime. Ideš si zatancovať láska?” spýta sa Nev.

“Iste,” prikývne.

“Počkajte, my pôjdeme s vami. Potrebujem sa trochu hýbať, lebo zaspím. Ideš Dráčik?” spýta sa ospalo Terztan.

“Jasné, zlato, ale len chvíľu. Potom si pôjdeš oddýchnuť za tvojim strýkom,” usmeje sa Draco a vstane.

“Jasné. Huh. Som len na začiatku tehotenstva, ale cítim sa hrozne. Som zvedavý ako to prežijem,” zasmeje sa a aj s Dracom odíde na tanečný parket za Nevilom a Abraxasom.

“O čom to hovorili?” spýta sa Bill.

“Chris je tehotný zase s Dracom. A musím uznať, že Draco aj Nevil sa ako budúci otcovia chovajú viac než príkladne, napriek ich nízkemu veku. Ospravedlníte nás, prosím? Ja s mojim manželom sa teraz vzdialime zo svadby. Máme ešte nejaké povinnosti, ako povedal Brumbál. A mám pocit, že za chvíľu tu už nikto nezostane. Už tu v podstate nie je skoro nikto z Bradavic a ani zo smrťožrútov,” usmeje sa smutne Harry.

Viem, že to len hrá a že za hodinu, presne o dvanástej, sa aktivujú naše prenášadla, ktoré nás odnesú na druhú Svadobnú hostinu, ktorá sa koná po polnoci. Vtedy tu už nikto nebude. Manor je začarovaný tak, aby tu už nikto po trištvrte na dvanásť nechcel zostať. Zostanú tu, len Harry s Tomom, Malfoyovci, my, Lestrangeovi bratia, Severus, ten predsa nemôže chýbať, Sírius s Remusom a samozrejme démoni. Je to geniálne. Harry s Tomom, ktorý vážne vyzerá, že je skôr naštvaný, než šťastný, odídu a my tu zostaneme len v “rodinnom” kruhu. Tarrian sa ku mne tisne a ostražito sleduje mojich rodičov.

“Môžem sa spýtať, čo od nás chcete? My sme nezabudli na to, ako ste chceli dať našim rodičom Veritasérum,” spýta sa Eldorádo.

“Vážne sme nevedeli, že je tvoj otec tehotný. Navyše v tak malom množstve by to nikomu neublížilo,” bráni sa mama.

“Tehotným mužom to ublíži dvojnásobne, hlavne ak je našej krvi. My nie sme moc priaznivý k Veritaséru a pre nás funguje ako jed,” povie ticho, ale chladne Ben.

“A prečo nám to hovoríte, keď je to očividne vaša slabina?” spýta sa otec.

“Pretože aj tak s tým nič neurobíte a na pochybné jedlo si dávame pozor. Len nás nenapadlo, že ste tak sprostý a dali by ste nám ho do jedla. Odteraz už si dáme pozor. O to sa nebojte,” usmeje sa pokojne Ben.

“Teraz nás ospravedlňte, ideme si ešte zatancovať, než pôjdeme robiť iné povinnosti,” zasmeje sa El a pobozká Charlieho, ktorý mu bozk oplatí.

“Byť vami, tak sa chystám na to, že onedlho budete možno starý rodičia,” zašepká s úškrnom Charlie a vstane.

Zasmejeme sa nad vyvalenými očami našich rodinných príslušníkov a odídeme na parket. Fred s Georgeom si striedajú Benyho medzi sebou, čo je vážne vtipné. Pred pol dvanástou si ma Tarrian odtiahne bokom, medzi stromy.

“Čo sa deje láska?” spýtam sa.

“Už sa to pomaly vyprázdňuje. Chcem sa ťa spýtať, že dnes v noci sa vezmú aj Draco s Terztanom a Nevil s Abraxasom, tak či si nechceš vziať ty mňa. Hrozne po tebe túžim, ale nechcem s tebou spať pred svadbou. Poznáš dôvody a tiež fakt, čo sa stalo Abraxasovi s Terztanom,” pozerá sa mi do oči.

Viem, že by si ma chcel vziať, aj ja hrozne chcem, ale….no je to tu ale…

“Tarrian, vieš, že by som si ťa rád vzal. Milujem ťa. Túžim po tebe, ale nebolo by to práve teraz vhodné. Vieš, že máme plán a toto doňho nepatrí. To nehovorím o tom, že som neplnoletý. Nevil s Dracom, ak sa im na to príde, budú mať tiež problémy. Teda vlastne iba Nevil, pretože on nemá povolenie od svojej babičky. Sľubujem ti ale, že si ťa raz vezmem. Budeš len môj. Už teraz si len môj,” pobozkám ho.

Vášnivo mi bozk opätuje. O chvíľu ho opriem o strom a začnem ho hladiť. Začnem ho bozkávať na krku a on pri tom niečo syčí v parselčine a do toho vzdychá.

“Ehm.. Ehm….na takéto veci máte svoju izbu, nie hádam?” ozve sa pri nás odkašlanie.

Odtrhneme sa od seba a pozriem sa na narušiteľa. Tarrian je celý zadýchaný a červený.

“Ahoj...Herodes,” dostane zo seba.

“Pohnite si. Prenášadla sa vám onedlho z aktivujú,” povie a odíde.

Pozerám sa za ním.

“To čo malo znamenať?” pozriem sa na Tarriana.

“Taký je stále. Odkedy zistil, že nemôže byť so svojou spriaznenou dušou, sa ani raz nezasmial, nie to ešte úprimne a od srdca. Je na tom rovnako ako Herames,” povzdychne si.

“Nezdalo sa mi, že by Herames mal nejaký problém,” prekvapí ma to.

Pomaly sa vydáme cestou k sídlu.

“To preto, že Herames sa s tým zmieril a navyše jeho spriaznená duša sa pred ním neuzavrela ako to urobila tá Herodesova. A k tomu sa Herames dal dohromady so svojou láskou už dnes ráno,” odpovie mi.

“Kto je jeho spriaznená duša?” spýtam sa.

“Sa pozri,” uškrnie sa a ukáže na breh menšieho jazera, okolo ktorého ideme.

Vyvalím oči. Stojí tam Herames v podobe Siraela Lemiona a je zavesený na Luciusa. A hádajte čo asi tak robia. Oni sa bozkávajú a to dosť vášnivo. Pozriem sa na Tarriana, ktorý sa uškrnie a ťahá ma dnu.

“Dlho bol oddelený od svojej lásky a k tomu si Lucius veľa vytrpel. Herames ho potrebuje cítiť a potrebuje ho upokojiť a zbaviť bolesti,” vysvetlí.

To mi veľmi pomohlo, uškrniem sa v duchu sarkasticky. Prídeme až do sídla, kde o chvíľu neskôr príde aj Lucius s Heramesom a je veľmi zábavné, ako sa snažia tváriť, že medzi nimi nič nie je. Teda myslel som si, že Malfoyovci sú veľmi dobrý v predstieraní, ale teraz sa to Luciusovi moc nedarí. Za pár sekúnd sa premiestnime na Temnú lúku, kde už čaká Harryho démonská rodina. Z oslavy odišli skôr, lebo Erishovi zostalo zle, ale vyzerá to, že už je v poriadku. A tiež s nimi prišiel niekto nový, kto na Manore nebol.

Niekde na pobreží Francúzska…..

               “Tak čo. Zistila si niečo?” spýta sa jedna z troch zahalených postáv.

“Áno. Voldemort bol vždy idiot. Nikdy ho ani len nenapadlo vás podozrievať. Pokúsila som sa ho na oslave otráviť, ale bohužiaľ to vypil ten idiot Potter! Ale bolo to v poriadku. Nikto si ani len nevšimol, že som pod Mnoholičným elixírom,” zasmeje sa druhá postava.

“Dobre. Toto bol úžasný plán. Poďme. Musíme ísť podať správy nášmu pravému pánovi. Dúfam, že si mi tam neurobila hanbu,” usmeje sa kruto tretia postava a všetky postavy sa odmiestnia.