XLII. Svadba

XLII.

Herames

                      “On tu nie je? Už tu mal byť. Kto ho má vlastne odviesť k oltáru?” spýta sa Herakles jedno cez druhé.

“Myslíte si, že zase ušiel?” spýta sa Eldorádo.

“O čom to hovoríte?” spýta sa nechápavo Tarrian.

“Ale nič. To pochybujem,” odpoviem obom.

“Tak počkáme až do obradu. Určite je s tým, kto ho má odviesť a ten mu určite povedal, že sem nemá chodiť skôr ako začne obrad,” upokojuje nás Herakles.

“Len dúfam, že príde. Bolo by dosť trápne, keby sme začali a nikto nešiel uličkou,” uškrnie sa Ben.

Pretočím oči. Posadáme si na svoje miesta a obrad pomaly začne. Nakoniec ich oddá Brumbál. Svoj démonský sľub si dajú cez Svadobnú noc. Začne hrať hudba a ja mám vážne strach, že Harry nepríde, ale ten ma prejde, keď sa objaví na druhom konci uličky na jednorožcovi. A čo viac…..má na sebe sedlo z čistého striebra a smaragdov. Ale Harryho šaty a výzor je na nezaplatenie. Nie je divu, že všetci sa naňho pozerajú ako na zjavenie, dokonca aj hudba prestala hrať a všetko stíchlo, žeby aj muchu na druhom konci lúky bolo počuť.

Harry

                Zobudím sa o pol štvrtej. Usmejem sa a pozriem sa na Niwiusa. Nechápavo sa naňho pozerám.

“Prečo máš na sebe sedlo a uzdu?” spýtam sa.

‘Keď príchod tak poriadny. A vieš čo zaujme ešte viac ako príchod na jednorožcovi?...... Príchod na OSEDLANOM jednorožcovi,’ zasmejem sa.

“Ty si číslo,” pokrútim hlavou.

‘Tak poď. Musíš sa tam dostať skôr, ale ukážeme sa im až na obrade,’ ukáže mi, aby som si naňho vyskočil.

Urobím tak a o chvíľu zmizneme v striebornej žiare. Objavíme sa v nejakej veži z výhľadom na veľkú záhradu, kde je celá škola a ďalších niekoľko ľudí. Zdesím sa. To ich je až toľko? Myslel som si, že ich bude menej.

“Kde to sme?” pozriem sa na Niwiusa, na ktorom ešte stále sedím.

‘Na Malfoy Manor. Túto svadbu chystali tvoji priatelia veľmi dlho. Lord Malfoy navrhol, aby si mal svadbu tu. Už ti brat spomínal, že nemôžeš mať svadbu na niektorom zo zámkov, lebo by sme sa prezradili, ale toto miesto vyhovuje, nie?’ spýta sa.

“Áno. Je to prekrásne, ale vôbec som nepočítal s tým, že tu budú celé Bradavice,” povzdychnem si.

‘Za to môže Brumbál. Nechcel súhlasiť so svadbou, ak tam nebudú celé Bradavice…..’

“.....a keďže je môj čarodejnícky opatrovateľ, tak s tým musel Tom buď súhlasiť, alebo zase vyhlásiť vojnu,” dokončím s povzdychom.

‘Presne. Ale nič si z toho nerob. Sídlo zabezpečili, aby sa nikto nedostal do iných chodieb ako je dovolené,’ odpovie.

“Navyše ja budem tak okúzľujúci, že sa celý večer ku mne Tom ani nedostane,” poviem sarkasticky.

‘Ako vieš, čo som chcel povedať?” prekvapí sa hrane Niwius.

Rozosmejem sa. Hneď, ale odídeme dole, lebo začala hrať hudba. Niwius beží cez celý dom, aj cez steny, na čom sa už ani nepozastavujem, tak nie je divu, že sa o chvíľu objavíme na začiatku uličky. Hneď ako nás zazrú, tak na nás vyvalia všetky oči. Započujem šepkanie hlavne od študentov a pri ich témach vážne sčervenám.

‘Niwius, neviem či bol najlepší nápad ma obliecť práve do tohto,’ pomyslím si neisto.

‘Vyzeráš úžasne. A to červenanie ti ešte viac pridáva nádych nevinnosti. Jediné čoho by si sa mal báť, je nádych žiarlivosti na Toma, že patríš práve k nemu. Chlapec-ktorý-prežil a Temný pán. Lepšiu dvojku svet nevidel,’ ozve sa mi v hlave smiech.

Povzdychnem si. Hudba zase začne hrať a Niwius sa vyberie vpred. Je mi neskutočne trápne. Zdvihnem hlavu a pozriem sa na Toma, ktorý stojí pred Brumbálom s kamennou tvárou. Najprv sa zľaknem, že ma fakt nenávidí, ale nakoniec sa upokojím, keď sa mu v očiach odrazí hrdosť, pýcha a láska. Chcem sa pousmiať, ale viem, že nemôžem. Musím predstierať smútok. Nasadím zúfalý výraz a z oka mi stečie slza. Zavriem oči a so sklonenou hlavou a slzami na tvári ma Niwius donesie až pred Brumbála. Zoskočím dole a Niwius sa mi pokloní. Potom sa rozbehne do lesa za sídlom. Cestou z neho zmizne sedlo aj s uzdou. Odišiel spať do Zakázaného lesa. Ešte mi totižto stihol poslať myšlienku, že pravá svadba nás čaká dnes o polnoci na Temnej lúke v Nebezpečnom lese, kde ma včera našli spať. Za Zakázaným lesom je totiž Nebezpečný les, ktorý je oveľa horší ako Zakázaný. A cesty tam vedú všelijaké. Opatrne prídem až pred Brumbála s Tomom. Slzy mi neprestávajú tiecť po tvári. Nikto nemusí vedieť, že je to radosťou. Vidím, že Tom má stále kamennú masku, len v jeho očiach sa odráža starosť a nevyslovená otázka. Postavím sa pred neho a chytím ho za ponúkanú ruku. Brumbál začne rozprávať samé nezmysli, aké sa na svadbách už hovoria. Potom prídeme na radu aj my. Keďže som mladší, tak idem prvý.

“Ja Harry J. S. Potter-K. si ťa beriem Thomas Marvolo Riddle za svojho zákonného manžela v mene tela, duše, aj samotnej mágie a spájam s tebou svoj život, telo, dušu i mágiu v dobrom i zlom, v temnote i svetle, v živote i smrti až na veky vekov, kým bude moja podstata žiť. Tak nech sa stane,” pozerám sa mu do oči.

Počujem zalapanie po dychu. Prisahal som len to, čo som cítil v srdci. Ak ma Herakles za tento týždeň niečo naučil o čarodejníckej svadbe, tak to, že je niekoľko druhov a že tento druh nie je možné akokoľvek zrušiť a zaväzujem sa ním svojmu manželovi naveky, ako srdcom, tak mágiou. Nebezpečné je to hlavne v tom, že nás musí prijať mágia a v našom prípade nie len tá čarodejnícka, ale aj démonská, inak môžeme prísť o mágiu alebo rovno nás to zabije. Vlastne len toho kto to povedal ako prvý. Tom to môže ešte zastaviť tým, že povie inú formulku.

“Ja Thomas Marvolo Riddle, Lord Voldemort a Temný pán si beriem teba Harry J. S. Potter-K. za svojho zákonného manžela v mene tela, duše, aj samotnej mágie a spájam s tebou svoj život, telo, dušu i mágiu v dobrom i zlom, v temnote i svetle, v živote i smrti až na veky vekov, kým bude moja podstata žiť. Tak nech sa stane,” odpovie bez zaváhania.

Obklopí nás biela, čierna, červená a zelená niť mágie a prepojí naše podstaty. Trochu to bolí, tak zavriem oči. Onedlho spokojne vydýchnem. Odrazu je všade hrobové ticho.

“Ehm….môžete si dať prvý manželský bozk,” povie o chvíľu do hrobového ticha Brumbál s deduškovským úsmevom na perách.

Je mi z neho zle, ale nevšímam si ho, pretože si ma Tom pritiahne bližšie a vášnivo ma pobozká. Bozk mu opätujem. Moc často sme sa takto hlboko nebozkávali. Teraz sa to, ale zmení. Keď bozk skončí, tak sa ozve potlesk a ja zase celý sčervenám. Aj plač ma už prešiel. Nakoniec si ideme sadnúť za hlavný stôl, kde samozrejme sedí aj Brumbál, Sírius a Remus. Oni sú známi ako moja najbližšia rodina. Aj keď Brumbála by som najradšej vyškrtol. On mi nie je a nikdy nebol ničím. Zacítim ako ma Tom drží za ruku pod stolom. Som mu za to vďačný. Neviem, či by som sa dokázal ovládať. Prípitok má Sírius s Remusom, takže je jasné, že nezvládnem skrývať smiech. A nie som jediný. Len Toma jeho smrťožrúti sa dokážu ovládať, aj keď dosť ťažko. Večera prebehne v pohode. Už sa dokonca začne aj stmievať. Po slávnostnej večeri sa chystá prvý tanec. Viem, že večer musíme tancom zahájiť my, ale ja moc tancovať neviem a ani neviem, či by Tom tancovať chcel. Skloním hlavu a zahryznem si do pery.

“Smiem prosiť?” ozve sa vedľa mňa Tom.

Prekvapene zdvihnem hlavu. Pozriem sa mu do oči, ktoré ako jediné vyjadrujú svoju nehu ku mne.

“Bude mi cťou,” usmejem sa.

Čo som to povedal? Už mi ten titul kráľa, čo mi furt tlačia do hlavy lezie na mozog. Pomôže mi vstať a odídeme do stredu tanečného parketu, ktorý tvorí väčší kúsok trávnatej plochy medzi stolmi. Už sa úplne zotmelo a na nebi mraky zakrývajú mesiac. Postavíme sa do prostriedku parketu a hudba začne hrať. Pozerám sa do Tomových očí a je mi úžasne. Vtom mesiac vyjde spoza mrakov, a ožiari celú krajinu. Moje šaty začnú v mesačnom svite žiariť a ja sa viac nemôžem cítiť šťastnejší. Zavriem oči a ani si neuvedomím, že mi začali žiariť vlasy. Uvedomím si to až keď započujem výkriky a lapanie po dychu. Strhnem sa a pozriem sa okolo. Skoro všetci na mňa valia oči a na mám dosť strach. Všimnem si, že mi vlasy rýchlo zhasli a mesiac sa zase skryl za mraky. Hudba prestala hrať a ja skloním hlavu. Vidím ako k nám kráča Brumbál s Ministrom. Ten tu bol tiež? Tom si ma pritiahne k sebe.

“Harry, tvoja mágia sa prebúdza, pôjdeš s nami?” spýta sa deduškovsky Brumbál.

“Môj MANŽEL s vami nikam nepôjde,” uškrnie sa Tom.

“Som Harryho čarodejnícky opatrovateľ, takže sa s ním môžem v súkromí porozprávať,” usmeje sa milo Brumbál.

“Chcete povedať, že ste BOL jeho čarodejnícky opatrovateľ. Svadbou ste stratili všetku moc nad ním a teraz vaše povinnosti pripadli mne do jeho plnoletosti,” zasmeje sa zle Tom.

“Čože? Albus, čo ste to urobil? Bol naša jediná zbraň a vy ju len tak predáte,” zavrčí minister.

Je mi z toho zle.

“Ešte to neskončilo. Harry sa nikdy nepridá na temnú stranu,” zamračí sa Brumbál a odíde za ostatnými z Rádu, spolu s Ministrom.

“Tom, poďme si sadnúť. Nie je mi moc dobre,” zastonám a opriem sa oňho.

Zachytí ma okolo pásu a pobozká do vlasov.

“Čo ti je zlato?” spýta sa ustarane, keď si sadnem.

Na svojej tvári ale nedá nič poznať.

“To nič. Len sa mi urobilo máličko nevoľno,” usmejem sa nežne.

“Dobre. Zostaň tu. Dôjdem pre Severus s tvojim bratom,” pohladí ma nenápadne po chrbte.

Prikývnem a on odíde. Zoberiem si zo stola Tomov pohár s vodou a napijem sa. Hádam mi to čoskoro prejde. Svoj pohľad zameriam na Toma, ktorý je pri stole démonov a niečo tam rieši, ako so Severusom, tak s ostatnými. Rozbolí ma hlava, tak sa chcem znova napiť, ale pohár mi vypadne z ruky. Zatočí sa mi hlava a ja skončím na zemi. Nikto si nič nevšimol, tak zavriem oči.

Tom

                 Odídem za Severusom k stolu démonov, kde sa nachádzajú všetci, ktorých potrebujem.

“Ahoj, Tom. Kde máš Harryho?” všimne si ma Herakles ako prvý a usmeje sa.

“Necíti sa dobre. Chcel som sa spýtať, či si môže dať nejaký elixír,” odpoviem.

“Čo mu je?” spýta sa Abraxas a všetkých hneď prejde smiech.

“Neviem. Len mu zostalo zle, teraz sedí pri stole…” nedopoviem.

“Idem tam. Keby niečo….” nedopovie ani on, pretože sa ozve lámanie dreva, teda dreveného stola.

Rýchlo sa otočím a uvidím, že hlavný stôl, za ktorým sedel Harry je na maličké kúsky. Harry leží bezvládne na zemi. Chcem sa k nemu rozbehnúť, keď v tom začne silno žiariť.

“Pekelný kôň,” zašepká zdesene Herames.

“Čože?” otočím sa naňho.

“Pekelný kôň. Tých koňov nikto neovláda a nikdy sa neukazujú takejto spoločnosti. Sú príliš nebezpečné. Ani démoni o nich moc nevedia. Nikto ich nikdy nevidel a ani vidieť nemôže ak si to nežiada. Ja ho vidieť môžem, ale tiež len mlhavo, pretože nepatrí do Pekla, ale do Temnoty,” odpovie Herodes chladne.

Vyzerá to tak, že ani tento prevlek ho nijak nezmenil. Pozriem sa na Harryho, ktorý sa posadí a dezorientovane sa rozhliadne. Je v poriadku. Vydýchnem si a odídem za ním. Objaví sa oheň, ktorý hneď zmizne preč, takže sa k nemu môžem bez problémov priblížiť.