XL.

XL.

Lucius

            Vidím ako sa Harry prebudil. Pozriem sa na Heramesa, ktorý to nepostrehol, pretože bol stále stočený ku mne.

“Herames, Harry sa prebral, počuješ?” spýtam sa nežne.

Vôbec na mňa nereaguje, len skučí a nechce ma pustiť. Povzdychnem si a vezmem ho do náruče.

Harry

             Keď sa prebudím, tak namiesto stád, pri mne sedí Tom. Posadím sa a ocitnem sa v jeho náručí. Zašepká nežne moje meno. Nechápem, ako ma mohol vzbudiť. On má vážne miluje. Ale ako by sa dozvedel, že nie som v Bradaviciach? Jedine, že by mu to povedali ostatní, ale prečo by to robili, keď ma chcú zabiť? Po tvári mi stečie slza.

“Harry, láska. Čo sa deje?” zotrie mi slzu.

“Tom,” zašeptám a skryjem tvár v jeho plášti.

Ako som mohol uveriť, že by ma on dokázal zabiť? Prečo musím byť tak sprostý? A takmer som zničil našu svadbu. Vlastne ja som ju zničil. Zahodil som jeho prsteň. Rozplačem sa ešte viac.

“Je mi to tak ľúto, Tom. Prosím odpusť mi. Zahodil som tvoj prsteň. Je mi to veľmi ľúto. Prosím prepáč mi to. Milujem ťa,” vzlykám.

“Harry, láska. Upokoj sa. Tvoj prstienok našiel Herames. Len by ma zaujímalo, čo tomu predchádzalo,” ukáže mi prsteň.

Pozriem sa mu do oči.

“Ja…..počul som ostatných ako sa bavia, že som bastard a že sa ma musia zbaviť. Že im s tým veľmi rád pomôžeš, ale až po….svadbe,” roztrasiem sa.

“Harry. Nikdy by som ti neublížil. Toto sa musí vyriešiť. Určite je to len nedorozumenie,” objíme ma a pobozká do vlasov.

“Dobre,” prikývnem do jeho hrude.

“Chceš si ma ešte stále vziať?” zašepká.

“Iste! Bol som hlúpy. Milujem ťa. Prosím neopúšťaj ma,” odtiahnem sa od neho šokovane.

Pousmeje sa a pobozká ma. Bozk mu oplatím a on mi zatiaľ navlečie naspäť na prst môj prsteň. Usmejem sa do bozku a po tvári mi zase stečie jedna slza. Nie. On by ma nezranil. Verím mu.

“Poď zajtra máme veľký deň. Musíš sa vyspať. Dokážeš nepozorovane prekĺznuť do hradu?” pomôže mi na nohy.

“Iste. Ako sa ti páčia moje svadobné šaty?” spýtam sa celý červený.

“Si prekrásny. Nemôžem uveriť, že anjel ako ty patrí mne,” pobozká ma.

Zasmejem sa a pozriem sa na Heramesa v Luciusovom náručí.

“Postarám sa oňho. Vezmem ho na Malfoy Manor. Zajtra by už mal byť fit na vašu svadbu,” usmeje sa Lucius.

Prikývnem a odídem aj s Tomom k hradu. Ostatní sa už odmiestnili preč. Rovnako ako všetci ostatní smrťožrúti, ktorých Tom odvolal. Drží ma okolo pásu a sem tam mi dá bozk do vlasov.

“Toto už nikdy nerob. Vieš aký som mal o teba strach? Myslel som si, že ťa niekto uniesol. Keby sa niekedy stalo niečo podobné, tak si pamätaj, že ťa milujem a nikdy by som ti úmyselne neublížil. Áno?” zašepká pred hradom.Ešte stále sme schovaný za jedným stromom.

“Dobre láska. Odpusť mi, že som tak vyletel, ale ja som mal vážne strach. Nikdy mi nebolo dovolené cítiť pocity ako je láska. Preto som jednal tak pohotovo a neuvážene. Cítil som strach a zradu. A neskutočnú bolesť na srdci. Jediné čo som si prial bolo zomrieť, ale v tom má našiel jeden priateľ. Pomohol mi a tiež ma začaroval v tom lese. Zobudiť ma mohol len človek, ktorý je ku mne úprimný a ktorý má miluje viac ako svoj život. Preto som ti uveril, Tom, keď si vravel, že by si mi nikdy neublížil,” usmejem sa nežne.

Skloní sa ku mne a pobozká ma na pery. Potrebujem cítiť teplo jeho tela rovnako ako on potrebuje cítiť moje srdce biť. Bozk prehĺbim a natisnem sa naňho.

“Milujem ťa a zajtra už budem iba tvoj,” zašepká.

“A ja tvoj,” usmejem sa.

Tak pekne to znie. Rozlúčime sa a ja sa ticho dostanem do hradu. Ochrany hradu ma strážia, aby o mne ani riaditeľ nevedel. Potichu dôjdem až do našej klubovne, kde v spoločenke nájdem spať našich štyroch profesorov s Eldorádom a Heraklesom.

Sú celkom zlatý. Chcem potichu prejsť do izby. Aby som ich nezobudil, ale zakopnem o nohu malého stola a spadnem na zem, pričom so sebou stiahnem aj obrus s vázou.

“Čo sa deje?” vyskočí Eldorádo.

Všetci sa pozerajú okolo. Ešte ma nezbadali. Zastonám.

“Au. Odkedy je tu ten stôl?” spýtam sa, keď sa hrabem zo zeme.

“Harry! Sakra kde si bol? Vieš aký sme mali strach? Preruší zahodil ten náramok so sponou a….. Čo to máš na sebe?” začne Herakles.

“Čoby. Svadobné šaty. Ale myslím, že tu došlo k nedorozumeniu. Tom ma našiel a niečo mi vysvetlil, ale myslím, že Herames je ešte dosť v šoku,” pomôže mi postaviť sa.

“Aké nedorozumenie?” posadí ma na gauč.

“Keď som sa vracal s kuchyne, tak som vás započul, ako sa rozprávate, že sa toho bastarda treba zbaviť, ako vám s tým Tom rád pomôže, ale že to uskutočníte až po svadbe….” zašeptám.

“A ty si si hneď domyslel, že je reč o tebe,” dokončí Eldorádo.

“Sakra, Harry! Čo si myslíš? Vieš, že ťa máme radi. Si naša rodina a priateľ. Prečo si si myslel, že ťa chceme zabiť?” spýta sa nakoniec ublížene El.

Vidím, že ostatných to ranilo tiež. Z očí mi stečú slzy a ja sa rozbehnem do izby.

“Harry, počkaj,” zakričí Sírius, ale nezastavím.

V izbe sa zavriem, kúzlom zo seba zhodím veci, ktoré mám na svadbu. Vlasy si tiež rozpustím a odídem do kúpeľne, kde sa namočím do vlažnej vody. Spokojne vydýchnem. Smutne sa pozerám pred seba. Spomeniem si na sklamané pohľady. Ja za to predsa nemôžem. Z oka mi zase spadne slza. V tom si spomeniem na Toma a musím sa usmiať. Už dnes poobede budem jeho. Budem mu patriť. Vyleziem z vody a odídem do postele. Nebudem sa obliekať. Aj tak som tu sám. Na stole si všimnem čisté zložené oblečenie na svadbu, aj s doplnkami do vlasov a nejaký list. Prídem tam a prečítam si ho. Je od Niwiusa. Píše, že mi ich vyčistil a trochu upravil vlečku, plus pridal závoj z krídiel lúčnych víl. Rozprestriem vlečku a zistím, že na ňu pridal malé smaragdy, takže to vyzerá, ako keby bol posypaný smaragdovým prachom. Pousmejem sa. Ďakujem Niwius. Pri šatách sa objavia ešte topánky bielej farby na desať centimetrovom podpätku. Sú remienkové a tiež na sebe majú tri pekné smaragdy. Na tento deň v živote nezabudnem. Ľahnem si do postele a o chvíľu už spím.

Lucius

                  Premiestnim sa aj s Heramesom do môjho sídla. Narcisa odišla na týždeň do Francúzska, tak mám celé sídlo pre seba. Nesťažujem sa. Je tu trochu smutno, ale aspoň nemusím počúvať jej otravný hlas. Položím Heramesa na posteľ v jednej z hosťovských izieb. Zo spánku si povzdychne a otvorí svoje očka. Nechápavo a dosť dezorientovane sa rozhliadne okolo a nakoniec sa vystrašene posadí a odsunie sa odo mňa.

“Pokoj. Neboj sa. Si v mojom sídle,” poviem mu upokojujúcim hlasom.

“Harry,” zašepká.

“Je v poriadku. Bol si v šoku, tak si nezachytil, že sa prebudil. Je v poriadku,” usmejem sa.

“Vďaka Merlinovi,” vzlykne a zakryje si ústa rukou.

“Pokoj maličký,” pritiahnem si ho ochranársky k sebe.

Bol to skôr reflex, ako úmysel. Cítim sa s ním inak. Príjemnejšie ako s Narcisou. Jeho prítomnosť ma napĺňa. Vdychujem vôňu škorice a hrozna, ktorá vychádza z jeho vlasov. Privriem oči a vnímam len malé zlatíčko v mojom náručí.

“Mal by som ísť,” započujem šepot.

“Nechoď. Zostaň tu,” zašeptám naspäť.

“Lucius,” pozrie sa na mňa.

“Pšš….” prejdem mu prstom cez pery a pobozkám ho jemne.

Stuhne, ale neuhne.

“To nemôžeme. Máš manželku a syna, ktorý navyše čaká dieťa s mojim bratrancom,” pokrúti hlavou.

“A komu to vadí? Narcisu som si aj tak vzal len z donútenia. Nikdy som ju nemiloval a jediný svetlý bod je Draco. Vždy som ale cítil, že mi niečo chýba,” pohladím ho po tvári.

“Si môj osudový partner,” zašepká.

“Čože?” spýtam sa prekvapene.

“Si môj osudový partner. Preto som sa ti snažil stratiť. Trpím oveľa viac, keď ťa mám blízko a viem, že nikdy nebudeš môj. Bolí to,” skloní hlavu.

Chytím ho pod bradou a donútim ho zdvihnúť hlavu. Pozerám sa mu do jeho smutných oči.

“Môžeme byť spolu. Ťahá ma to k tebe a hrozne po tebe túžim. Zatiaľ sa to nemusí nikto dozvedieť. S Narcisou sa rozvediem. Po osemnástich rokoch manželstva sa môžem s Narcisou rozviesť. Tých osemnásť rokov prejde za dva týždne. Už som podal žiadosť o rozvod. Potom už môžeme byť spolu,” vysvetlím mu.

Usmeje sa a v očiach mu zažiari nádej. Pobozká ma. Bozk mu oplatím a uložím ho späť do postele. Ľahnem si pri neho. Počúvam jeho tichý dych, ktorý ma uspí.

Sírius

                 Smutne sa pozerám za odchádzajúcim Harrym.

“Nechcel som ho raniť. Viem, že po tom, čím si v živote prešiel, má úplne normálne reakcie, ale jednoducho som to nezvládol. Prečo som sa odtrhol z reťaze?” povzdychne si zúfalo Eldorádo.

“To je v pohode. Harry to pochopí. Práve teraz sa tým ani moc netrápi. Myšlienky mu väčšinu času utekajú k svadbe. Je šťastný. Cítim to cez spojenie. Tom mu musel niečo povedať. Niečo čo mu urobilo hroznú radosť,” usmeje sa Herakles.

“Herakles má pravdu. A aj my by sme mali ísť spať. Zajtra na svadbe predsa nemôžeme vyzerať ako živé mŕtvoly, keď Harry bude vyzerať ako princezná, no v jeho prípade princ,” zasmeje sa Remus.

Súhlasím s ním.

“Chcel si povedať, v jeho prípade kráľ, nie?” zasmeje sa Eldorádo.

“Máš pravdu. Poďme spať. Zostanete tu?” spýta sa nás Herakles.

“My pôjdeme k nám,” usmejem sa.

“Ja tiež pôjdem. Potrebuješ sa poriadne vyspať,” prikývne Charlie a druhú vetu venuje Eldorádovi, ktorý si len povzdychne.

“Severus, zostaneš tu?” urobí naňho psie oči Herakles.

“Prečo mám pocit, že by som tu nemal zostávať?” spýta sa s pozdvihnutým obočím Severus.

Áno je to definitívne Severus, ale ešte neviem či aj nahlas.

“Herakles, choď do izby,” ozve sa zavrčanie z chodby.

Pozrieme sa tam. Stojí tam Tarrian so založenými rukami na prsiach.

“Ale, Tarrian,” urobí psie očka.

“Hneď!” zasyčí.

“Tak dobrú noc,” rozlúči sa s nami povzdychom a jemným bozkom so Severusom.

“Dobrú,” počkáme než odíde aj s Tarrianom.

“Čo to znamenalo?” spýtam sa.

“Jeden z jeho bratov musí mať “slabšiu” chvíľu, tak preto sa tak chová. A ako vieme, tak Harry je v izbe a podľa toho, ako to naňho vplývalo, tak to bol Herames alebo Herodes, keďže sa narodil medzi nimi,” vysvetlí Eldorádo.

Pozeráme sa naňho trochu prekvapene, ale radšej to neriešime.

“Tak dobrú noc,” rozlúčime sa a odídeme.