XIX. Prvý deň

XIX.

Severus

                 Na zaraďovaní som fakt myslel, že ma skolí mŕtvica. Ako to tak vyzerá, tak mám nových študentov a to aj vo fakulte Prinsar. Nechápem, prečo sa tá fakulta objavila, ale pohľad na šokovaného Albusa Brumbála za to rozhodne stál. Keď schôdza v riaditeľni vyvrcholí a Harry odíde hneď sa v jednej z chodieb stretnem s Charliem.

“Ideme za nimi?” spýta sa.

“Harry nám ma čo vysvetľovať. Poď. Viem kadiaľ sa tam asi ide,” prikývnem vážne.

“Zhruba aj ja,” usmeje sa Charlie.

Prečo mám pocit, že sa práve chovám ako Chrabromilčan? Prevrátim oči v stĺp a otočím sa smerom k druhému poschodiu.

“Nemali by sme ísť do podzemia?” spýta sa ma.

“Prečo myslíš?” pozriem sa naňho.

“Tam kde je miesta dosť, had stráži tajný vchod,” odpovie.

“A ty si hneď myslíš, že bola reč o podzemí. Toto ma zmiasť viacerých. Určite si už počul o tajomnej komnate a Baziliskovy,” uškrniem sa.

“Ak je to v tajomnej, tak sa tam asi ťažko dostaneme,” povzdychne si Charlie.

“Je to len nápoveda,” prevrátim oči.

Ďalej ideme tichu. Prejdeme okolo kúpeľne Umrnčanej Myrty a ideme ďalej. O chvíľu sa zastavíme.

“Choďte po smeru leva. Akého leva?” spýtam sa zarazene.

Toto som nedomyslel. Už som fakt starý.

‘Nie si starý, Sev. Nájdi leva,’ ozve sa mi v hlave zase ten príjemný hlas.

Trochu sebou trhnem.

“Tiež si to cítil?” spýta sa Charlie.

Pozriem sa naňho.

“Niekto mi povedal, aby som našiel leva,” vysvetlí.

Prikývnem. Rozhliadnem sa a uvidím sochu leva. No jasné. Ako som na ňu mohol zabudnúť. Pozriem sa na Charlieho. Ten príde k levovi a prezrie ho dokola. Zrazu sa za ním objaví v stene priechod.

“Tajná chodba?” pozrie sa na mňa.

Zamračím sa a opatrne vojdem. On ma hneď nasleduje a tajné dvere sa za nami zavrú.

“Super. A ako sa dostaneme von?” zavrčím.

“Kam by ste chodili. Predsa ste nás hľadali,” zasmeje sa za nami hlas.

Rýchlo sa otočíme a rozsvietime prútiky. Pred nami stojí bielo-vlasý chalan, ktorý bol predstavený, sa mi zdá, ako Sedrik Edvory.

“Huh. Abraxas. Vystrašil si nás. Prečo ste sa aspoň nezamaskovali? Ste príliš nápadný,” vydýchne Charlie.

“No tak Charlie, pokoj. Ahoj. Ty musíš byť Severus Snape. Som Abraxas Lemion-Slizolin, tu známy ako Sedrik Edvory. Poďte. Sem ste sa možno dostali, ale je to dosť neuvážené. Keby sme pre vás neprišli, tak sa od tadiaľto nedostanete. Hesla partia len parselčanom,” usmeje sa.

“Aha. Nás sem neviedol nejaký hlas,” povie Charlie.

“U každého to bol iný hlas. Vaši partneri si vás žiadajú pri sebe aj keď vedia, že nie je správny čas sa vám ešte ukázať. Cítia však potrebu byť pri vás,” dopovie akurát keď sa zastavíme pred stenou.

“To je slepá ulička,” povzdychnem si.

“Si si tým taký istý?” spýta sa s úškrnom.

Priloží dlaň na sovu a namiesto nej sa tam objavia nejaké kliky-háky.

“Ten kto osudu sa postaví, nechýba mu odvahy.”

Prečíta to Abraxas a stena sa otvorí. Dôjde mi, že je to po parselansky. Na stenách sa rozhoria lúče a osvetlia veľkú prázdnu chodbu. Prídeme až k nejakému zrkadlu, v ktorom bol obraz nejakej prírody. Abraxas vojde dnu cez sklo. Pozrieme sa s Charliem na seba.

“Tak idete?” objaví sa jeho hlava.

Opatrne vojdeme dnu. Vydýchneme prekvapením. Je to tu úžasné a úplne iné ako v ostatných fakultách. Na veľkej čiernej sedačke sedí pár chalanov. Som si istý, že sú to Derek Edvory, Deril Malkor a Harry. Teda vyzerá ako Harry, ale nemôže to byť on. Tento má trochu tmavší odtieň zelenej v očiach a vlasy len do polovice chrbta, zatiaľ čo Harry už do pasu.

“Ahoj. Nie je na návštevu trochu neskoro?” usmeje sa Harry.

“Nemyslím si Harry. Ty nám máš dosť vysvetľovať,” zamračí sa Charlie.

Chalani sa rozosmejú.

“Prepáč Charlie, že ťa sklamem, ale Harry už dávno spí. Som Herakles. Jeho brat. Tu ma ale volajte Michael Peterson,” usmeje sa.

Z jeho úsmevu mi ide hlava bokom. Je vážne pekný.

“Som Eldorádo Lemion-Chrabromil, ale tu som Derek Edvory,” usmeje sa červenovlások.

“Eldorádo Lemion-Chrabromil. To ty si….” Charlie sa naňho pozerá ako na zjavenie.

Eldorádo prikývne a skloní hlavu. Čo sa to tu deje? Sledujem ako k nemu Charlie príde a zdvihne mu hlavu. Chvíľu si pozerajú do oči, než si ho Charlie pritisne k sebe a hlavu si položí na tu jeho. Eldorádo ho objíme okolo pásu. Tak teraz už vôbec nechápem.

“Je to jeho osudový partner. Harry Charliemu povedal jeho meno a nejakým zázrakom si ho zapamätal. Inak ja som Benjamín Arak. Som ich bratranec. Tu ma volaj Deril Malkor,” prikývne mi druhý červeno-vlasý chalan, ktorý sa v miestnosti nachádza.Pozriem sa zas na Harryho brata, Heraklesa. Prečo má to k nemu tak ťahá? Sedí na gauči a číta si nejakú knihu. Pozrie sa na mňa. Nedokážem odvrátiť pohľad. Už teraz viem, že to nebude na hodinách s ním vôbec ľahké. Sčervená a s prianím dobrej noci zmizne v chodbe, ktorá vyzerá ako jaskyňa. O chvíľu sa predsa len zhodneme, že to bude lepšie nechať na zajtra a tak sa s Charliem vrátime späť. Teraz keď sme naspäť, tak mi to príde ako nejaká čarovná ríša. Stále mi ale vŕta hlavou Herakles.

Harry

                  Ráno ma zobudí spev vtákov, ktorých sme tu včera objavili. Unavene si pretriem oči a posadím sa. Teraz si uvedomím, že je to vážne pravda a nezdalo sa mi to. Na perách mi pohráva mierny úsmev. Vyleziem z postele a idem do kúpeľne. Z kúpeľne sa odoberiem ku skrini, aby som si mohol zobrať jeden zo svojich hábitov, ale zistím, že v skrini mám len veľa oblečenia, ktoré je veľmi podobné tomu včerajšiemu, len rôznej farby. Zlatej, Smaragdovej, Polnočnej modrej, Striebornej a Krvavo červenej. Tieto sú ozdobené podobne ako ten zo včera. Potom biely a jeden fialový sú oddelené od ostatných. Asi na víkendy. Ten zo včera je zavesený na opačnej strane skrine, kde sú ešte tri ďalšie slávnostné plášte aj s oblečením. Na dvere mi niekto zaklope a dnu vojde Beny v zlatom oblečení, ktoré je také isté ako to v mojej skrini.

“Obleč si to zlaté. Je pondelok. To oblečenie máš zoradené podľa dní. Fialový je na sobotu a biely na nedeľu. Samozrejme ho nemusíš cez víkend nosiť. Dnes je zlaté. Je to uniforma našej fakulty. Už ťa čakáme, tak pohni,” žmurkne na mňa a odíde.

Pousmejem sa. Toto bude ešte veľmi zaujímavé. Oblečiem si rýchlo to zlaté oblečenie, ktoré je tvorené s pozláteného trička, ktoré sa prelína bielou farbou, takých istých nohavíc, ktoré sú teraz vlastne normálne rifle len úplne na telo, takže mám pocit, že mi spadnú z bokov, zlato-bielych tenisiek a čisto zlatého plášťa. Na hrudi mám na tričku zas odznak Slizolinu. Pousmejem sa. Nikdy som neveril, že ho budem nosiť a už vôbec som neuvažoval, že by to bolo s hrdosťou. Zoberiem si veci na vyučovanie a vybehnem z izby. V klubovni ma už čakali ostatní oblečení v tom istom. Poprajem im dobré ráno a odídeme na raňajky. Cesta chodbou ubehne rýchlo, hlavne preto, že na tomto poschodí nie je žiadna iná klubovňa. Vo Veľkej sále je už veľa obyvateľov hradu. A hlavne skoro všetci duchovia. To mi pripomína, že naša fakulta nemá svojho ducha. Viac sa nad tým ale nepozastavujem a nasledujem svojich bratrancov k nášmu stolu. Škoda, že si Herakles musel zase dať ten prívesok. Celá Veľká sieň sa na nás pozerá v nemom úžase. Všetci si posadajú na svoje miesta, len ja ešte nerozhodne stojím. Všimnem si, že pri mojom mieste chalani nechali voľné miesta. Vyzerá to tak, že s tým počítajú. Usmejem sa a zamierim k Slizolinu. Postavím sa za Draca.

“Ahoj. Nechcete sa pridať k nám?” spýtam sa Draca, Blaisa, Tea, Freda a Georgea.

“Iste,” prikývnu a s úsmevom ma nasledujú.

Pošlem si ich sadnúť a zastavím sa pri Chrabromile.

“Ahoj, Ron. Nechceš sa k nám pridať?” zažmurkám.

Iba s úsmevom prikývne. Nakoniec sa zastavím pri Bifľomore. Nevil tiež veľmi ochotne súhlasí, takže teraz sedí pri našom stole. Je mi jasné, že si neuvedomujú, že sedia za jedným stolom so svojimi osudovými partnermi, teda aspoň väčšina, ale aj tak sa dokážu bezstarostne rozprávať a zabávať. Niekedy uprostred raňajok k nám prídu Hermiona s Giny. Nasadím chladnú masku, ale ani sa na mňa nepozrú.

“Ahoj. Som Hermiona Grangerová a toto je moja kamoška Giny Weasleyová. Chceli sme sa spýtať, či by ste to tu nechceli ukázať. Radi vám ukážeme hrad a tajné chodby,” zažmurká zmyselne, teda aspoň podľa nej, Hermiona.

“Nemáme záujem. Keby sme chceli tak tu chalani nás určite radi prevedú cez školu,” odfrkne si Tarrian.

“Čo nebude potreba, lebo to tu poznáme lepšie ako riaditeľ,” pridá sa Terztan.

“To nespomíname, že sa nebavíme so štetkami,” uškrnie sa Herakles.

“Grangerová! Ty si asi už zabudla čo som ťa varoval?” zavrčím ticho, aby ma počula len ona a náš stôl.

Vidím ako prehltne a rýchlo odíde preč. Giny ju nechápavo nasleduje.

“Čo si jej spravil? Dobre, že sa tu nezrútila,” pozrie sa na mňa Draco.

“Ak nerátaš to, že som ju zhodil zo schodov a dosť ju vystrašil, tak asi nič,” pokrčím ramenami a pokračujem v raňajkách.

“Ako to, že ťa neodhalili v Ráde? Určite si to musel urobiť pred ostatnými a pochybujem, že ta humusáčka si to nechala pre seba,” zaujíma sa Teo.

“Začaroval som ju, aby o tom nemohla žiadnym spôsobom hovoriť,” uškrniem sa.

“Chytrý,” prikývne Beny.

Zvyšok raňajok prebehne v pokoji a ku koncu k nám príde Severus. Dá nám rozvrhy pre každú fakultu a odíde. Zistíme, že Chrabromil a Slizolin majú prvé dve hodiny elixíry. Som zvedavý ako mi pôjdu tento rok. Bratia hovorili, že by sa mi malý postupne vracať moje schopnosti. Dúfam, že k nim patrí aj schopnosť pripravovať elixíry. Spolu s Terztanom, Tarrianom, Eldorádom, Dracom, Teom, Blaisom a Ronom sa odoberiem na hodinu. Sadneme si do lavice po troch, bohužiaľ ja musím sedieť s Tomasom a Deanom, pretože som posledné voľné miesto pri Tarrianovi a Terztanovi ponúkol Eldorádovi. Nechcel som, aby sedel pri niekom neznámom, ale na druhú stranu nie som si istý, že je práve najlepšie, že sedím pri tých dvoch. Dvere sa rozletia a dnu vojde Severus.

„Otvorte si knihy na strane 105!“

Počká než si ich otvoríme a potom začne znovu.

„Dnes budeme robiť elixír proti bolesti. Zapamätajte si, že aj keď je to prvá hodina v novom školskom roku, tak vás nebudem šetriť. Ste dosť starý na to, aby som nemusel dávať pozor na každý váš krok! Vezmite si prísady a začnite!“ dopovie a prechádza sa po triede.

Odídeme pre prísady a hodina môže začať. Začiatok ide celkom fajn, ale ako som predpokladal, tak sa niečo poriadne zvrtne. Prečo musia byť niektorí chrabromilčania taký strašný idioti?!?