XIX. Gringottbanka a dedičstvo I.

XIX.

Harry

               S Ametystom čakáme než k nám príde hlavný škriatok. Neviem, čo odo mňa môžu škriatkovia chcieť. Nikdy ma sem nevolali, nikdy mi nič nepovedali, keď som sem prišiel a teraz mi pošlú list. Je to velice zvláštne.

"Dobrý deň," pozdraví sa Ametyst, čo ma preberie zo zamyslenia.

"Dobrý deň Lord Merrill, Lord Potter. Som rád, že ste sa tu zastavili Lord Potter. Naše listy sa k Vám nevedeli už dlhé roky dostať," pozdraví ma hlavný škriatok.

"Dobrý deň. Ten list, ktorý mi prišiel včera nebol prvý?" spýtam sa.

Toto zistenie ma úplne šokovalo. Ak mi poslali viac než jeden list, tak kde sú všetky tie listy?

"Samozrejme, že nebol prvý. Prvý list sme Vám zaslali pred siedmimi rokmi," odpovie mi škriatok.

"Ako je to ale možné? Nikdy mi nič neprišlo. A prečo ste ma teda nezastavili, keď som sem chodil každý rok na začiatku školy?" spýtam sa šokovane.

"Keď ste sem prišli, tak ste nikdy neboli sám, čo nám znemožnilo Vás osloviť. A máme podozrenie, že naše listy boli niekym odchytené," povzdychne si škriatok.

"To je celkom možné," prikývne Ametyst.

Kto by ale niečo také robil?

"Čo keby sme sa presunuli do kancelárie Vášho správcu účtov a majetku? On Vám povie všetko, kvôli čomu ste sem boli zavolaný," ukáže nám škriatok cestu do útrob banky.

"To by bolo vhodné myslím. Bol by som nerád keby ma tu niekto uvidel," pousmejem sa a pozriem sa po prázdnej hale Gringottbanky.

Je to zvláštne keď si spomeniem koľko ľudí je vonku na Priečnej.

"Nasledujte ma prosím," otočí sa škriatok a rozíde sa dlhou tmavšou chodbou.

Nikdy som si nevšimol, že by tu nejaká podobná chodba bola. Je to strašidelné a vzrušujúce zároveň. Milujem mágiu a z tejto banky je cítiť na kilometre. Cestou si vychutnávam pocit mágie vychádzajúci zo stien. Je veľmi osviežujúce vedieť, že mágia tohto sveta ešte stále žije. Ale väčšina ľudí si tento dar nezaslúži. Cestou som tak zabratý do sledovania mágie, že narazím do niekoho, kto vybehol spoza rohu a spadol by som na zem keby ma Ametyst nechytil. Keď už stojím opäť pevne na zemi, pozriem sa na dotyčnú osobu.

"Ospravedlňujem sa. Ponáhľal som sa a nepozeral som na cestu," postaví sa dotyčný zo zeme kde zdvíhal nejaké papiere.

Prekvapí ma, že v dotyčnom spoznám niekoho, koho by som tu vôbec nečakal.

"Bill? Čo ty tu robíš?" pousmejem sa.

"Poznáme sa?" zamračí sa na mňa.

V duchu sa zasmejem. Isteže ma nespoznal. Určite nemá až taký prehľad, čo sa v Anglicku deje.

"Áno Bill. Som Harry, Harry Potter," pousmejem sa.

"Harry? Bože veď som ťa vôbec nespoznal. Absolútne nevyzeráš ako ty. Doma síce vyšilujú, že si sa dostal do dedičstva tvorov a zmenil si sa, ale nemyslel som si, že tá zmena bude až taká veľká. Ale vyzeráš úžasne," zasmeje sa Bill.

"Ďakujem. Toto je môj priateľ Ametyst," kývnem na Ama vedľa mňa.

"Ametyst, toto je Bill Weasley," predstavím Billa Ametystovi.

"Teší ma," prikývne Ametyst keď si podajú ruky.

"Aj mňa teší. Ty asi budeš rovnaký druh tvora ako Harry, že?" pousmeje sa Bill.

"A na to si prišiel ako?" spýtam sa.

"Ste si až príliš podobný, takže buď budete rovnaký druh tvora alebo príbuzní," usmeje sa Bill.

Sčervenám.

"Áno sme rovnaké stvorenie," potvrdí mu to Ametyst.

"Pán Potter, musíme ísť. Určite ani vy nemáte čas tu byť celý deň," upozorní na seba škriatok.

"Ach. Iste. Prepáč Bill, musíme ísť. Ale určite sa ešte uvidíme a povieš nám, čo tu vlastne robíš," usmejem sa a otočím sa späť na cestu do kancelárie škriatka, ktorý má na starosti moje účty.

"Iste. Rád som ťa videl. A nevieš náhodou niečo o Ronovi a Charliem? Charlie včera vzal niekam Rona a ešte sa neukázali doma, aj keď mame napísali list, že sú v poriadku," povzdychne si Bill.

Je mi ľúto, že mu musím klamať, ale dokiaľ nevieme na koho strane skutočne stojí, tak mu nesmiem povedať pravdu.

"Bohužiaľ neviem o nich nič. Rona som naposledy videl keď sme vystúpili z vlaku a myslel som si, že Charlie je v Rumunsku," pokrčím ramenami.

"V poriadku. Tak ahoj," usmeje sa a už je preč.

Pokrútim hlavou a rozídem sa ďalej za svojím cieľom. Našťastie sa tam už dostaneme v pokojnejšej atmosfére. Keď vojdeme do kancelárie, hlavný škriatok nám predstaví môjho správcu účtu. Keď hlavný škriatok odíde, tak si sadneme za veľký stôl.

"Harry James Potter, ako nás už predstavil hlavný škriatok, som Ernest Goblinský, správca Potterovského majetku. Dúfam, že budeme spolu vychádzať. Vzhľadom na Vaše postavenie si Vás nikto z goblinského národa nechce poštvať proti sebe," prikývne na mňa škriatok.

"Som si istý, že nájdeme spoločnú reč. Prosím tykajte mi. Som Harry," usmejem sa.

"Viete, že táto požiadavka nie je práve bežná? Kúzelníci škriatkov nepovažujú za sebe rovných," upozorní ma.

"Toho som si vedomý, ale ja nie som obyčajný kúzelník," pozdvihnem obočie s úsmevom.

"S tým musím súhlasiť. V poriadku, Harry. V tom prípade som Ernest. Teraz by sme mali prejsť k správe tvojho dedičstva. Tieto formality mali byť vybavené už dávno, bohužiaľ sme sa s tebou nedokázali skontaktovať," predložil Ernest predo mňa nejaké dokumenty.

Je ich celkom dosť. Bože čo ma tu dnes ešte čaká?

"Čo je to za dokumenty?" spýtam sa.

"Zoznam tvojho dedičstva. Všetky domy, pozemky čo vlastníš, niekoľko firiem, v ktorých si podielový vlastník, musím povedať, že vždy z tej najväčšej časti a aj firmy, ktoré vlastníš iba ty. Ďalej je tam sumár všetkých tvojich trezorov," ukazuje mi jednotlivé dokumenty.

Veľa domov, ktoré sú v zozname nafotené sú veľmi pekné a honosné. Nemôžem uveriť, že niečo také vlastním. Keď sa dostanem k sumáru trezorov doslova ma šokuje tá suma.

"Koľko trezorov vlastne vlastním?" spýtam sa.

Ernest predo mňa postupne položí rôzne zložky.

"V dedičstve máš desať trezorov z Potterovského rodu. Sú to trezory číslo 1785, 825, 930, 65, 110, 115, 120, 121, 122 a 2850. V nich je dohromady 2 563 487 galeónov. Potom si do dedičstva dostal trezory rodu Peverell, čo boli predkovia Potterovcov. Sú to trezory 100, 58, 11 a 10. V nich je 1 600 520 galeónov. Ďalej si tiež právoplatný dedič rodu Black po tvojej prababke a tiež kmotrovi, ktorý ťa ustanovil dedičom Blackovského rodu pokiaľ nebude mať terajší Lord, Sírius Orion Black, vlastného dediča. Tieto trezory zatiaľ nemôžeš využívať, pokiaľ je Lord Black nažive alebo pokiaľ na teba neprepíše lordstvo za života. Sú to trezory 215, 2160, 3900, 919, 777, 666, 1556 a 830. Spolu je v nich 1 999 995 galeónov."

"A čo keby som si Lorda Blacka vzal za manžela?" preruším Ernesta.

"V tom prípade by si sa stal consort Lordom Blackom, čo by ti sprístupnilo trezory, ale dedičom Blackovského rodu by bol až váš najstarší syn. Ale rozhodne by som ti nedoporučoval nejakú manipuláciu. Nemyslel som si, že si ten typ, ktorý ide po majetku," vysvetlí prekvapene Ernest.

Sčervenám. Rozhodne som nemal v pláne aby to vyznelo takto. Povzdychnem si a poviem mu pravý dôvod.

"To nie som. Len ma zaujímalo, čo by sa stalo v takomto prípade. Nakoľko som magický tvor, tak mám svojich predurčených druhov. Sírius je totižto jeden z mojich druhov a dúfam, že raz budem schopný zabezpečiť aj dediča Blackovskému rodu," stále sa príšerne červenám.

Okrem svojej rodiny som o tom ešte s nikým nehovoril.

"Tak to je v tom prípade o niečom úplne inom. Gratulujem, že si našiel svojich partnerov. A keď je reč o tvojich druhoch, nie je jedným z nich aj Lucius Malfoy?" spýta sa Ernest a prehrabuje papiere.