XIX.

XIX.

Sírius

           “Toto je Mimi a jeho starší brat Max. To že som vlastne z ich rodu Space sme zistili až dnes ráno. Podľa všetkého nejaký môj predok bol z tohto rodu. Dar vĺčích uši a chvosta sa v rode nemusí objaviť aj niekoľko storočí, než ho niekto ďalší získa, alebo lepšie povedané než sa opäť prejaví,” vysvetlí Harry.

Nakoniec nás predstaví svojim dvom novým priateľom. Povie nám všetko čo zažili kým boli v jaskyni a vidieť na nich, že sú šťastní….. Že tam boli šťastní. Všetci. Pýtam sa, či tu dokážeme poskytnúť Harrymu to, čo mal tam….. Na naše pobavenie Bill a Charlie skoro zabijú Maxa, keď sa dozvieme, že išiel po Harrym ako po svojom partnerovi. Harry ich však zastaví a Max ďalej pokojne leží v rohu v podobe vlka aj s mláďatami. Nezdá sa, že by mu niečo robilo starosti. A to ani predstava dvoch zúrivých partnerov vládcu. Keď sa reč dostane až na Harryho tehotenstvo, tak mám konečne šancu sa ho spýtať na to, prečo má tak veľké bruško. Bohužiaľ ma predbehnú dvojčatá svojim vlastným spôsobom.

“Harry, nechceme nič hovoriť, ale si si istý, že čakáš len jedno dieťa?”

“Vyzerá to, že čakáš najmenej dvojčatá,” usmejú sa nevinne.

Harry sčervená keď sa naňho pozrieme.

“Vlastne….. Nečakám len jedno dieťa. To je pravda. Ale……neviem, či to sú dvojčatá,” skloní hlavu.

“Harry?” spýta sa Charlie.

“Dovoľte, aby som ho skontrolovala,” postaví sa Poppy.

Harry

           “Ale buďte opatrná,” poviem so strachom, ktorý neviem prečo sa objavil.

“Neboj sa. Budem veľmi opatrná,” usmeje sa pokojne.

Prikývnem a zabalím sa do náruče mojím dvom láskam. Netrvá dlho, než obsadí na mňa kúzlo na kontrolu tehotenstva. Už bolo načase, zvlášť keď som toto kúzlo už dlho nepoužil, pretože som veril svojim inštinktom. Na pergamene, ktorý Poppy drží v rukách sa zapisujú výsledky. Po necelej minúte sa na mňa usmeje.

“Máš pravdu, že nečakáš jedno dieťa. Čakáš trojčatá,” povie radostne.

Všetci sú nadšený, ale ani ja a Mimi s Maxom sa príliš netešíme. Poznáme viac než pravdepodobné rizika.

“Harry, prečo si smutný? Je to predsa skvelá správa,” usmeje sa Draco.

“Ako sa môžem radovať, keď z najväčšou pravdepodobnosťou jedno alebo všetky moje deti neprežijú pôrod?” spýtam sa ticho a pritúlim sa k Charliemu.

“Prečo by nemali prežiť? To už ani nehovor! Budeš mať tú najlepšiu starostlivosť,” zamračí sa Lucius.

“Tu nejde o žiadnu starostlivosť. Je to prekliatie nášho druhu. Nikdy to nepochopíte, pretože nie ste náš druh. Vždy jedno alebo viac mláďat z vrhu neprežije pokiaľ nie je jedináčik. Napríklad Max a ja sme bratia, ale z dvoch rôznych vrhov. Max prežil ako jediný z piatich mláďat prvého vrhu a ja som prežil ako jediný z troch mláďat druhého vrhu. Z tretieho vrhu našich rodičov neprežilo zo štyroch mláďat ani jedno a spolu s nimi zomrela aj naša matka. Preto je pre nás také ťažké prijať fakt, že očakávame viac než jedno mláďa, pretože čím je viac mláďat v jednom vrhu, tým je väčšia pravdepodobnosť úmrtia jedného až všetkých mláďat.V krajných prípadoch dochádza aj úmrtiu nosiča alebo matky, aj keď práve nosiči sú viac ohrození, pretože majú krehké tehotenstvo a oveľa ťažší pôrod než ženy nášho druhu. Iba pramálo sa stáva, že prežijú všetky mláďatá,” vysvetlí so smútkom Mimi.

“Harry, je to pravda? Môžu naše malé zomrieť?” spýta sa Bill.

Všetci sú šokovní a vystrašení.

“Áno. Predpokladal som, že budeme mať len jedno mláďa, čím k tomuto bodu nedôjde. Je mi to ľúto,” vzlykám.

“Láska, nie je to tvoja chyba. Nech sa stane čokoľvek, vždy sme tu pre teba a naše deti,” pobozká ma Charlie.

“Charlie má pravdu. Nikdy ťa neopustíme a vždy budeme stáť pri tebe a pomáhať ti. Upokoj sa zlato. Všetko bude dobré,” objíme ma aj Bill.

Po ich uistení a množstve lásky, ktoré od nich cítim sa upokojím a ďalej odpovedám na otázky svojej rodiny a priateľov.

              Neskôr v noci, keď sa všetci uistia, že som v poriadku a že opäť nezmiznem, tak dajú Mimimu a Maxovi ich vlastnú izbu a opustia náš apartmán, v ktorom navyše zostal len Fury. S úsmevom sa dostanem do postele kam sa ku mne onedlho pridajú moje dve lásky.

“Si v poriadku?” pobozká ma Bill.

“Teraz už áno. Nemôžem byť šťastnejší,” povzdychnem si.

“Sme radi, že si sa opäť vrátil,” pritiahne si ma k bozku Charlie.

“Aj ja. Veľmi ste mi chýbali. Už vás nikdy neopustím,” pohodlne sa uložím medzi nich.

Zaspím a konečne za posledné týždne mám pocit, že som skutočne doma….

              Keď sa opäť zobudím, zistím, že som v posteli sám a že slnko je vysoko na nebi. Vylezem z postele, oblečiem si len jednoduchý župan a odídem do obývačky, ktorá je trošku moc plná. Ešteže ju máme tak veľkú, že aj keď je tu veľa ľudí, nikdy tu nie je tlačenica. Charlie a Bill sedia so Síriusom, Dracom, Luciusom, svojimi bratmi, s Mimi a Maxom na gauči a ak správne vidím tak raňajkujú. S úsmevom prídem k nim.

“Harry, ahoj,” usmeje sa na mňa Draco, keď ma zbadá.

Sedí pri Síriovi, ktorý sa už tiež pekne ukazuje. Ani som si neuvedomil ako ďaleko je už vo svojom tehotenstve.

“Ahoj. Čo je na raňajky? Som hladný,” sadnem si na Billa, ktorý je bližšie.

Dostanem od neho a následne aj od Charlieho prvý sladký bozk tohto dňa. Sčervenám, ale šťastne sa usmejem.

“Čo len chceš láska,” odpovie Charlie.

“Tu máš. Teraz to potrebuješ,” podá mi Mimi tanier plný palaciniek s ovocím a čokoládou.

Mňam. S chuťou sa do toho pustím. S úsmevom sledujem svoju rodinu. Ach, ako sa len teším, keď budú moje deti na svete.

“Harry? Čo budeš dnes robiť?” spýta sa ma Sírius.

“OH. Ešte som o tom nerozmýšľal. Asi by som rád navštívil Mezefita a potom pomôžem Maxovi nájsť jeho partnera. Mal by to byť niekto z hradu,” zoberiem si ďalšiu časť z mojich raňajok.

“Mezefit by mal prísť už onedlho. Má ma zobrať na hrad do konca Vianočných sviatkov. Nemusíš teda nikde chodiť,” usmeje sa Ron.

“A s tebou a Maxom pôjdem aj ja. Nenechám ťa samého. Poprípade keby si potreboval pomôcť, tak tam budem pre teba,” dá mi bozk do vlasov Charlie.

Šťastne sa usmejem. Nikdy som si nemyslel, že budem taký šťastný, že som späť pri svojej rodine.

Neskôr poobede…. Niekde pri Chrabromilskej veží…..

            Po stretnutí a rozhovore s Mezefitom som sa chcel trošku prejsť, tak sme šli pre zábavu po stope Maxovho druha. Rád som opäť videl Mezefita a som rád ako sa vyvíja vzťah medzi ním a Ronom. Odišli sme z našich komnát a s Maxom a Charliem sme sa prechádzali po škole. Max bol vo svojej vlčej podobe a Charlie ma pevne držal okolo pásu pri svojom tele. Celkom mi to vyhovovalo. Predsa len už dlho som ho nemal tak blízko.

“Cítiš niečo Max?” spýtam sa.

‘Slabú vôňu ide z toho obrazu,’ zavrčí na obraz Tučnej pani, ktorá sa zlakne.

Zasmejem sa.

“Poznáš heslo?” spýtam sa Charlieho, keď si uvedomím, že ja heslo neviem.

“Iste. Ale teraz tam aj tak nikto nie je. Nebolo by lepšie počkať, než sa všetci študenti vrátia z prázdnin?” pozrie sa na mňa Charlie.

Zauvažujem nad tým. V podstate má pravdu. Len by sme chytili, teda Max by chytil, slabý pach, ktorý tu zostal. Bolo by možno lepšie počkať na žiakov.

“Max, čo keby sme predsa len počkali. Keď ho nájdeš až keď bude v škole, mohol by ťa hneď spoznať ako svojho druha, alebo by sa s tým mohol aspoň vyrovnať. Takto by to bolo komplikovanejšie keď ty už budeš vedieť kto je on, ale ten dotyčný o tebe nebude mať absolútne žiadne tušenie,” pozriem sa na Maxa.

Ten sa zamyslí a nakoniec prikývne na súhlas.

‘Idem do lesa. Večer budem späť,’ oznámi a rozbehne sa preč.

“Daj na seba pozor!” prikážem.

S povzdychom sa otočím na Charlieho.

“Ideme spať?” spýta sa a pohľadí ma po tvári.

“Áno. Som unavený a veľmi oslabený,” oprie sa oňho.

Usmejem sa keď ma vezme na ruky a späť do našich komnát, kde mám možnosť byť chvíľu s ním sám.