XIV. SzB - Epilóg 14/14

XIV.

Harry

                “Od dnešného dňa je Harry zástupca riaditeľa, čiže mňa a na škole bude vládnuť systém, ktorý fungoval pred tisíc rokmi. Na tejto škole sa učili nie len kúzelníci, ale aj kentauri. Táto škola má uzavretú doživotnú zmluvu s lesom a jeho obyvateľmi. Zmluva však platí len v prípade, že je tu riaditeľ, ktorého si škola a jej mágia sama zvolí a les ho schváli. Tento hrad spal už moc dlho. Jeho mágia sa začala prebúdzať a až teraz je to škola, ktorú sme vybudovali. Možno vám už z predchádzajúcich rozhovorov došlo, že táto škola je chránená mojim Baziliskom, obyvateľmi lesa a aj obyvateľmi jazera. Salshaj, Bazilisk, sa bude voľne pohybovať po hrade a ak sa budete slušne správať, tak vám aj pomôže. Nikomu neublíži a môžete sa mu pozrieť do očí. Dokáže ich pretočiť, aby nezabíjal. Tiež sa tu budú voľne pohybovať iné zvieratá a študovať tu s vami budú aj iné druhy živočíchov z lesa. Taktiež bude väčšina hodín prebiehať vonku a žiaci nebudú dostávať žiadne úlohy, pokiaľ to nebude schválené. Úlohy budú väčšinou dostávať len tí, čo nebudú zvládať učivo,” zakončí Salazar.

“Teraz prejdeme k triedeniu. Ty klobúk radšej rob svoju prácu inak si tu skončil, je to jasné?” pozrie sa prísne na klobúk.

“Ako si želáte Lord Slizolin,” prikývne.

Všetci učitelia si sadnú a Brumbál si tiež sadne za koniec stola. Len pre dnes. Zajtra si už pôjde vybrať dôchodok. V ruke sa mi objaví pergamen a začnem čítať mená. Takto neskoro zaraďovanie ešte nebolo. Onedlho zistím, že do koľaje Mocných nebol zaradený nikto. To je škoda. Ale môj syn tam určite skončí! Keď skočí zaraďovanie, tak je večera. Ani som si neuvedomil, že som tak hladný. Keď sa už blíži koniec večere prídu k nám Ron s Hermionou. Usmejem sa.

“Ahoj,” usmejú sa.

“Nazdar. Dlho sme sa nevideli,” prikývnem.

“Ehm…..môžeme sa porozprávať?” spýta sa Ron.

“Iste,” usmejem sa a otočím sa na Sala.

/Môžem ich zobrať ku nám? Určite by radi videli malého,/zasyčím.

/Harry, nemusíš sa ma pýtať. Je to aj tvoj byt. Ale mohol by si zobrať aj tých troch, pretože ťa netrpezlivo sledujú a mám pocit, že s tých obrazov každú chvíľu vyskočia, aby ťa roztrhali,/prižmúri oči na tri postavy na obraze.

Zasmejem sa.

“Iste. Milujem ťa,” zašeptám.

“Aj ja teba. Choď už. Richi ťa bude zháňať,” usmeje sa.

“Poďte,” ukážem tým dvom, aby ma nasledovali.

“Ak chcete, tak poďte s nami,” pozriem sa na obrazy.

Hneď nadšene odídu z obrazov niekam preč a o chvíľu sú pri nás ako traja duchovia.

“To nás potom musíte naučiť,” uškrniem sa.

“Akoby sa stalo,” prikývne Row.

Potichu dôjdeme až do našej klubovne. Rovno zamierim do našich komnat a všetci ma nasledujú. Nechám ich v obývačke a zamierim do spálne pre moje zlatíčko. Keď vojdem, tak maličký spinká a Dobby s Winky naňho dávajú pozor.

“Princ Harry! Dobby a Winky sa dobre starali o mladého princa. Princ je veľmi zlaté a poslušné dieťa,” začne rýchlo Dobby.

“Ďakujem vám. Veľmi ste mi pomohli. Určite viete, čo sa stalo na hostine. Prosím, zariadte sa podľa toho. Teraz môžete ísť. Na princa sa prišli pozrieť priatelia,” usmejem sa a vezmem malého do náruče.

Vyjdem s ním do obývačky a ukážem ho ostatným.

“Nazdar maličký. Ja som tvoj krstný otec,” usmeje sa Rick.

“Toto je Richi. Môj a Salov syn,” ukážem ho Ronovi a Hermione.

“Je krásny,” zašepká ohromene Hermiona.

V tom sa maličký zavrtí a otvorí svoje očka.

“Má krásne veľké zelené oči,” usmeje sa Ron.

“Stále sme priatelia?” spýtam sa.

Až príliš dlho som ich nevidel.

“Iste. Ale daj si pozor na Ginny. Nehorázne žiarli a za každú cenu ťa chce dostať,” zamračí sa Ron.

“To nebude problém. Pri večery, keď sa o Harrym dozvedela, že ma dieťa, tak sa povesila na Deana,” povzdychne si Hermiona.

“Chudák,” pokrúti hlavou Frederik.

Ešte chvíľu sa rozprávame, keď na hodinkách, ktoré som sem dnes, vlastne včera dal, odbije jedenásta hodina.

“Mali by ste ísť do postelí. Zajtra máte hodinu aj so mnou a žiadne úľavy nečakajte,” usmejem sa na nich prísne.

“Veď hej. Inak videli ste ako sa tváril Malfoy, keď ťa uvidel? To bol pohľad pre bohov,” smeje sa Ron.

“Hej. Vyzeral ako vyoraná myš. Teraz sa ti už posmievať nemôže. Som zvedavá aký bude zajtra na vyučovaní,” usmeje sa Hermiona.

Nakoniec ich odprevadím až do klubovne Chrabromilu. Maličkého stále držím v náručí, takže keď cestou stretávame nejakých študentov, tak sa chodbou ozíva šepot. So Zakladateľmi sa rozlúčime na schodisku. Oni idú do svojich obrazov a my pokračujeme v ceste. V Chrabromile to žije ako vždy. Keď tam prídem, tak ma odtadiaľ nechcú pustiť, ale keď začne maličký plakať, tak sa hneď stiahnu. Na maličkého máme so Salom uložené kúzlo, že ak bude dlho plakať, tak sa za ním musíme dostaviť. A teraz sa mi ho nedarí upokojiť, pretože ho vystrašili, takže nie je div, keď sa onedlho Sal objaví vo dverách do klubovne. Nepoznať ho, tak z neho ide väčší strach ako zo Snapea. Keď maličký zacíti mágiu svojho druhého otca, tak sa konečne upokojí.

“Harry, mali by sme ísť. Oni sa potrebujú vyspať,” pokynie hlavou k východu.

Rozlúčim sa s Hermionou a Ronom a odídem so Salom k nám. Drží ma okolo pásu a keď cestou stretneme nejakých študentov, tak ich len pošleme spať. Nikdy sme nedávali tresty. Nechali sme žiakov nech pokojne v noci behajú po chodbe. Následky si však niesli sami. Čoskoro zistili, že ponocovať nie je dobré, hlavne keď je na druhý deň škola. Na vyučovaní nebudú mať žiadne úľavy. Práve naopak. Dáme im ešte viac roboty namiesto trestu a hneď si rozmyslia v noci nespať. Funguje to lepšie než tresty od Snapea.

“Je vyriešené všetko?” spýtam sa v izbe, keď ideme spať.

“Áno. Kentaurie mláďatá prídu zajtra na vyučovanie. Zvolili si predmety, ktoré chcú navštevovať. Zajtra máš poslednú hodinu s nimi a ostatnými prvákmi. Bude to tak ako za starých čias. Hrad sa uzdravuje a Zakázaný les už nebude nebezpečný,” usmeje sa nežne.

Maličkého, keď je nakŕmeny uložím do postieľky a ja sa pritúlim k Salovi. Za chvíľu počujem ako malinký spinká.

“Milujem ťa,” zašeptám.

“Aj ja ťa Milujem mačiatko,” pobozká ma do vlasov a na krk.

O chvíľu už spíme.

Epilóg

              Vyučovanie prebiehalo v naprostom poriadku. Šiestaci robili trošku problém, ale keď sa ma Nevil spýtal na animágov, tak už išlo všetko lepšie. Hneď som im ukázal moju podobu leva a povedal som im, že to nie je moja jediná podoba, ale že ostatné im neukážem. Vtedy tam prišiel aj Rick ako duch, ale vo svojej hadej podobe. To bol ďalší poprask. A k tomu tam prišiel Frederik a ukázal na veľkého čierneho leva, ktorý ležal na skale pri jazere so slovami:

“Viete kto to je?”

“Ako to máme vedieť?” uškrnie sa Seamus.

“To je náš milý Salazar,” zasmeje sa Rick a obaja odplachtia preč.

Chceli sa stať animágmi. Všetci šiestaci! A keď sa to celé roznieslo po škole, tak za mnou prišli pri obede aj ostatní žiaci. Nakoniec sme sa so Salom dohodli, že založíme klub Animágie, kde budeme vedúci ja, Rick, Sal, Row, Sírius a Mecgonagalová. Ten klub bol ale iba pre piaty, šiesty a siedmy rok. Ostatní si musia počkať. Škola sa úplne zmenila. Každý sviatok sa konali plesy, zvieratá tu behali voľne, neexistovali takmer žiadne pravidlá, skrátka to bolo rovnaké ako pred tisíc rokmi. Môj syn rástol a bol našou radosťou. O rok neskôr som porodil ďalšieho chlapca. Stále mi príde zvláštne, že som o rok starší ako moji priatelia, ale už mi to nevadí. Bradavice sú mojím domovom. Aj po niekoľkých rokoch, keď už moji synovia chodia do Bradavic ako do školy, aj tak stále žijem šťastný život a so Salom som opäť tehotný. Chýbalo nám to, že sa nemáme o koho starať, keďže naši synovia už chodia do školy. Salazara milujem každým dňom viac a dúfam, že naša škola skončí v dedictve našej rodiny. Jeden z našich synov sa má stať riaditeľom a asi to bude náš druhorodený, pretože o ničom inom celé dni nerozpráva. Chceme, aby naša škola žila stále v harmónii a som rád, že aj keď tu už mi, naši synovia a tak ďalej, nebudeme, tak máme obrazy, ktoré vytvárame z generácie na generáciu a tým žijeme večne. Sme navždy z našou školou, aj keď sme dávno mŕtvy. A najlepšie na tom je, že sme stále spolu a dokazujeme si svoju lásku každým dňom………..Aj keď Row už asi lezieme na nervy………..A stále si uvedomujem, že nájsť zrkadlo Memories Luna, bolo to najlepšie, čo sa mi v živote stalo, pretože bez neho by som nespoznal Sala a nikdy by som nebol šťastný……. Tak zbohom. Idem dávať pozor na tých malých diablov………….

<3 … KONIEC … <3