XIV. Priečna ulica

XIV.

Charlie / Darien Arak

               Keď sa premiestnime letaxom na Priečnu ulicu, všetci sa za nami obzerajú. My sa však nemôžeme chovať tak ako keď máme svoje pravé podoby, tak sa chováme ako aristokrati. Je to celkom zábava. Harry, pardon, Sirael nás vedie ku Gringott banke. Už skôr sme sa dohodli, že nás tam budú čakať Malfoyovci. Prišli sme pred Gringott banku, kde sme videli čakať Luciusa s Dracom. Pomaly sme došli k ním. Jasné, že nás nespoznali.

Lucius

                 S Dracom sme už čakali pred bankou než sa tu ukážu tí Chrabromilčania.

“Kde sú tak dlho?” spýta sa Draco.

“Ešte majú päť minút,” odpoviem ticho.

Bol by zázrak keby prišli načas. Stojíme tam ešte tri minúty keď sa ozve Draco.

“Na Priečnej je nejaký rozruch.”

“Kedy TU rozruch nie je?” odfrknem.

“Poznáš tých piatich?” zamračí sa Draco.

Nasledujem jeho pohľad. Nejaký piati chalani idú naším smerom. Pozdvihnem obočie.

“Nie,” odpoviem.

Ešte viac ma prekvapí keď idú k nám.

“Ahoj Draco, Lucius,” pozdraví nás blondiak s úsmevom.

“Poznáme sa?” pozdvihnem obočie.

Ten blondín sa k nám nakloní a zašeptá.

“To sme my, Harry, Ron, Charlie a Fred s Georgeom. Tu nám hovorte Sirael, Christopher, Darien, Mark a Derek.”

Prekvapene sa na nich pozrieme. Potom len prikývnem. Do ruky mi podá nejaký pergamen.

“To ti posiela mama,” žmurkne na mňa.

Otvorím ho a začítam sa do “listu”.

/Lucius,

Hraj s nami túto hru.

Nesmú nás vidieť, teda, nesmú o nás vedieť Weasleyovci a členovia Rádu.

Ja sa volám Sirael Lemion a George s Ronom sa hrajú na mojich bratov Dereka a Christophera / Chrisa Lemiona. Sme akože Dracovi bratranci z tvojej strany. Keby niečo, tak máš sestru, ktorú tvoja rodina poprela lebo je moták a pred mesiacom zomrela na muklovskú chorobu. Náš otec zomrel pred pár rokmi pri nehode….

Charlie, teda Darien Arak, je náš bratranec s otcovej strany a Fred, teraz Mark Arak, je jeho brat.

Ich matka zomrela pri pôrode a ich otec zahynul pri leteckej nehode pár dní pred narodením Marka.

Táto hra musí vyjsť! Ale musíme sa vrátiť na ústredie skôr ako ostatní. Nikto nevie, že sme tu.

Parádna hra na Popolušku.

Harry /

               Dočítam a pozriem sa na svojich “synovcov”. Prikývnem a podám list Dracovi. Ten sa usmeje. List zhorí a my ideme do Gringott banky.

“Čo vaše trezory. Ak ich použijete, odhalia, kto ste,” spýta sa Draco.

“Pre tento prípad sme si zobrali trezor Salazara Slizolina. Je to náš predok a nikto nevie kto bol náš “otec”. Nikto nevraví, že nemohol byť jeho dedič tak isto ako jeho sestra, mama Marka s Darienom,” uškrnie sa Harry.

“Ty máš kľúč?” spýtam sa.

“Som jeho dedič. Áno mám kľúč,” prevráti oči.

“Čo je to tá Popoluška?” spýta sa ticho Draco cestou vo vozíku.

“Muklovská rozprávka. Potom ti ju poviem ak chceš, ale teraz na to nie je vhodná príležitosť,” zašeptá Sirael.

V banke ide všetko dobre. Z banky zamierime do Čarovného zverinca. Harry potrebuje nové zviera.

“Chris, Mark a Derek, vy si tiež vyberte nejaké zviera. Najlepšie dve. Teraz vás uvidia z jedným a v Bradaviciach z druhým. Nemôžeme riskovať, že sa prezradíme kvôli zvieratám. Zaplatím to,” zašepká im ticho Harry.

“To nemôžeme prijať,” pokrúti hlavou George.

“Ale môžete a tiež prijmete,” uškrnie sa Harry.

“Draco, ty nechceš nejaké?” spýta sa už v obchode.

“Keby nejaké chcel tak mu ho kúpim,” prevrátim oči.

“Tak si Draco niečo vyber. Bude to môj darček, ktorý si odo mňa nedostal na svoje narodeniny,” uškrnie sa.

Ten malý, mazaný škriatok. Zachytím Dracov pohľad. Povzdychnem si a prikývnem. Usmeje sa a za chvíľu je tentam. Čakám na nich pred obchodom spolu s Charliem a keď prídu môže ma klepnúť.

Draco

                   S úsmevom idem za Harrym a ostatnými. V obchode som bol pred prvým ročníkom, ale žiadne zo zvierat ma neoslovilo. Teraz sa tu zase prechádzam. A osloví ma jedno jediné. Prídem k veľkej klietke a otvorím ju. Na ruky si zoberiem malé vĺča. Má zlatú srsť a čierne oči. Je mi jasné, že je magické. Je nádherné.

“Ty budeš môj. Čo povieš?” poškrabem ho po hlave.

Radostne zavrtí chvostom. Vezmem ho a idem za ostatnými. Tí už čakajú aj zo svojimi zvieratami. Harry má okolo krku obtočenú kobru zlatej farby a okolo ruky čierne mláďa Anakondy. Mohol som si myslieť. Ron mal malé čierne mačiatko s veľkými modrými očami a čiernu sovu na ramene. George má pri nohách veľkého hnedého pantera a na ramene hnedého výra. Fred má tiež na ramene výra, ale bielej farby a na ruje zelenú jaštericu. Usmejem sa na nich.

“Tak si si vybral?” spýta sa Fred.

“Hm...magický vlk. Tieto stvorenia ma vždy fascinovali,” usmejem sa.

“Tak zaplatím a ideme,” uškrnie sa Harry.

“Otca porazí, keď uvidí náš malý zverinec,” zachichocem sa.

“No jasné,” zasmeje sa Harry.

“Prepáčte, ale čo je to za vajcia?” spýta sa predavača.

“To neviem. Niekto mi ich sem doniesol. Sú bez cenné. Ak chcete, tak si ich zoberte,” mávne rokov.

Zoberieme krabicu asi s dvadsiatimi vajcami. Možno ich je ešte viac. Keď zaplatí tak si ho pritiahnem k sebe a pobozkám na líce. Je menší ako ja tak sa musím zohnúť.

“Ďakujem, Sirael,” usmejem sa naňho.

Harry je celý červený ešte keď vyjdeme z obchodu a to nám nedá, aby sme sa nerozosmiali. Otec s Charliem na nás valia oči.

“Potom vám to vysvetlíme,” poviem.

Otec prikývne a zavolá troch našich škriatkov, ktorých pošle na ústredie zaniesť veci Harrymu a ostatným aešte jedného, ktorý odnesie veci mne. Samozrejme aj zvieratá. Jeden zo škriatkov sa vráti a krabicu vezme do Temného sídla s odkazom od Harryho, aby sa toho nikto nedotýkal. Zamierime rovno do Ollivanderového obchodu s prútikmi. Harry potrebuje nový, aj keď nebude už taký ako jeho prvý.

Harry / Sirael Lemion 

                   Keď prídeme k Ollivanderovi, tak si ťažko povzdychnem. Z mojim prútikom som toho veľa zažil. Pochybujem, že mi bude vyhovovať nejaký iný. Než vojdem, obzriem sa na Luciusa a ostatných.

“Nebude vám vadiť tu čakať možno pekne dlho?” spýtam sa pochybovačne.

“Robíš si srandu? Chceme vidieť aký prútik si ťa vyberie,” uškrnie sa Draco.

To som si mohol myslieť. Vojdem dnu a zvonček nad dverami oznámi môj príchod. Ostatní idú za mnou. Postavia sa pri okno a mne nechajú voľný priestor. Za chvíľu zozadu príde Ollivander.

“Dobrý deň. Aký máte problém s prútikom?” spýta sa.

“Ehm...no….ako si sa mi zlomil a následne zhorel,” odpoviem ticho.

“Hm….takže potrebujete nový. Tak sa do toho pustíme. U mňa si určite prútik vyberiete,” zažiaria mu oči a ide zobrať niekoľko prútikov.

“Aké mal jadro váš prútik?” pozrie sa na mňa.

“Pero z fénixa,” odpoviem.

“Hm...dobre. Tu sú prútiky s jadrom veľmi podobným vášmu bývalému prútiku. Čo tak tento. Javor, dvanásť palcov dlhý, jadro z pera ohnivého fénixa a vlasov jednorožca,” podá mi svetlo hnedý prútik.

Nič sa nestane. Pokrútim hlavou. Takto to ide ďalšiu hodinu. Zo začiatku sa nič nedialo, tak sa dosť nudili, ale onedlho mi v rukách prútiky začali “vybuchovať” tak malý menšiu rozcvičku. Po hodine a pol to začalo byť únavné aj pre mňa. Vyskúšal som už hádam celý obchod, všetky možné jadra, dreva a nič z toho.

“Páni, tie prútiky sú nejaké vyberavé,” povie podráždene Draco, keď odrazí ďalšiu kliatbu.

“To áno. Ako sa vlastne voláte. Ešte som vás tu nevidel,” zastaví sa na chvíľu Ollivander.

“Sirael, Sirael Lemion,” odpoviem.

“Hm….tak pán Lemion. Vy musíte byť mimoriadne silný kúzelník. Toto je posledný prútik v tomto obchode. Ešte sa mi nikdy nestalo, že by si u mňa niekto nevybral prútik. Zdá sa, že budete prvý,” podá mi takmer čierny prútik.

Keď ho chytím tak iba trochu zažiari a zhasne. Povzdychnem si.

“Vážne tu nemáte nejaký? Aspoň ešte jeden, ktorý som neskúšal,” poviem zúfalo.

Čo budem robiť bez prútika. Do Bradavic bez neho nemôžem.

“Nie som rád, že ste si u mňa nevybral prútik. To kazí moju reputáciu. Ale to nechceme. Možno by sa tu ešte jeden našiel. Ale tento prútik vám určite nepatrí,” pokrúti hlavou.

“Prečo by ho nemohol aspoň skúsiť?” spýta sa unavene Ron.

“Nehovorím, že ho nemôže skúsiť, ale musím vás varovať. Počkajte tu,” odíde niekam dozadu.

O chvíľku príde s čiernou vyrezávanou truhličkou ozdobenú rubínmi a jedným smaragdom v tvare jednorožca na vrchu. Postaví ju predo mňa.

“Tento prútik naša rodina stráži už vyše stotisíc rokov. Jedine naša rodina vie príbeh tohto prútika. Hovorí sa, že je prekliaty. Preklial ho jeho výrobca, aby slúžil len pravému vládcovi. Nikto nevie kto to je, ale každý kto sa ho dotkol do týždňa zomrel v mučivých bolestiach. Nikdy z neho nevyšla ani jediná iskra,” povie do ticha.

“Aký je ten príbeh?” spýta sa Charlie.

“Pred stotisíc rokmi žili na zemi najvyššie postavený démoni spoločne s čarodejmi. Môjho predka v tej dobe zaučil do výroby prútikov práve jeden z démonov, ktorý vyrobil aj tento prútik. V tej dobe vyrábali prútiky len démoni. Niekedy si vzali do učenia nejakého čarodeja, ktorý to potom všetko učil svojich potomkov. Preto iba veľmi málo čarodejov dokáže vyrábať prútiky. Keď ten démon, bol to najvyšší démon, kráľ Podsvetia, vyrobil tento prútik, preklial ho, aby iba jeho pokrvný dedič, ktorý bude mať prijateľnú moc mohol ten prútik ovládať. Potom ho dal do úschovy k môjmu predkovi. Vyrobil ešte ďalšie tri prútiky, slabšie od tohto a tie začaroval, aby sa objavili u svojich právoplatných majiteľoch v ich piatom roku života. Tento prútik má jadro tvorené - prach z kopýt okrídleného jednorožca, jed zo zubov Baziliska, pierko zo zlatého Pegasa, slzy z bájneho čierneho fénixa, tiež zvaného ako fénix smrti, krv čierneho jednorožca, slzy pekelného koňa, zub pekelného vlka, vlas z Nagy a srdce griffina. A aby som nezabudol, je to Bonsajové drevo. Toto drevo nemá v sebe žiadnu mágiu, preto sa nepoužíva na výrobu prútikov a pri tom aj tak je tento prútik najmocnejší prútik na celom svete. Trúfate si ho aj tak otvoriť?” pozrie sa mi do oči.

Pozriem sa na truhličku a zamračím sa. Poď jednorožcom je vyrytí nejaký text. Prejdem po ňom prstom. Je v parselčine.

“Ten kto odvahy nemá málo,

v noci sssa mu ssssen mení v deň,

Ten čo múdrosssti má viac nežšš sssa zssdalo,

nessstojí na miessste ako drevený kmeň,

Ten čo zssa priateľsssstvo by žšivot dal,

sssmrti do cesssty sssa possstaví čelom,

Ten čo ako prefíkaný had žšivot mal,

je dedičom mojim dušššou aj telom.”

Dočítam a ani si neuvedomím, že som to čítal nahlas. Rubíny a smaragd na truhličke sa rozžiaria.

“Čo to bolo? Prečo si syčal na tú truhličku?” spýta sa nechápavo Fred.

“Na tej Truhličke je text po Parselansky. Mám pocit, že opisuje Bradavice,” zašeptám.

“Čože? Ako by mohol? Vtedy ešte ani zakladatelia nežili,” vykríkne Draco.

“Mal túto truhličku v rukách Salazar Slizolin?” spýtam sa Ollivandera, ktorý si ma zaujato prezerá.

“Nie. Nikdy u mňa nevidel iný prútik ako tie, ktoré ste videli vy do teraz. Máte tu odvahu to otvoriť?” spýta sa znova.

Ten čo odvahy nemá malo…..

“Áno….”