XIII. Hra

XIII.

Ron

                 V sieni si sadneme za dlhý stôl a čakáme. Každý premýšľame nad tým čo sme videli. Harry miluje Temného pána. Áno. Po včerajšku sa mu ani nedivím. Nebol vôbec taký ako ho všetci vidia. Ako ho popisuje Brumbál. Pousmejem sa. Pozriem sa na bratov. Áno. Dospeli k rovnakému názoru.

“Vyzerali spolu pekne, nie?” spýta sa Charlie.

“Máš pravdu. Harry je tak roztomilý a k Tomovi sa úžasne hodí,” prikývne George.

Dvere sa otvoria a my sa tam otočíme. Počítame s tým, že už prišli Harry s Tomom, ale prepočítali sme sa. Namiesto Harryho sa vo dverách objaví Lucius a Draco Malfoy a s nimi aj Severus Snape. Hneď ako vojdú do siene všetci vytiahnu prútiky. My sa postavíme, teda až na Charlieho, a napodobíme ich.

“Čo tu robíte? Ako ste sa sem dostali?” zavrčí Lucius.

“Ja neviem. Čo tu robíme?” pozriem sa na bratov.

“Určite sme prišli zabiť Voldemorta,” začne George.

“No a preto tu teraz v pokoji sedíme,”

“Lebo čakáme, než sa Sem uráči prísť…”

“…..a dať si s nami otrávene raňajky,” zakončí Fred.

“Čo?” pozerajú sa na nás šokovane.

“Čo by sme tu akože mali robiť? Čakáme na Harryho a Toma než sa konečne uráčia vyliezť z postele,” schovám prútik a moji bratia ma napodobnia.

Sadnem si späť za stôl, kde sedí Charlie a pobavene nás pozoruje spoza svojej šálky rannej kávy. Vezmem svoj pohár s tekvicovou šťavou a napijem sa. Malfoyovci a Snape ešte stále stoja zarazene pri dverách.

“Tom? Odkedy mu tykáte?” uškrnie sa Draco a sadnú si o pár stolíc ďalej.

“Od včerajšieho rána, keď sme sem s Harrym priniesli Dragonisa. Na ústredí Rádu nie je toľko miesta pre draka, tak ho sem Harry premiestnil. Išli sme s ním,” pokrčí ramenami Charlie.

“Harry vám to povedal? Keď sme spolu hovorili naposledy, povedal, že na vás musí zapracovať,” povedal Snape.

“Nič nám nehovoril. My sme váš rozhovor na ústredí počuli. Potom sme si už iba vypočuli celý príbeh. O ňom a jeho bratoch. A celej jeho rodine,” uškrnie sa Fred.

“Takže si myslíte, že má bratov?” pozdvihne obočie Draco.

“Nemyslíme, vieme,” pozriem sa naňho.

“Ako si môžete byť tak istý?” pozdvihne obočie Lucius.

“Pretože sa nečujne zjavil uprostred našej izby na ústredí. Vážne nechápem ako sa dostal cez všetky ochrany a ešte k tomu sa premiestňuje vzduchom,” zamračí sa Charlie.

“Okolo Harryho je ešte veľa záhad,” započujem Snapea.

“Inak, Snape. Tvoja pozícia špeha je ohrozená. Preto budem v Ráde a v Bradaviciach špehovať ja. Medzi študentmi bude špehovať Harry,” odpije si kávy, Charlie.

“Takže ste na našej strane?” spýta sa Draco.

“Nie. Sme na Harryho strane. Vás stále ešte nepoznáme tak dobre, aby sa dalo hovoriť o vašej strane,” uškrniem sa.

V tom sa otvoria dvere a dnu vojde Harry, ktorý sa za ruku drží s Tomom. Pozdvihnem obočie a pozriem sa na Slizolinčanov. Tí pozerajú úplne v šoku.

“Ehm….nerušíme vás pri niečom?” spýta sa Harry.

“Nie. Čaká sa len na vás,” usmeje sa Fred.

“Aha. Vy traja ste v poriadku?” spýta sa pre zmenu Slizolinčanov.

“T..to….. Tom, vy spolu….” neverili by ste aké zábavné je sledovať koktajúceho Malfoya.

Hlavne keď je to Lucius. V duchu sa rozosmejem.

“Áno. Harry a ja….” začne Tom.

“Sme snúbenci,” skočí mu do reči Harry.

Prekvapene sa na nich pozrieme. A Tom sa zase prekvapene pozerá na Harryho. Ten sa naňho usmeje a Tomovi zaiskrí v očiach. Mám pocit, že mu Harry práve urobil neskonalú radosť.

“Je čas na raňajky, tak sa už nevybavujte,” tleskne rukami Harry a stôl sa prestrie.

Podobne ako v Bradaviciach. Prekvapene sa naňho pozriem.

“Čo? Keď sledujete Brumbála veľa vecí sa dá naučiť. Toto ma vždy bavilo,” uškrnie sa Harry a my naňho stále vyjavene pozeráme.

“Ty si stále nejaké prekvapenie. Len toto už nerob. Je to desivé. Dosť, že to musím zažívať každý rok v Bradaviciach,” otrasie sa Draco.

Pousmejem sa. Nakoniec to nebude možno také zlé.

Harry

                       Zasmejem sa. Dracovi to príde desivé. Viem čím ho strašiť na Halloween. Sadneme si s Tomom medzi nich. Stále ma prekvapuje, že si k ním Lucius, Draco a Severus vôbec sadli. A pri tom nechali voľných iba asi päť stoličiek. Pousmejem sa. Dnešný deň nevyzerá, že by bol zlý…

                     A mal som pravdu. Tento deň bol úžasný. Weasleyovci sa viac spriatelili s Malfoyovcami a Severusom. Dvojčatá vždy milovali elixíry a tak sa so Severusom mali o čom rozprávať. Severusa ich znalosti prekvapili. Navyše keď mu povedali, a tým potvrdili moje slová, že mali byť v Slizoline, tak skoro dostal mŕtvicu. A keď mu povedali, že od začiatku roka budú v Slizoline, no, škoda rečí. Ale poviem vám, smial som sa ešte ďalšie dve hodiny potom vždy keď som si na to spomenul. Večer som sa rozlúčil s Dragonisom a aj s Ronom, Fredom, Georgeom a Charliem som sa premiestnil pomocou náramku na dvor odkadiaľ sme odišli. Keď sme prišli, tak by sme dostali poriadne vynadané, ale Charlie sa nás zastal a tak sme iba schytali žiarlivé pohľady od Hermioni a Giny. Nevnímali sme ich a schovali sa v našej zväčšenej izbe. Zvyšok prázdnin prebehol v pohode. Tridsiateho išli ostatní do Priečnej ulica. Podľa nich sme tam my nepotrebovali a tak nás samých nechali na ústredí. Uškrniem sa.

“Čo tak si zahrať na Popolušku?” spýtam sa.

“Prečo Popolušku?” spýta sa Charlie.

“Čo to vlastne je?” spýta sa Ron zvedavo.

“Muklovská rozprávka. O dievčati, ktorému dobrá čarodejnica pomohla dostať sa na ples, ale domov sa musela vrátiť ešte pred polnocou, skôr ako jej macocha a dve nevlastné sestry,” odpoviem v skratke.

“A prečo práve Popoluška?” podiví sa George.

“My nejdeme na ples,” uškrnie sa Fred.

“Nie, ale pôjdeme v prestrojení a sem sa vrátime ešte pred ostatnými. Sľúbil som Dracovi s Luciusom, že sa k ním pridám a vy sa určite môžete pridať tiež,” usmejem sa.

“Fajn. Ale ako sa prestrojíme?” spýta sa Ron.

“S tým rád pomôžem,” otočím sa ku dverám.

Stojí tam nejaký bielo-vlasý chalan, s bledo-modrým melírom a žiarivým modrými očami, a opiera sa o rám dverí so založenými rukami na prsiach. Pozdvihnem obočie.

“Nebojte sa. Nehryziem. Som Abraxas Lemion-Slizolin, brat Eldoráda Lemion-Chrabromila. Ahoj bratranec. Tak poďte. Nie je na to celý deň,” uškrnie sa Abraxas.

“Tak fajn,” povzdychne si Charlie.

“Hurá…. No tak rýchlo,” zasmeje sa Ab.

Zasmejem sa a čakáme, čo vymyslí. Nechápem prečo majú rozdielne mená, ale pomyslím si, že je to démonská vec a nechám to tak. Nakoniec si ako prvého vezme do parády Freda. My sa posadíme na posteľ a sledujeme. Zamyslene si ho prezrie od hlavy dole a obíde ho okolo. Potom sa pozrie na Georgea.

“Hm….. Vás dvoch musím prerobiť, aby ste obaja vyzerali inak. Nesmiete sa tam ukázať ako dvojčatá. To by bolo veľmi podozrivé. Takže to urobíme takto. George, poď sem aj ty,” zavolá ho.

Keď sa postaví vedľa Freda, Ab začne mávať jednou rukou. Okolo jeho ruky sa objavia malé iskry a Fredove vlasy sa začnú meniť na čierne, oči na šedé a trochu vyrástol. George sa zmení na hnedovláska, vlasy mu narastú do polovice chrbta, rysy tváre sa zmenia na jemnejšie, takmer dievčenské aké mám ja a Ab, a trochu sa zmenší. Oči sa mu zmenia na tmavozelené. Prekvapene si ich prezriem.

“Páni. Vyzeráte úžasne,” uznanlivo prikývnem.

“Čo iné ste tiež čakali? Mágia démonov je hrozné silná. Toto bude trvať dlho. Je to lepšie ako váš Mnoholičný elixír. A aby som vám to ešte uľahčil, tak tu máte,” podá nám štyri prívesky.

Keď si ich Fred s Georgeom nasadia, tak jemne zažiaria.

“Zachovajú si vašu premenenú podobu. Keď ich teraz dáte dole, tak budete vyzerať ako pred premenou. Keď si ich nasadíte, tak sa zmeníte do tejto podoby,” vysvetlí nám.

“Tak poď. Teraz ty Charlie,” usmeje sa.

Charlie sa postaví, zatiaľ čo sa Fred s Georgeom posadia. Abraxas ho začne premieňať. Výška mu zostane. Vlasy sa zmenia na čierne s tmavomodrým melírom. Predĺžili sa mu po lopatky. Má pekné mužské rysy aj keď sa mu moc nezmenili od predchádzajúcich. Oči zmenili farbu zo svetlomodrej na tmavomodrú. Inak sa vôbec nezmenil. Jeho svalnatá postava mu zostala. Jedine jeho výraz a oči sú také chladné. Vôbec nevyzerá ako Charlie.

“Páni. Nemám slov,” otvorí ústa George.

“Podobne braček,” prikývne Fred.

Charlie si dá na krk prívesok v tvare modrej slzy, ktorú máme všetci.

“Tak a nakoniec ty,” zasvietia oči Abovi.

“OK,” poviem s povzdychom.

Postavím sa a čakám. Zavriem oči. Cítim ako sa mi moje, už skoro po zadok dlhé vlasy ešte viac predĺžia. Inak necítim žiadne zmeny. Otvorím oči a pozriem sa na ostatných. Potom sa pozriem do veľkého zrkadla. Zalapám po dychu.

“Páni. To som vážne ja?” spýtam sa prekvapene.

Moje vlasy mi teraz siahajú až pod zadok a majú žiarivo zlatú farbu. Oči a ani postava sa mi nezmenili. Ale jazva na mojom čele zmizla. Pousmejem sa. Stačí zmena vlasov a jazvy a už nevyzerám ako Harry Potter!!!! To je super! S úsmevom si nasadím na krk prívesok. Otočím sa a zistím, že Abraxas tam už nie je.

“Zrazu zmizol,” pokrčí ramenami Fred.

“Dobre. Myslím si, že môžeme ísť na nákupy,” uškrniem sa.

“To je jasné. Ale musíme byť doma skôr ako oni,” prikývne George.

“Aké mena si dáme?” spýta sa Charlie.

‘Ty použi priezvisko Lemion aj s Georgeom a Charliemu s Fredom daj priezvisko po našom ďalšom bratrancovi, Arak,’ ozve sa mi v hlave Herodes.

´Nebude to Abraxasovi s Eldorádom vadiť? A tiež nášmu ďalšiemu bratrancovi? Kto to vlastne je?´ spýtam sa.

´Nebude im to vadiť. Dovolili to. Musíte chrániť svoju identitu. Navyše tieto mena používať v Bradaviciach nebudú. Arak sa volá Kirian. Hovorí, že tam u vás cíti svoju spriaznenú dušu, ale nechápeme ako je možné, že je niekedy na dvoch miestach súčasne. To je nám všetkým záhadou. No nič. Už musím ísť a ty by si tiež mal ísť. Bude im divné čo tak dlho riešime. Nespomínaj im nič o Kirianovi. Uvidia sa v Bradaviciach. Nech majú tiež nejaké prekvapenie,´ zasmeje sa a už ho nepočujem.

Pousmejem sa.

“Ja budem Sirael Lemion. Požičiam si meno Aba s Elom. Ty George môžeš byť môj “brat” Derek Lemion. Čo povieš? A vy dvaja môžete byť bratia Arak. Ty Charlie Darien Arak a Fred Mark Arak. Čo poviete? Požičal som vám meno môjho ďalšieho bratranca,” usmejem sa.

“To beriem. Takže vyrážame, Sirael,” pousmeje sa Fred a už sme na ceste na Priečnu ulicu.

Zasmejem sa a vyrazíme ku krbu. Odmiestnime sa na Priečnu......