XIII. Čas prímeria

XIII.

Harry

               Pohodlne sa opriem o Richiho a v príjemnom tichu pijem čaj v prítomnosti mojej rodiny. Sírius a Rémus po dlhom vypočúvaní, či som v poriadku a čo sa vlastne stalo v Bradaviciach, mi konečne dali oddych a ja môžem spokojne venovať len svojim tichým úvahám a myšlienkam čo všetko sa stane keď už Voldemort nebude existovať. To ma zase privedie na myšlienku…… Skutočne Richimu nezáleží na svojom otcovi alebo si vybudoval len averziu kvôli tomu, že ho celý svoj život nepoznal? Bol by rád, keby mal svojho otca, aj keď by sa spoznali len nedávno a bol to Voldemort?..... Každé dieťa chce svojich rodičov mať pri sebe….. Viem ako bolo mne, keď som celý život strávil nenávidený svojim okolím. Bez rodiny a priateľov….. Pohladím si bruško. Škoda, že ho mám ešte stále také maličké.

“Si v poriadku šteňa?” spýta sa ma Rémus.

“Iste. Len premýšľam….. Richi?” pozriem sa na svojho manžela.

Pomocou našej väzby mu povolím prístup k svojej mysli. Richi sa zamračí, ale opatrne sa mi dostane do spomienok. Je to jednoduchší spôsob, ako mu tu vysvetľovať, čo by som chcel urobiť. Pomocou myšlienok mu ukážem všetko čo potrebujem aby vedel a aj dôvody, ktoré sú nevyvrátiteľné. Netuším po akej dlhej chvíli sa konečne dostane von z mojej mysle a vrátime sa do miestnosti s mojimi krstnými otcami.

“Prečo by si niečo také chcel urobiť?” spýta sa ma a nežne ma pobozká na pery.

“Lebo môžeme. Sme predsa Mágovia…. Vieš, že keby si chcel, tak to spolu dokážeme,” pritúlim sa knemu.

“Som Mág Snov a Ilúzií. Ja takú moc nemám a aj keby si mi chcel požičať svoju silu, tak to rozhodne nepripadá do úvahy! Ty sa rozhodne nemôžeš preťažovať. Navyše je to úplne jedno. Mám teba a svoju vlastnú rodinu. Nepotrebujem ho. Nikdy som ho nepotreboval,” pobozká ma Richi.

Smutne si povzdychnem. Nechápem prečo nechce pomôcť svojmu otcovi. Mohli sme ho vrátiť k zmyslom a pomôcť mu adaptovať sa do spoločnosti nie ako Voldemorta, ale ako Toma Riddlea, starého otca našich detí. Huh…. Tak čo už. Možno skutočne bude lepšie, keď sa vlkolaci a upíri oňho postarajú a už viac nebude môcť ubližovať.

“O čom to celé malo byť?” zamračene sa spýta Sírius.

“To si nevšímaj Sírius. To sú manželské starosti,” usmejem sa na Siriho.

“Ako inak,” pretočí Sírius oči.

Pousmejem sa a opretý o Richiho rameno zavriem oči…….

Časový posun…… Spln…..deň zničenia Temnej strany…. Tretia osoba

                   Voldemort sedel na svojom tróne vo veľkej miestnosti. Miestnosť bola v tejto chvíli prázdna a chladná…. No…. Chladná bola vždy, ale v tento večer bola oveľa chladnejšia…. Ale aký je dôvod? Vonku pred veľkým panstvom sa práve odohráva boj, v ktorom temná strana veľmi rýchlo prehráva. Vlkolaci a upíri nešetria nikoho. A prečo by aj mali? Všetci, ktorí sa rozhodli odísť od Voldemorta a opustili Temnú stranu, tak tí sú v bezpečí vo svojich sídlach s rodinami. Voldemort sedí sám v tejto miestnosti a vôbec sa neunúva pomôcť v tejto vojne svojej strane. Načo aj. Sám už veľmi dobre vie, že prehral. Vedel to už v ten deň, kedy nemohol zachytiť silu ani jedného svojho Viteálu. Bol smrteľný ako ktorýkoľvek z jeho smrtijedov. Dvere do sály boli vyrazené silou. Dnu vbehlo plno vlkolakov a aj niektorí z upírov.

“Toto je tvoj koniec Voldemort! Určite si počul, že Brumbál už viac nie je vodcom Svetlej strany a tým pádom nesmie byť ani žiadna Temná strana. Už viac nebudú žiadne boje a ani nikto z Vás nebude vládnuť tomuto svetu!” zasyčí na neho jeden z upírov.

“Ku komu patríte?” spýta sa Voldemort nezaujato.

Vie ze je koniec, ale ešte stále má nejaké schopnosti sa brániť. Prútikom, ktorý mu ako inak než nepatrí, mieri na skupinu upírov a vlkolakov, ktorí ho pomaly obkľúčili.

“K tretej strane,” usmeje sa kruto jeden upír a bez ľútosti a čakania zaútočia na teraz už bývalého Temného pána, Voldemorta.

V tú noc Voldemort, najobávanejší Temný pán všetkých čias, zomrel…..

Remus

                   Ráno po splne sa cítim veľmi dobre. Vlk vo mne mi už nerobí žiadne starosti a našťastie spojenie sa podarilo oveľa lepšie než som počítal. Z predchádzajúcej noci si pamätám všetko a nikdy som sa necítil šťastnejší. Aj môj vlk sa má oveľa lepšie….. Dnes veľmi skoro ráno sa ku mne pridala aj svorka Alfy, ktorý mi veľmi pomohol, začo som mu vďačný. Povedali mi, že Voldemort touto nocou zomrel. Všetkých smrtijedov, ktorí zradili Temnú stranu a pridali sa na tretiu stranu k Richardovi, Ministerstvo oslobodilo na základe dôkazov od Richarda. Sírius aj tak smrtijedom neveril a stále neverí. Mám s ním menšie problémy, ale keď sa upokojí, tak to s odstupom času snáď príjme….. Ako sa tak prechádzam chodbami sídla, tak natrafím až na Richarda, ktorý sa v knižnici pozerá von oknom na hustý les. Pousmejem sa a ticho vojdem do miestnosti.

“Trápi ťa, čo sa včera v noci stalo?” spýtam sa.

“Nie…. Voldemorta bolo potrebné zničiť. Neľutujem svoje rozhodnutie. Nemal som s ním spoločné nič okrem krvi….. Ty ľutuješ, že je preč?”

“Nie. Neľutujem, že má Harry konečne pokoj od všetkých proroctiev a hlavne tejto vojny….. Čo sa bude diať teraz?” spýtam sa.

“No….. Ráno, keď sa každému dostane do ruky Denný Prorok s informáciami, že Voldemort je mŕtvy a Brumbál, aj so svojimi komplicmi, je oficiálne odsúdený na bozk Dementora za všestranné zneužívanie Harryho….. myslím si, že celý kúzelnícky svet bude postavený hore nohami. V tom keď Minister vyhlási zrušenie zákonov o temných tvoroch, oslobodenie niektorých smrtijedov a predstaví mňa a Harryho ako iniciátorov tohto celého….. celý náš svet bude stále veľmi rozvrátený, ale časom si zvyknú na nové pravidlá a začnú brať tvorov a temných kúzelníkov ako sebe rovnocenných, no a Temný tvorovia a kúzelníci príjmu podmienky, ktoré sú im určené,” pokrčí ramenami.

Pozerám sa na neho s miernym úsmevom.

“Som ti vďačný za Temných tvorov. Konečne si budem môcť aj ja nájsť normálnu robotu. A s tým zvyškom s tebou súhlasím. Čarodejnícky svet si na nové okolnosti rýchlo zvykne…..Idem späť za Síriusom. Mal by si ísť za Harrym….” s povzdychom odídem z chladnej miestnosti.

Richard

                     Keď Rémus odíde z knižnice, tak sa nakoniec tiež odoberiem za Harrym. Keď prídem späť do našej komnaty, tak uvidím Harryho ešte stále pokojne spať zabaleného v perinách. Pousmejem sa nad tým nevinným a roztomilým obrazom. Opatrne, aby som ho nezobudil si ľahnem k nemu pod perinu a on sa ku mne hneď pritúli. S úsmevom ho pohladím po vlasoch a druhú ruku mu položím na ešte malé bruško. Je len na začiatku druhého mesiaca. Ešte si chvíľku počkáme než budeme mať pri sebe aj náš malý poklad. Som tak zabratý do svojich myšlienok, že si vôbec nevšimnem, že sa Harry prebral.

“Čože sa ti odohráva v tej tvojej hlavičke?” započujem tichý hlas.

“Zelenoočko. Dobré ráno. Len som premýšľal o našom maličkom,” pohladím ho po brušku.

“Veľmi sa naňho teším….” zívne.

“Ešte si unavený?” spýtam sa s miernym úsmevom.

“Trochu. Dnes v noci som nemohol dosť dobre spať. Celú noc som premýšľal nad tým, čo sa má stať,” povzdychne si.

Jemne ho pritisnem k sebe a hľadím ho po chrbte.

“Už je po všetkom. Denný prorok by nám mal čoskoro dať viac než jasné informácie. Ešte chvíľu spi. Je málo hodín,” pobozkám svojho anjela, ktorý sa s úsmevom opäť uloží k spánku.

Netrvá dlho než sa k nemu pridám v Ríši snov.

Harry

                Druhýkrát sa prebudím až keď je slnko dosť vysoko na nebi. Natiahnem sa na Richiho stranu postele, len aby som zistil, že som v posteli sám. Zamračím sa a otvorím oči. V izbe nikto nie je, ale z kúpeľne počujem zvuk sprchy. Pousmejem sa a pomaly vyjdem z postele a zamierim do kúpeľne. Nenápadne sa pridám k Richimu pod sprchou.

“Ahoj zelenoočko. Ako si spal?” pobozká ma Richi.

“Týchto pár hodín veľmi dobre. Koľko vlastne je? Nenapadlo ma pozrieť sa na hodiny,” zívnem a usmejem sa.

Richi ma nežne začne umývať, pri čom pár chvíľ zotrvá na mojom brušku, ktoré sa trošku začalo ukazovať.

“Asi desať. Tvoji krstný otcovia už určite netrpezlivo čakajú, než ťa uvidia. Nie je zvykom, aby sme boli v posteli tak dlho,” usmeje sa Richi.

“Možno by sa to zvykom stať malo,” zasmejem sa.

Zasmeje sa a opäť ma pobozká.

“Mali by sme ísť…. Tvoje dieťa je už hladné,” zasmejem sa a vyleziem zo sprchy.

Richi sa drží tesne za mnou.

                    Keď zídeme dole do jedálne, zistíme, že aj Rémus so Síriom ešte len začali raňajkovať, tak sa k nim pridáme. Počas našich neskorých raňajok priletia konečne aj dve sovy s Denným prorokom. Zvedavo si vezmem jedny noviny a pozriem sa na dnešné články. Hneď na titulnej strane je popísané všetko, čo nás zaujíma najviac........