XIII. Azkaban

XIII.

Rémus

                       Nikto už nič nekomentuje. Ostatní profesori na čele s Brumbálom vedia čo sa deje. Teda aspoň okrajovo. Sú si vedomí nášho vzťahu s Harrym a Ronom. Našťastie proti tomu nič nenamietajú a Brumbál má v očiach len tie svoje iskry. Nijak sa o nich nestaráme. Je na čase, aby si aj ostatní uvedomili náš vzťah. Práve keď si naložíme jedlo, dvere sa otvoria a dnu vpadne rozzúrený a úplne neupravený Ron. Šaty ma roztrhané a vo vlasoch má listy. Vyzerá akoby prešiel tornádom. Za ním vojde podobne ozdobený Alicorn, ktorý sa veľmi dobre zabáva.

“S tebou už nikdy neletím!! Neviem ako si mohol od prvého ročníka hrať Metlobal!!! Bohovia, veď nevieš ani pristáť na normálnej zemi!! Nabudúce pristaň radšej uprostred jazera a nie uprostred Zakázaného lesa!!!” otočí sa naňho Ron.

Absolútne nechápeme. Alicornovi sa rozžiari roh.

“Ale no tak….. Nič sa ti nestalo, tak čo vyšiluješ? To ja tu mám zlomené krídlo,” prejde s kľudom okolo Rona, ktorý je rozpálený do biela a zamieri k nám.

Pozrieme sa na seba. To nemôže byť Harry. Vzápätí nám tu mienku Ron vyvráti.

“Harry James Potter-Slizolin! Ja ťa pretrhnem ako hada!” skríkne.

Harry mu neodpovie o postaví sa pred riaditeľa. Až teraz si všimnem, že jedno krídlo vláči po zemi. Ron sa trochu upokojí a prejde k Severusovi. Dlho si pozerajú do očí než si ho Severus stiahne na kolená a pobozká ho. Ron mu bozk vášnivo opätuje. Pre nás aj po tých rokoch veľmi veľa znamenajú. Nevšímame si žiakov, ktorí na toto majú rôzne reakcie. Za tie roky si už mohli zvyknúť, že v Bradaviciach nie je jediný normálny rok. Svoju pozornosť presuniem späť na Harryho. Postavím sa a prejdem k Síriovi, ktorí je pri Harrym.

“Ahoj vĺča,” pohľadím ho medzi ušami.

“Rémus! Teraz rozhodne ako vĺča nevyzerá,” zamračí sa Sírius.

“Ja viem,” usmejem sa.

“Remi, Siri. Obaja ste mi chýbali,” ozve sa tíško.

“Ako sa máš? Čo maličké?” spýta sa ticho Sírius.

“Sme v poriadku. Len mám zlomené krídlo ako som spadol do lesa,” odfrkne si.

“Rád ťa opäť vidím chlapče, aj keď v inej podobe,” pousmeje sa riaditeľ.

“Aj ja vás riaditeľ. Nie je to trvalé. Zmením sa späť, keď sa mi obnoví magické jadro, aby chránilo moje dieťa. Malo by to byť do dvoch dní,” odpovie pokojne a pozrie sa na nás.

“Poppy ti ošetrí to krídlo,” usmeje sa Sírius a objíme Harryho.

“Poď. Pôjdeme na ošetrovňu,” usmejem sa a vezmem Síria okolo pása.

Už v tichosti sa rozídeme na ošetrovňu. Na ošetrovni Harryho ošetrí dosť prekvapená Poppy. Taktiež nám položí niekoľko otázok a tiež skontroluje oboch, Harryho aj Rona, ktorý za nami prišiel, kvôli tehotenstvu. Našťastie je všetko v poriadku a maličkí sa veľmi dobre vyvíjajú. Keď nás Poppy nechá samých, tak sa hneď vytvorí trochu napätá atmosféra. Skutočný rozhovor však príde až o tri dni neskôr, keď sa Harry vráti do svojej normálnej podoby a konečne ho môžeme držať v náručí.

“Ako to bude teraz? Myslím, stále chceš byť s nami?” spýta sa Sírius jedného večera.

Severus s Ronom majú vzťah rovnaký ako pred rokmi. U nich to nebol problém, ale pri nás furt vyšiluje Sírius.

“Isteže chcem byť s vami. Milujem vás, ste otcami môjho dieťaťa. Nikdy nebudem mať dôvod vás brať inak ako pred rokmi. Jednoducho ste pre mňa moji milovaní partneri a tak to vždy zostane…. To je to, čo ťa celé dni trápilo Sírius? Ubezpečujem ťa, že sa nemusíš ničoho obávať,” usmeje sa Harry sladko a pobozká Síriusa, ktorý sa konečne uvoľnil.

Aj mne konečne spadlo zo srdca veľké množstvo kameňov, keď tí dvaja konečne dospeli k nejakému riešeniu. Už som sa na svojich druhov nemohol takto pozerať. Iba sa trápili.

“Do týždňa sa obnovia ochrany okolo hradu a hrad si nás s Ronom zvolí za dedičov. Potom bude všetko lepšie. Poďme na večeru. Som hladný a maličky tiež,” usmeje sa Harry.

Prikývnem a postavím sa z gauča u nás v Komnatach. Sírius s Harrym sa tiež postavia a zamierime priamo do Veľkej siene. Konečne môžeme byť opäť spolu. Konečne mám pri sebe oboch mojich druhov.

Harry

                  Ideme na večeru, ale stále cítim že sa niečo stane. Niečo zlé. Držím sa blízko svojich druhov. Nemienim ich stratiť. Nie teraz, keď som sa konečne dostal domov. Prídeme do veľkej siene. Hneď sa zastavím vo dverách. Pred riaditeľom stojí minister a niekoľko bystrozorov. Severus stojí neďaleko nich a chráni Rona. Všetci žiaci sú ticho a nikto nič nechápe. Zamračím sa.

“Čo tu robíte minister?! V našej škole nemáte právo byť bez pozvania alebo ohlásenia sa dopredu!” spýtam sa hlasno.

Až teraz si ma všimne.

“Á…. Pán Potter. Som rád, že ste sa k nám pridali. Takže, keď sme tu všetci……. Pán Potter a Pán Weasly ste zatknutí pre podozrenie, že sa chystáte stať novými temnými pánmi…..” začne minister.

“To si snáď robíte srandu! Tu nemáte právo rozkazovať! Navyše si vyprosujem aby ma tu niekto osočoval z niečoho čo ste si vycucali bohvie odkiaľ!” skríknem naštvane.

“Ale ja som tu minister!....”

“A ja som dedič Salazara Slizolina a Roweny Bystrohlavovej!” zavrčím.

“.... A ešte som neskončil pán Potter!... Ehm…..” odkašle si ma minister….. “Takže…. Pán Snape ste odsúdený pre Dementorov bozk za podozrivé aktivity pre Toho-koho-meno-sa-nesmie-vysloviť….” uškrnie sa minister.

“To nemôžete! Je otcom môjho dieťaťa!” preruší ho naštvane Ron.

“...... A taktiež podľa nových informácií za zneužívanie maloletého. Pán Black ste zatknutý za porušenie zákona, keďže ste neregistrovaný zveromág a ako sa tak pozerám na pána Pottera, tak aj s pánom Lupinom ste zatknutí za zneužívanie maloletého rovnako ako Severus Snape,” uškrnie sa minister na moje menšie bruško, ktoré je pod jednoduchým tričkom vidno.

Zakryjem si ho a pritisnem sa k svojim druhom.

“Na toto nemáte právo!” skríkne Ron a po tvári mu tečú slzy.

“Ale mám! Vezmite ich!” skríkne minister.

“No tak Kornelius. Myslím si, že toto nebude potrebné,” postaví sa riaditeľ.

“Ale je Albus,” odpovie minister.

Chytím svojich druhov za ruky a premiestnim nás k Ronovi so Sevom.

“Musíme to urobiť teraz,” pozriem sa naňho so slzami v očiach.

Prikývne a chytí ma za ponúkané ruky. Hneď sa okolo nás objaví silný štít.

“Držte sa pri nás,” usmejem sa na našich partnerov.

Prikývnu. Pozriem sa Ronovi do očí.

/Nech je deň a či noc…../začne Ron ticho odriekať v jazyku gryfonov.

Dokážem mu porozumieť len keď sa navzájom držíme, rovnako ako on parselčine.

/Berieme na seba našu moc…./

/Prijmame dar, ktorý nám bol daný…../

/Dávame moc do ochrany……/

/Nech zákony má toto miesto znovu…. /

/Tak ako pred časom, tak aj dnes……/

/Hrad bude zas slávny a bude tu časť ciest viesť, tak ako pred tým, tak ako dnes…../

/Chráň nás mágia staroveká, nech sa pravda ukáže vždy a naši partneri budú súčasťou hry….. /

/Tak to bolo, tak to bude, chrániť svet náš rod bude a svet chrániť rod náš bude!/dokončíme spolu.

Mágia sa prepojí s nami a aj s hradom. Našim partnerom sa okolo zápästia objaví hrubý strieborný náramok, len Rémus má zlatý. Keď sa všetko upokojí, tak sa pritúlime k našim partnerom a pozriem sa na ministra. Ten zúri ako nejaký hurikán.

“Vezmite ich,” zavrčí na svojich poskokov.

Bystrozori sa k nám opatrne priblížili a tak aby nám neublížili nás vzali. Riaditeľ síce protestoval a nie len on, ale nebolo to nič platné.

“Nebojte sa. Nezostaneme dlho mimo školy. Ochrany nás zavolajú späť. Teraz keď sme sa na ne napojili, tak by padla bariéra nášho sveta. Nech nás dajú kamkoľvek, nezostaneme tam dlho,” pozriem sa na Riaditeľa.

Ten prikývne. Bystrozori nás vedú von z hradu. Dávajú pozor, aby neublížili mne alebo Ronovi. Vidieť na nich, že sú ešte šokovaní, pretože je zriedkavé, aby bol kúzelník tehotný a čo viac je to veľmi vzácne. Nemôžu nám ublížiť. Vytrhnem sa tomu jednému čo má vedie preč a prídem k svojim druhom. Potrebujem ich blízkosť. Rémus ma objíme okolo pásu a nechám sa ním viesť. Sírius ma chytí za ruku. Premiestnime sa. Netuším kam. Objavíme sa pred Azkabanskou bránou. Sírius mi silnejšie stisne ruku. Viem, že má zlé spomienky. Sám minister ide s nami a bystrozormi do ciel. Je to tu hrozné.

“Zavrite ich,” ukáže minister na tri cely.

Pozrieme sa na seba. Nemôžu nás rozdeliť! Našťastie tí Bystrozori majú aspoň kúska citu a zavrú nás do dvoch ciel namiesto troch. Mňa so Síriom a Remom a Rona so Sevom do cely vedľa nás.

“Dajte ich zvlášť!” skríkne minister.

“Nie. Keď ste ich už doviedli až sem za nič, tak ich dáme aspoň takto. Pán Potter a Pán Weasly sú tehotný a keďže o mužskom tehotenstve nevieme veľa, lebo je to veľmi vzácne, tak ich necháme v prítomnosti ich partnerov,” odpovie pokojne vedúci bystrozorov.

Minister naštvane odíde a ten Bystrozor sa na nás pozrie.

“Nedovolím sem ísť Dementorom aj keď si to minister želal. Dajte si pozor a keby ste niečo potrebovali, tak pošlite patrona. Nezostanete tu dlho,” usmeje sa a podá nám naše prútiky.

“Musel som ich zablokovať, ale patronus sa poslať dá.”

“Ďakujem,” zašepkám.

Prikývne a odíde.

“Super. Myslel som si, že sa sem už nevrátim,” povzdychne si Sírius a sadne si na starú veľkú posteľ.

“Nezostaneme tu dlho. Hneď ako nás hrad zavolá, tak sa naša mágia odblokuje a dokážeme sa premiestniť,” sadnem si pri neho.

“Možno nebudeme musieť čakať tak dlho….” podotkne Ron.

Pozriem sa ku dverám od cely kde pokojne ležia dve šelmy.

“Dobre sa vám tam leží?” spýtam sa sarkasticky.

Night sa pretiahne a pohodlne sa uloží. Zato Dreams vstane a prejde k mreži, do ktorej sa zahryzne a tá sa pod jeho slinami roztopí. Urobí to aj s ďalšími dvoma tyčami. Viem, že keď chce, tak sú jeho sliny kyselinou. Vyjdeme von.

“Myslím, že Night je príliš lenivý ti pomôcť,” uškrniem sa na Rona zatiaľ čo hľadím Dreamsa za ušami.

“Cs…...Night?” pozrie sa na svojho leva.

Ten sa unavene postaví a prejde k ich cele. Vystrčí svoje pazúry a rozreže tyče na cele. Netušil som, že to dokáže. Ron so Severusom sa k nám pridajú a naši Strážci nás prenesú pred hrad. Je hlboká noc a všetci už spia. Teda až na pár členov Rádu, ktorí sa stretli vo Veľkej sieni kvôli nášmu prípadu.

“Musíme ich odtiaľ dostať. Minister je totálny hlupák. Už sa pracuje na jeho zosadení z funkcie. Zajtra večer by mohli byť voľný, ak pôjde všetko podľa plánu,” hovorí Moody ostatným.

“To už nebude potrebné. Sme tu. Od dnešného dňa nás hrad chráni. Sme jeho súčasťou ako boli zakladatelia. Navyše hrad má svoje zákony a ministerstvo tu nemá žiadnu moc. Čo sa stane na území hradu, to tu aj zostane. Teraz keby ste dovolili sme unavený a pre naše deti toto napätie nie je zdravé. Marcus, ty by si tiež mal ísť do postele. Dobrú noc,” rozlúčime sa a odídeme do našich komnát bez toho aby sme sa pozastavovali pri ich šokovaných a nechápavych pohľadoch.

Práve teraz potrebujem horúcu kúpeľ a teplú posteľ pri mojich milovaných…….