XIII.

XIII.

Lucius

              Aza hľadáme už takmer pol hodinu a už začínam byť zúfalý. Teda nie, že by som pred tým zúfalý nebol. Kde je? Akurát chceme so Severusom a Tomom nájsť chlapcov, keď sa pred nami objaví Teov patrón.

“Rýchlo príďte do žalárov! Našli sme Azraela, ale je vo veľmi zlom stave.”

Vystraším sa. A nie som jediný. Aj Severus má strach a Tom je naštvaný. Rýchlo sa ponáhľame za patrónom, ktorý nás zavedie až pri starú učebňu. Počuť tu Azove vzlykanie a vo vzduchu je pach krvi. Opatrne otvorím staré dvere.

“Pán Malfoy,” osloví ma Teo.

Pozriem sa na svojho syna, ktorý je v šoku a drží plačúceho a krvácajúceho Azraela. Môj tvor zúri rovnako ako ja, ale dostanem sa k svojmu druhovi a začnem ho kontrolovať. Tom je zúrivý a Severus mi pomáha s Azraelom.

“Luc…..” vzlykne.

“Tíško láska, už som tu,” pohľadím ho po vlasoch.

“Naše mláďa…. NeNedokázal som ho ochrániť,” plače Az.

Neviem čo tým myslí, tak sa pozriem na Severusa, ktorý ho ošetruje, ale je biely ako stena a po tvári po tečú slzy.

“Severus?” chytím ho za ruku.

“Je mi to ľúto,” zašepká.

“Čo sa stalo?” príde k nám Tom.

“Niekto sa mu vaše dieťa snažil vyrezal z tela,” zavrie oči.

“Čože?!” môj tvor sa dostane na povrch a pevnejšie chytím svojho druha aj s Dracom, ktorí stále veľmi plačú.

“Moje dieťa…. Mo….. Moje mláďa!” zakričí zničene Az.

“Ja viem láska…. Zaplatia zato. Všetci….” zavrčím.

“Azrael…..” chytí ho za ruku Sev.

“Ja chcem svoje mláďa?!” plače Az a pevne sa ma drží.

“Tvoje dieťa je v poriadku, Az. Nepodarilo sa im ublížiť mu, aj keď sa o to snažili. Tvoja mágia ho chránila a chránila aj teba, aby ti strata krvi nevadila,” snaží sa ho upokojiť Severus.

Moc ho ale nevníma. Stále je v predstave, že stratil naše dieťa. Jeho mágia, ktorá bola podľa všetkého šokovaná náhlym útokom, sa prebudila a zmenila ho do podoby tvorov.

“Choďte preč!” pozriem sa na Toma, ktorý drží Severusa.

“Az je naše dieťa, teraz nás bude potrebovať,” zamračí sa Sev.

“Pokiaľ teraz neodídete, tak mu už nepomôžete. Keď sa teraz jeho tvor úplne premení, pôjde a zabije tých čo sa mu snažili zobrať naše mláďa. Ešte horšie je to v tom, že si stále myslí, že mu naše mláďa naozaj vzali. Musím ho upokojiť a vyliečiť jeho ranu na bruchu, aby o naše mláďa vážne neprišiel. Teraz choďte prosím. Draco tu s nami musí zostať, ak by sa jeho mágia vzdialila, tak by to bolo ešte horšie,” pozriem sa Tomovi do oči, ktorý neochotne prikývne ale vezme všetkých preč z tejto miestnosti.

Chytím Azraela na ruky a vezmem ho ku stolu, ktorý Draco premenil na posteľ. Opatrne ho položím do prikrývok a pobozkám ho. Jednu ruku mu položím na ranu na bruchu, ktorá sa pod mojou mágiou začne uzatvárať. Pozriem sa na Draca.

“Viem, že si toto nikdy nepotreboval vidieť, ale musíš teraz zostať tu. Nemôžem použiť žiadne kúzlo lebo by rušilo mágiu, ktorá drží pod kontrolou Aza a mláďa. Môžeš sa akurát otočiť. Viac urobiť teraz nemôžem,” pozriem sa na Draca, ktorý celý červený prikývne.

Upriamim svoju pozornosť na Azraela, ktorý sa trochu upokojil a nechá sa odo mňa liečiť. Začnem ho nežne bozkávať a pomaly mi začne vyzliekať košeľu. Vidím mu na očiach, že už príliš nevníma a úplne ho pohltil jeho tvor. Opatrne mu vyzlečiem zvyšky oblečenia, čo mu zostalo a nežne doňho vstúpim. Počujem jeho stonanie, ktoré má núti ísť ďalej.

“Viac…. Pr…..Prosím!” vzdychá plne ponorený do slastných pocitov.

Niekde na okraji spojenia cítim Dracove rozpaky,ale práve nemám čas sa o to starať. Cítim ako moja mágia lieči Azove rany a dodáva silu nášmu mláďaťu. Posledných pár krát prirazím do Azovho tela a vyvrcholím doňho. Mágia sa nám zase spojila a puto sa ešte viac upevnilo. Našťastie sa Az vydýcha a upokojí sa. Pokojne zavrie oči a padne do bezvedomia. Našťastie jeho tvor sa upokojil dosť na to, aby skryl svoje elfské prednosti. Zakryjem nás a pozriem sa na Draca, ktorý sedí na zemi otočený k nám chrbtom.

“Draco?” oslovím ho.

“Hm??” ozve sa a pozrie sa opatrne na nás.

“Poď sem,” ukážem na kraj postele.

Postaví sa a sadne si k nám. Túžobne sa pozerá na Aza, ale ako dieťa na svoju matku túžiace po objatí. Započujem stonanie od Aza, tak ho nežne pohladím.

“Luc,” otvorí oči.

“Som tu láska,” pousmejem sa.

“Je mi to ľúto,” schúli sa ku mne.

“Nič sa nestalo láska, všetko je v poriadku,” objímem ho.

“Stratil som naše mláďa,” opäť vzlykne.

“Naše mláďa je v poriadku. Nech už chcel ktokoľvek robiť čokoľvek, tak tvoja mágia chránila naše mláďa. Je v poriadku, tak ako ty. Len ťa bude musieť prezrieť Severus poriadne, aby sme vedeli aké následky by to mohlo mať,” upokojím Azovi, ktorý sa na mňa neveriaco, ale šťastne pozrie a potom sa s úsmevom chytí za bruško.

“Cítim ho. Je tam,” vydýchne spokojne.

“Ja viem láska,” pritiahnem si ho k sebe.

“Kde je Draco?” spýta sa zrazu.

Pozriem sa na okraj postele kde sedí Draco a mierne sa trasie. Az nasleduje môj pohľad.

“Dray,” osloví ho Az a pomôžem mu posadiť sa.

Draco sa naňho pozrie so slzami v očiach a pevne ho objíme.

“Mami,” zašepká Draco tíško, ale mňa to oslovenie ma zarazí.

Nestáva sa často, aby nevlastné deti tvorov, nazvali nosičov mamou, ale poteší ma to. Konečne budeme kompletná rodina.

“Už je dobre. Zaplatia za to,” pobozká ho Az do vlasov.

“Čo sa vlastne stalo?” spýtam sa.

Zaujímalo by ma ako sa tu ocitol keď mal byť so mnou v posteli.

Harry

            Pozriem sa na Luca so smútkom. Viem, že som ho mal zobudiť keď som odchádzal, ale oni ma oklamali a ja som mal strach o svoje mláďa.

“Za všetkym sú Grangerova s Longbottom. Oklamali ma a ja som ťa nechcel budiť. Strach o Draca mi nedovolil rozmýšľať…..” ponorím sa do vyprávania príbehu, čo sa mi stal.

Retrospektíva

               Zobudila ma sova, ktorá klopala na okno našej izby. Nechcem, aby zobudila Luca, tak jej idem otvoriť. Netuším kto môže posielať poštu tak neskoro v noci, ale spoznám Dracovu sovu. Dostanem strach, či sa mu niečo nestalo. Otvorím list, ktorý je písaní jeho písmom.

/Azrael,