XII. Už je koniec?

XII.

Harry

                  Šokovane sa posadím na stoličku. Mám brata? A je to upír. Sírius bol upír a nebol môj krstný otec! Ale ak som dobre pochopil, Rémus ma nepremenil! Ten vlkolačí vírus som mal v sebe a Rem iba zablokoval jeho vývin. Ale Nevillov elixír ten blok odblokoval! Usmejem sa. V hlave mi svieti ako červená lampička bunka šťastia. Mám brata! Nie som sám!

“Ehm….. Harry…. Tvoj úsmev nás desí,” upozorní ma Rem.

“Čo bolo v tom liste?” spýta sa Draco.

“Sírius nebol môj krstný otec,” uškrniem sa naňho.

“Čože? A kto?” spýta sa Sev.

“To je jedno, nie?” usmejem sa.

“Nie je…….” začne riaditeľ.

“Tak dosť! Nemienim sa tu s VAMI o TOM baviť!”

Postavím sa a odídem zo siene. Severus s ostatnými idú hneď za mnou, ale ja chcem byť sám. Vybehnem pred hrad a premenený bežím do lesa. Keď som ďalej od hradu a viem, že ma sem nikto nebude nasledovať, dokonca ani vlci, pretože cítia môj hnev, tak začnem viť na mesiac. Po hodine, kedy trochu vychladnem, zamierim do hradu. Idem priamo po pachu môjho druha až k riaditeľni. Za dverami sa zastavím a počúvam hovor vnútri.

“...... Ale to nie je možné. Rémus je vlkolak,” ozve sa zamračene riaditeľ.

Asi nie je rád, že mu niečo ušlo. A ani ja nie som rád, že určite našli ten list! Dokelu! Načo som myslel, keď som ho tam nechal?!

“No a? Sírius bol upír. Navyše bol krstným otcom jeho brata,” uškrnie sa kyslo Mecgonagalová.

Ešte som si nezvykol na nové okolnosti a oni to už riešia.

“Ale ako to, že mal brata?!” skríknu všetci ostatní v miestnosti.

Musím si zápchať uši. AU!

“Hej! Ja počujem!” zavrčím si pre seba.

“Od koho presne bol ten list?” spýta sa Mecgonagalová.

“Od jeho brata, Christophera Síriusa Potter-Vailianda, kráľa upírov….. Paradox čo?” zasmeje sa Draco.

“Takže on žije a je upír? Ako to, že nemá averziu voči vlkom?” spýta sa šokovane Rem.

To som sa pýtal aj ja!

“Koľko má jeho brat rokov?” spýta sa s úsmevom Brumbál.

“31. Júla mal sedemnásť,” uškrnie sa Severus, ktorému to očividne došlo.

Otvorím dvere a vojdem.

“Dobre sa vám hovorí o mne za mojim chrbtom?” spýtam sa chladne.

Severus sa hneď postaví, zatiaľ čo ostatní sebou trhnú. Pozriem sa mu do oči. Mám strach, že ma zavrhne. V očiach sa mi objavia slzy, ktoré má možnosť vidieť len on. Pousmeje sa a podá mi ruku. Usmejem sa a skočím mu okolo krku. Pobozkám ho a pozriem sa mu do oči. Viem, že to bude dobre. Teraz to už viem.

“Podľa tohto máme Voldemorta už na háku. Stačí iba zatiahnuť,” usmeje sa Draco.

“Áno. To sa už závratne blíži. Ďalšie stretnutie bude onedlho. Keď bude ďalšie stretnutie, budem to cítiť. Premiestnim sa za ním a zabijem ho. NIKTO nepôjde so mnou!” oznámim nekompromisne.

“Ale JA ťa tam nepustím!” zavrčí Sev.

“Láska, ja sa ťa nepýtam, ale oznamujem ti to,” pozriem sa na Seva.

“Aj ja ti to oznamujem!” objíme ma pevnejšie.

“Budem v poriadku,” sľúbim mu.

Hodnú chvíľu sa ešte rozprávame, hádame, až odbije polnoc a ja so Sevom odídeme do našich komnát, rovnako ako Rémus s Dracom do svojich. Dnešná noc bude ešte divoká. Je len večná škoda, že všetci vedia, že sme vlkolaci. Keď sme prišli do našich komnát, vypil som pohár nejakej vody, čo bola na stole vo fľaši a išiel si ľahnúť. Onedlho prišiel aj Severus.

                        Ráno, ak som si myslel, že noc bola divoká, tak som sa pekne pomýlil, pretože ráno bolo ešte divokejšie. Večná škoda, že musíme vstať. Bol by som v posteli celý deň. A už o pár hodín ľutujem, že som tam nezostal. Celý deň sa príšerne ťahá a ja som unavený. No nič. Musím začať vymýšľať plán. Na večeri, keď mám toho akurát tak dosť, ma vytočí Ron s Hermionou. Omylom som ich preklial. Nemajú ma dráždiť! Prejde týždeň - dva, mesiac od toho incidentu s mojim bratom a stále sa tu neukázal a ani sa nič nedeje. Už toho mám dosť, tak začnem konať sám. Práve keď na to pomyslím, tak zacítim, že Voldemort zvoláva schôdzu. No konečne. Už som si začínal myslieť, že zomrel bezo mňa…. Nevšímam si protestov od Severusa, Draca a Remusa. Jednoducho ich zavriem v izbe, odídem z izby, z hradu a premiestnim sa do sídla toho hada!

                        V sídle sa objavím rovno v kruhu smrtijedov pred jeho trónom. Uškrniem sa. Veľmi dobre načasované.

“Ach. Harry Potter! Konečne sa opäť stretávame!” zasmeje sa Voldemort.

Než stihnem odpovedať, tak sa rozrazia dvere a dnu vojde nejaký vysoký muž s dlhými červenými vlasmi a modrými očami. Je to môj pravý opak. Na reťazi za sebou ťahá toho idiota Greybacka. Ten predo mnou rovno padne na kolená.

“Kto si zase ty!?” skríkne naštvane Voldy.

“Christopher Sírius Potter-Vailiand, Kráľ upírov. Som Harryho brat a rovnako ako on, som tvoj nepriateľ,” uškrnie sa a na zem vysype všetky viteály, ktoré sú už zničené.

Voldemort dostane vážne veľký strach. Premením sa do podoby Kráľa vlkolakov a podvedome vydám rozkaz svojim vlkom, aby oslobodili Ministerstvo a zvyšok nášho sveta od tento smrtijedskej hávede. Pozriem sa na Chrisa, ktorý prikývne, že urobil to isté so svojimi upírmi. Usmejem sa.

“Čo tak jeden boj na život a na smrť? Len ty a ja. Nikto iný sa do toho nebude pliesť,” pozriem sa vážne na Voldemorta.

“Dobre,” odfrkne si.

Uškrniem sa. Vie, že môže stratiť všetko. Ale tiež môže všetko získať. Svojich smrtijedov poslal do boja, ktorý sa odohráva vo zvyšku nášho sveta a zostali sme tu len my štyria. Teda ja, môj brat, Greyback a Voldy. Boj sa začal. Nikto sa nám doňho neplietol. Len ja a on. Život a smrť. Kráľ a šialenec. Už mi dochádzali sily, keď som konečne vyslovil tie dve slová, ktoré zmenili všetky životy. Voldemort padol mŕtvy k zemi a ja som stratil vedomie.

Severus

                        Harry nás tu jednoducho zamkol a odišiel! Ako si to mohol dovoliť?!

“Vieš ako sa odtiaľto dostaneme?” zavrčím, keď žiadne kúzlo nefunguje.

“Ak počkáš ešte chvíľu, tak to ako vlci vyrazíme,” odpovie mi Draco.

“Čože?” nechápe Rémus.

“Ale láska. Zabudol si, že je dnes spln?” spýta sa sladko Draco.

“Ale nie. Dnes mal byť pri tebe Harry. Prvá premena pre teba bude ťažká,” objíme ho Rem.

“To zvládneme. Musíme sa dostať von a zapojiť sa do boja. Harry nás volá,” usmeje sa Draco.

O pár hodín sa obaja premenia a našťastie sa dokážu ovládať. Vyrazia dvere a konečne sa dostaneme von. Nejak sa dostaneme do zápalu boja, ktorý sa rozvíril pred Bradavicami. Už keď sa blíži koniec a naša strana vyhráva, ma zasiahne nejaká kliatba a ja v bolestiach spadnem na zem. Onedlho stratím vedomie.

Christopher

                         Keď Harry padne na zem v bezvedomí, tak sa Greyback začne meniť na vlkolaka. Keď začne útočiť, nemám na výber a musím ho zabiť. Harryho vezmem do náruče a bežím s ním do Bradavic. Keď tam dorazím, tak je už po boji a tak ho zanesiem na ošetrovňu. Cestou sa po nás všetci pozerajú, hlavne po Harrym, ktorý je premenený v podobe kráľa. Na ošetrovni uvidím aj dvoch vlkov, ktorý sú vedľa postele, na ktorej leží čiernovlasý muž. Harryho položím na posteľ vedľa nich a keď ho uvidia, hneď sú aj pri ňom. V hnedom vlkovi spoznám Remusa a v bielom jeho druha. Asi Harryho priateľa. A ten čiernovlasý musí byť Harryho druh. Prejdem k jeho posteli a zamračím sa. Cítim, že umiera. Tie rany po čiernej mágii vylieči jedine upír. Bez toho, aby ma niekto zastavil ho premením na upíra. Je to jediné riešenie a Harry si bude musieť zvyknúť ak oňho nechce prísť. To isté platí preňho. Aj môj druh nie je upír a som s ním šťastný. Harry na tom bude rovnako. Keď ho premením, tak sa vyparím, aby ma nikto nedostal. Vrátim sa keď bude Harry hore. Nechám mu pod vankúšom list, keď sa nikto nedíva.

Harry

                        Zobudím sa keď vonku začne svitať. Hm…… krásne ráno. Voldemort je mŕtvy a my máme pokoj. Aspoň ja určite. Konečne sa môžem poriadne spoznať s bratom. Ale toto nevyzerá ako Voldemortové sídlo….

“Ach Harry. Už si sa zobudil?” započujem známy hlas.

Otočím hlavu na Draca, ktorý sa na mňa smutne usmieva.

“Čo sa stalo?” zamračím sa.

“Ehm….”

“Draco, nechaj ho odpočívať,” zastaví Draca Rem a so smutným úsmevom ho odvedie z ošetrovne.

Zamračene si ľahnem na bok a pousmejem sa na Seva. Pod vankúšom zacítim nejaký papier. Zoberiem ho a otvorím.

/Harry,

Je mi ľúto, ale musel som to urobiť, inak by zomrel.

Christopher./

Musel urobiť, čo? Otočím sa keď ma niekto chytí za rameno.

“Čo si urobil?” spýtam sa ho.

“Tvojho druha som musel premeniť na upíra. Ty si bol v bezvedomí a on by zomrel, keby som ho nepremenil. A rozhodne som nechcel, aby môj synovec vyrastal bez otca,” šokovane sa naňho pozerám.

On premenil Severusa? Ako to, že to necítim až tak výrazne a pri tom Sev leží pri mne? Vôbec z neho necítim upíra. Len svojho milovaného druha. No možno len trošku s inou vôňou. ..... Počkať…. Jeho synovec?!

“Čo myslíš tým synovcom?” spýtam sa priškrtene.

“Si tehotný. V piatom týždni. Nevedel si o tom, keď si išiel do sídla toho bastarda?” sadne si zamračene na moju posteľ.

“Nie…… Je v poriadku? Vedia o tom ostatní?” strachujem sa.

“Áno je v poriadku, nie nevedia o tom, ale mal by si sa porozprávať so svojím druhom. Už sa prebúdza a bude mať trochu strach. Budem tu. Bude to istejšie, keďže patrí k môjmu druhu,” pousmeje sa.

Prikývnem a opatrne sa posadím a následne postavím s postele. Prejdem k Sevovej posteli a chytím ho za ruku. Až teraz cítim jeho vôňu. Na ošetrovňu príde nejaký vlkolak s blond vlasmi, zelenými očami a s ročným dieťaťom na rukách, ktoré má ohnivé vlasy a zelené oči.

“Kráľ,” pokloní sa mierne.

“Áno?” spýtam sa prekvapene.

“Harry, toto je môj manžel Daren a náš ročný syn Keri. Je to hybrid upíra a vlka. Dokáže sa rovnako ako ty meniť na vlka a nepotrebuje toľko krvi ako upír. Nemaj strach, žeby si so svojím druhom nedokázal vyjsť. Tvoj prvorodený syn bude vlkolak, ale ak budeš chcieť ďalšie deti, tak budú hybridy,” usmeje sa a svojho manžela drží blízko pri sebe.

Usmejem sa. Zaujímavé informácie. Pohladím si bruško.

“Smiem si malého chytiť?” spýtam sa.

“Iste,” prikývne s úsmevom Daren.

“Tak poď maličký. Pôjdeš ku strýkovi,” usmeje sa na svojho syna a podá mi ho.

Opatrne so strachom si ho chytím na ruky. Malý si ma prezrie a zasmeje sa.

“Ahoj Keri,” pousmejem sa.