XII. SzB

XII.

Salazar

                    Z hradu sa premiestnim priamo do toho Temného sídla, ktoré som videl v Harryho spomienkach. Ochrany v tejto dobe sú príliš slabé. Každému kúzelníkovi, ktorý pozná starodávne kliatby sa cez toto podarí dostať. V Bradaviciach sa budú musieť žiaci začať učiť vážne iné zaklínadla. Tieto nové majú medzere. Odfrknem si a rozhodnem sa ísť jednou chodbou, v ktorej cítim najviac čiernej mágie. Podľa Harryho má Voldemort viteáli. Tie mu budú na nič, keď naňho použijem jedno pekné, v tejto dobe zrejme zabudnuté, zaklínadlo. Uškrniem sa. To zaklínadlo vytiahne dušu z tela a aj z hocičoho iného a spojí ju v jedno. Potom ju zatratí a už nikdy nebude mať možnosť sa znovu narodiť. Rozrazím dvere, za ktorými je tá mágia. Je tam pár postáv v čiernych plášťoch. Jeho poskoci. Ako inak. A na tróne sedí ON. Je mi až zle, keď si pomyslím, že sa vydával za môjho potomka. Otočia sa na mňa všetky postavy a namieria na mňa prútiky. Jedno mávnutie ruky a všetky ležia pri stene ďaleko od nich.

“Kto si?!” skríkne Voldemort.

Cs. Idiot.

“Aspoň by si mohol vedieť kto som, keď už máš tu drzosť, že sa vydávaš za môjho potomka!” zasyčím naštvane.

Zostanú sa na mňa pozerať ako na zjavenie.

“Ti tak verím, že si Salazar Slizolin,” odfrkne si s uškrnom Voldemort.

/Pokojne mi never, ale kvôli tomu som sem neprišiel. Odvolaj tie bábky. Toto bude boj len medzi nami dvoma,/vytiahnem prútik.

Ak najmocnejší Temný pán má tak chabé ochrany, tak to nebude problém ho poraziť.

“Choďte preč,” postaví sa Voldemort.

Smrťožrúti hneď vypadnú. Boj medzi nami sa začne….

Harry

             Je už neskoro v noci. So škriatkami som stihol upratať celú spoločenku a aj náš byt. Zajtra upraceme komnaty ostatných zakladateľov. Práve ležím na gauči a pozerám sa do plameňov ohňa. Hladím si svoje bruško a čakám na Sala. Akoby som mohol spať, keď neviem, či sa vráti? Mám strach. Zavriem oči, z ktorých mi tečú slzy. Myslím na nezmysli, aby som sa trochu upokojil. Napríklad ako to, že o mesiac som mal mať narodeniny. To znamená, že moje narodeniny sa presúvajú na koniec septembra. Pousmejem sa. To je paradox. V tom zacítim ostrú bolesť v brušku. Trhane sa nadýchnem. Cítim len tú bolesť. Vedľa mňa sa objaví zopár škriatkov a pomôžu mi prejsť do našej komnaty.

“Škriatkovia princovi pomôžu,” ozve sa jeden škriatok.

Od bolesti vykríknem skôr než stihnem poďakovať.

“Kúzlom musíme urobiť cisársky rez. Nebude to princovi vadiť?” spýta sa druhý.

“Nie, ale zachráňte moje dieťa,” vydýchnem.

Zacítim ako ma jeden škriatok kúzlom omámi a už len mierny tlak na brušku. Onedlho sa izbou roznesie detský plač. Opäť na brušku zacítim tlak, ako sa mi zaceluje rana. O chvíľu neskôr mi škriatkovia do náruče podajú môjho malého synčeka.

“Ako sa bude mladý princ volať?” spýta sa Winky, ktorá má v ruke nejaké papiere a podáva mi ich.

“Richard Harry Salazar Slizolin,” usmejem sa.

Richiho položím na posteľ vedľa mňa a vyplním tie papiere, ako zistím, tak je to rodný list. Potom papiere podám Winky, ktorá z nich urobí niekoľko kópií a jednu mi nechá. Poďakujem sa jej a nakŕmim svoje dieťatko. Narodilo sa síce skôr, ale vyzerá v poriadku. Aj podľa toho, čo povedali škriatkovia. Richi pekne papá a ja sa naňho smejem, keď započujem hluk zo spoločenky. Pozriem sa nádejne na dvere. Keď sa otvoria, tak dnu vojde Sal. Trochu pocuchaný, ale inak je v poriadku. Usmejem sa naňho.

“Si v poriadku, tak som sa o teba bál,” zašeptám unavene.

Prekvapene sa na mňa pozrie a prejde ku mne.

“Harry,” zašepká a sadne si ku mne.

Objíme ma a ja mu ukážem nášho syna.

“Je krásny. Ďakujem,” pobozká ma.

Usmejem sa naňho.

“Ty si v poriadku?” spýta sa a jemne ma položí do perín.

“Áno. Trochu ma bolí bruško, ale inak som v poriadku. Čo ty. Čo sa tam vlastne stalo?” spýtam sa a uvolním mu miesto vedľa mňa.

On vezme nášho syna, dá ho do kolísky vedľa mojej strany postele a ľahne si ku mne.

“Voldemort je mŕtvy. Nechápem ako môžu byť v tejto dobe tak slabé ochrany. Okrem Bradavic sú všetky ochrany postavené v tomto čase hrozne slabé. Budeme tu musieť zaviesť systém, ktorý tu vládol pred tisíc rokmi,” pobozká ma.

“Našťastie. Snáď už budeme môcť normálne žiť,” ľahnem si.

“Všimol som si, že si tu trochu upratoval. Nemal si sa namáhať. Ten šok z jazera a k tomu námaha pri upratovaní ti moc nepomohli. Vyspi sa. Zajtra nás čaká náročný deň. Prídu sem žiaci,” pobozká ma do vlasov a už spím.

Cez noc maličký niekoľkokrát plače, ale vždy vstane Sal. Najskôr som protestoval, ale keď som videl, že mu to nevadí, tak som ho nechal.

                  Ráno sa zobudím na chlad v posteli. Rýchlo otvorím oči a opatrne sa posadím. Nie je tu Sal a ani Richie. Privolam si župan, svoje dlhšie vlasy si zopnem gumičkou a odídem z izby do obývačky. Už od dverí započujem detský smiech a Sala, ako sa s malým rozpráva po Parselanský. Usmejem sa a prídem k ním.

“Dobré ráno, láska,” pobozkám ho.

“Dobré ráno mačiatko,” usmeje sa.

“Ahoj, cukrlátko,” pozdravím malého a chytím si ho na ruky.

“Práve sa najedol,” povie mi Sal.

Prikývnem. Aj s maličkým prídem k oknu a pozriem sa na breh jazera. Začarované okná sú skvelé. Sal príde ku mne a objíme ma.

“Poďme si ešte ľahnúť. Do večera času dosť,” usmeje sa Sal.

Prikývnem a odídem do spálne. Tam na ráme okna sedí moja sova, Hedviga.

“Hedviga, ahoj malá. Nevedel som, že tu budeš. Donesieš prosím ťa list Ronovi?” spýtam sa.

Zahúka na súhlas. Usmejem sa a rýchlo napíšem krátky vzkaz.

/Uvidíme sa večer.

PS: Voldemort je mŕtvy.

H. S./

Vzkaz priviažem Hedvige o nohu a odídem za Salom.

“Hrad sa zmenil. Je živší ako včera večer,” usmeje sa.

Prikývnem, že má pravdu a ľahnem si pri neho. Nášho syna si dám pri seba a Sal ma objíme okolo pásu.

Severus

               V noci ma začne páliť znamenie, ale keď sa naň pozriem, tak zistím, že zmizlo! Rýchlo idem za Brumbálom. Možno mu úplne neverím, ale toto musí vedieť. Keď to zistí, tak sa zamračí a hneď zvolá Fénixov Rád na námestí. Najmladší Weasly s Grangerovou sa zamračia, ale nepokúšajú sa dostať na stretnutie. Aj tak sa neskôr všetko dozvedia.

“Čo sa stalo?” spýta sa Black zívajuc.

“Temné znamenie mi zmizlo s ruky,” odpoviem chladne.

“Čože?! A čo to znamená?” spýta sa Molly Weasleyová.

V tom sa rozhorí krb a z neho vyjde Tonksová. No vyjde. To je pekne povedané. Skôr vyletí až pristane na nose.

“Čo sa deje?” pomôže jej na nohy Lupin.

“Niekto nám pred hodinou pred dvere Ministerstva hodil mŕtveho Voldemorta so vzkazom…” vyberie vzkaz a začne čítať.

/ 1. Nech sa Ministerstvo nestará do vecí Bradavic, ktoré má na starosti jedine riaditeľ, ktorého si škola zvolí, inak skončí rovnako ako tento podvodník!

2. Terajší riaditeľ skončil, vrátili sa pravý majitelia školy, na zajtrajšom zaraďovaní sa uvidíme.

3. Harry Potter už neexistuje, Rod Potterovcov skončil!

4. V Bradaviciach nastanú nové zmeny a bude to tam rovnaké ako pred tisíc rokmi! Dnešné ochrany a kúzla nestoja za nič! Ak si Voldemort s tými svojimi slabými kúzlami myslel, že je najmocnejší Temný pán, tak ja som praštený Chrabromilčan!!!!

S. S. /

“To je nejaký zlý vtip? Voldemort je mŕtvy? Kto ho zabil? Kto odvolal riaditeľa?” ozývajú sa otázky zo všetkých strán.

“Ticho! Všetko sa vyrieši zajtra! Teraz choďte spať. Hlavne tí čo sú učitelia!” ozve sa Brumbál a rozpustí stretnutie.

Ja, Black, Lupin a Mecgonagalová sa vrátime do Bradavic. Pred hradom sa zastavíme. Vyzerá inak. Je svetlejší a príde mi živší. Dokonca aj les akoby ožil. Ochrany sú silnejšie než pred nedávnom. Dokonca aj Brumbál, ktorý sa objaví za nami to potvrdí.

Ron

                 Ráno ma zobudí nejaká sova. Otvorím okno a zistím, že je to Hedviga. Hneď jej z nohy nadšene odviažem vzkaz. Keď si ho prečítam, tak vážne netuším, čo to má znamenať. Odídem dole a ukážem to mame a ostatným. Od nich sa zase dozvieme, že Voldemort je vážne mŕtvy a aj to, že Harry poter už neexistuje. Prečíta nám dokonca aj ten vzkaz, čo našli pri Voldemortovi. Čo má toto znamenať? Zamračene a zamyslene sa naraňajkujem a odídem sa prichystať na cestu do Bradavic. Kto ale mohol poslať Hedvigu? A prečo bolo na jednom liste napísané H. S. a na druhom S. S.?

Harry

                   Večer necháme Richiho v starostlivosti domácich škriatkov. Presnejšie ho nechám na starosti Winky a Dobbymu. Im dvom verím. Boli to aj oni, kto mi pomohol pri pôrode. Vypijem ešte jeden elixír proti bolesti a oblečiem si oblečenie, ktoré sa nosilo pred tisíc rokmi. Zvykol som si naň a máme ho tu veľa. Navyše je stále úžasné a možno ešte majestátnejšie než terajšie handry. Salazar sa išiel pozrieť do tajomnej. Povedal, že zranenie, ktoré zabilo Salshaja sa bude dať vyliečiť jednoduchým kúzlom a vďaka tomu, že naňho pred 1004 rokmi použil kliatbu na spomalenie životných funkcií pri zranení alebo smrti, bude žiť. Veľmi sa mi uľavilo. Dokonca aj oči mu vylieči jeden elixír, ktorý dostal od kentaurov. Povzdychnem si a rozlúčim sa s maličkým. Odídem do Veľkej siene. Už tam budú všetci a klobúk onedlho začne spievať svoju hymnu. Salazar príde onedlho. Mágia hradu ho zavolá, keď bude treba.