XII. Návrat

XII.

Carlisle

                 Domov z lovu sa vraciame o niečo skôr než sme plánovali, pretože Alice mala zvláštny pocit, aj keď nič nevidela. Možno jej ešte budeme ďakovať, pretože keď si zapnem telefón, nájdem si tam desať neprijatých hovorov. Zamračím sa keď zistím, že všetky sú od Ashgara.

"Stalo sa niečo Carlisle?" spýta sa Esme, čím upúta pozornosť zvyšku klanu.

"Neviem to isto, ale Ashgar by mi určite nevolal toľkokrát, keď vie, že sme na love a mám vypnutý telefón," vytočím jeho číslo.

Všetci nervózne čakajú, kedy sa ozve Ash.

"Carlisle?" ozve sa v telefóne.

"Ash, čo sa stalo?" spýtam sa.

"Kedy sa vrátite?" ignoruje ma Ash.

"Sme na ceste domov. Čo sa stalo?" zamračím sa, keď sa musím znova pýtať.

"Včera v noci niekto uniesol Harryho. Vlci prehľadávajú okolie, ale nechytili žiadnu stopu…." vysvetlí Ash.

"Hneď sme tam," zložím telefón, keď Jasper a Edward začnú vrčať a o chvíľu sú preč.

Rýchlo sa rozbehneme za nimi. Netuším, prečo vlci nedokážu zachytiť žiadny pach. To by nemalo byť možné. Všetci majú nejaký pach, ktorý by sa dal sledovať. Keď dorazíme do Forks, ani sa nezastavíme doma a rovno bežíme k Riddleovcom. Samozrejme Edward tam je dávno pred nami a Jasper dorazil chvíľu pred nami.

"Máte už niečo?" zamierim k Ashovi, ktorý ma hneď objíme.

"Ešte nie. Nevieme ako sa to mohlo stať. Draco bol s Harrym v izbe keď sa tam objavil neznámy muž," pokrúti smutne hlavou.

"Je Draco v poriadku?" chytí Asha za ramena Emmett.

Zamračím sa nad prudkosťou akou ho Emmett chytí. Ash dokonca sykne bolesťou.

"Pokoj Em. Draco je v pohode, iba trochu v šoku. Paul sa od neho nepohol odkedy sa to stalo. Sú u neho v izbe," upokojí Emmetta Ash.

Prekvapí ma s akou ľahkosťou s ním zaobchádza až sa nakoniec Emmett spamätá a bleskom zmizne.

"Ako môžeme pomôcť?" spýta sa Esme.

"Nie som si istý. Edward s Jasperom sú už v Harryho izbe a hľadajú akékoľvek stopy. Aj keď neviem, či sa im podarí niečo nájsť, keď sa to nepodarilo ani našim rodičom a vlkom. Všetci sa teraz snažia nájsť nejaký spôsob ako zistiť kde je Harry," povzdychne si Ash.

"Keby to aspoň nebolo také povedome," ozve sa od neďalekých dverí Asmodeus s knihou.

"Povedome? Myslíš tým, že už bol raz unesený?" spýta sa Rosalie.

"Áno. No snáď to nebude ďalších sedemnásť rokov," vojde do ďalšej miestnosti.

"Poďte si sadnúť do obývačky. Máme tam niekoľko kníh, ktoré treba preštudovať," chytí ma za ruku Ash.

Harry

                   Pred kamenným oblúkom sa zastavím a pozriem sa na Laonixa. Vyzerá zamyslene.

"Nad čím premýšľaš?" usmejem sa.

"Možno som ťa nemal uniesť uprostred noci. Ako teraz vysvetlíš tvoje záhadné zmiznutie a opätovné zjavenie sa."

"Predpokladám, že im nesmiem povedať čo som," povzdychnem si.

"Povedať im to môžeš, ale pre vlastnú bezpečnosť by si to mal udržať v tajnosti aspoň kým sa nenaučíš ovládať svoju moc."

"Chápem….. Nerád mám tajnosti pred tými, na ktorých mi záleží, ale chápem dôvody," zamračím sa.

"Mohli by sme to nahrať, že ťa nájdu v zlom stave niekde v rezervácii a budeš tvrdiť, že si svojmu únoscovi utiekol," pozrie sa na mňa.

"Ja im nechcem ublížiť," oplatím mu neistý pohľad.

"Príbeh nechám na tebe, ale budeš im musieť aspoň trochu zraniť city, inak ťa začnú podozrievať."

Chvíľu si to nechám prejsť hlavou, ale nakoniec musím uznať, že iné riešenie nevidím.

"Tak dobre. Chceš na mňa zaútočiť teraz alebo až v La Push?" pozriem sa na Laonixa neisto.

"Nebudem na teba útočiť. Začarujem ťa, aby sa ti objavili zranenia. Bude ťa to potom bolieť akoby si to naozaj prežil, ale tiež to rýchlo zmizne. Navyše skutočne nebudeš mať spomienky na útok," pretočí oči.

"Tak fajn," povzdychnem si súhlasne.

Ešte mi ukáže ako sa pracuje s portálom a keď mi to už ide, oboch nás presuniem na útes pri oceáne, ktorý sa nachádza na území svorky.

"Drž sa," objíme ma Laonix a keď mi položí ruku na čelo, omdliem.

Jacob

            S prázdnymi rukami sa v podobe vlka vrátim do Harryho domu. Zistím, že všetci, dokonca aj Cullenovci sú zahrabaný v knihách. Niektorí vlci unavene ležia v záhrade. Sam síce poslal na pomoc svoju svorku, ale sám sa pátrania po hybridovi odmietol zúčastniť. V lese ostal strážiť len Embry z mojej svorky a Sam ostal hliadkovať za svoju svorku. Všetko ma bolí, akoby ma niekto zbil, tak si ľahnem na studenú dlažbu neďaleko jednej kopy kníh, v ktorej sa hrabe Jas. Viem, že tiež nie je v pohode, keď je Harry nezvestní. Rovnako ako Edward.

"Čo keby si sa premenil a radšej nám pomohol hľadať," preruší moje myšlienky už spomínaný Edward.

'Daj mi pokoj. Robím čo môžem,' zavrčím na neho.

"Mohol by si urobiť viac, keby si sa pozrel do niektorých kníh," uškrnie sa.

Vycerím na neho zuby.

"Môžete prestať? Toto Harrymu nepomôže," okrikne nás Jasper.

Hneď prestanem. Má pravdu. Len si oddýchnem a pôjdem späť do lesa. Svoje myšlienky sa snažím zamknúť ako ma to posledný týždeň učil Severus, aby mi Edward neliezol do hlavy. Zavriem oči, keď do miestnosti vojde Rémus.

"Jake už si späť? Nie si hladný?" ponúkne mi.

Zdvihnem uši a otvorím oči. Nevedome začnem vrtieť chvostom. Kto by odmietol jedlo? Edward si pobavene odfrkne a Jas sa jemne zasmeje. Postavím sa, že prejdem do jedálne keď ma zastavia myšlienky od Embryho. Oči sa mi rozšíria a s vrčaním vyletím z dverí. Nevenujem pozornosť nechápavym pohľadom. Najvyššou rýchlosťou bežím k útesu. Keď sa tam dostanem uvidím Embryho ako sa vo vlčej podobe neisto skláňa nad Harryho nevedomím telom. Po celom tele má rôzne zranenia. Premením sa a nedbaje svojej nahoty sa k nemu skloním a chytím ho do náruče. Z tváre mu odhrniem pramene tmavých vlasov. Zastóna, ale oči neotvorí.

"Harry, počuješ ma?" hľadím ho po tvári, ktorú má tiež plnú škrabancov a zjavne má roztrhnutú peru.

"Jake?" zašepká.

"Som tu Harry. Už si v bezpečí. Vezmem ťa domov," položím ho späť na zem a postavím sa.

Pozriem sa na Embryho, ktorý už premenený stojí pri mne.

"Dáš mi ho na chrbát keď sa premením."

"Dobre," prikývne a zohne sa, aby Harryho chytil na ruky.

Rýchlo sa premením a čakám kým mi Embry dá môjho druha na chrbát. Keď cítim, že je pohodlne a pevne zaistený na mojom chrbte rozbehnem sa do Harryho domu s Embrym za chvostom. V záhrade už čakajú ostatní vlci a pri zadnom vchode čakajú všetci ostatní. Uvedomujem si, že vlci z mojej svorky vedia, čo sa deje, ale ostatní nemajú o ničom ani tušenie. Preto, keď nás Rémus zbadá, netrvá snáď ani desať sekúnd, než prebehne záhradu, ktorá podotýkam nie je práve malá, a stiahne opatrne Harryho z môjho chrbta do svojho náručia. Potom som nechcene odrezaný od Harryho, ktorého čarodejníci odnesú do jeho izby, kam máme vstup zakázaný kým ho Severus s Narcisou neskontrolujú. Jediné, čo ma drží na uzde je fakt, že ani Jasper s Edwardom nemajú prístup do danej miestnosti.