XII. Dobehnutí spravodlivosťou

XII.

Harry

                   Bezbranne ležím vo veľkej posteli a snažím sa dostať z reťazí. Už mi dávno došlo, že dotyčný musel užiť všehodžús. Ten by mal každú chvíľu vyprchať.

“Tak Harry….. Za chvíľku tu budem s tebou opäť ja a už nás nikdy nič nerozdelí. Čo povieš? Nie je to skvelé. Navyše budem taká milá, že ti dovolím ti nechať toho parchanta, ktorý v tebe rastie,” usmeje sa šialene osoba za tvárou Richiho.

Nie je to Richi!

“Kto si?” spýtam sa vyčerpane.

“Ale Harry…. Bolo nám súdené byť spolu!...... Ty vieš kto som,” zašepká mi poslednú vetu do ucha.

Oči sa mi rozšíria. Mohlo ma napadnúť, že táto mrcha bude niečo takéto skúšať!

“Ako môžeš Ginny? Vieš, že ťa nikdy nebudem milovať! Milujem len svojho manžela a toho prcka vo mne, ale rozhodne nie teba!” skríknem.

Ako mohla toto všetko urobiť?

“Ty si môj Harry!” skríkne Ginny.

Chcem jej odporovať, keď v tom sa otvoria dvere. Nádejne sa na ne pozriem, ale nádej zo mňa hneď vyprchá, keď medzi dvermi uvidím Brumbála. Ten mi tu už len schádzal. V tom sa aj Ginny začne meniť.

“No…. Využitie toho vlasu malo byť iné slečna Weasleyova, ale odpustím vám, pretože sa objavila nová cesta pomsty. Akoby sa vám páčilo mať Harry bez toho bastarda, ktorý v ňom rastie?” uškrnie sa kruto Brumbál.

Mne zamrzne krv v žilách. Snáď nechcú nič urobiť môjmu malému miláčikovi!

“Ospravedlňujem sa pán riaditeľ, ale potrebovala som niečo urobiť. Väčšina z toho vyšla…… A vazvážne by sa dalo zariadiť, aby sme sa zbavili nechceného nákladu?” spýta sa koketne Ginny.

Je mi z toho zle.

“Nepribližujte sa k môjmu brušku!” snažím sa na protest dostať z reťazov, ale nikto si ma ani len nevšíma!

“Presne to máme v pláne. Teraz ho musíme previesť na ošetrovňu. Poppy už zavolala špecialistu zo Svätého Munga, aby jej pomohol vybrať vírus, ktorý má náš milovaný Harry v sebe,” usmeje sa priateľsky Brumbál.

Mne zato prejde mráz po chrbte. To je zlé… Veľmi zlé… Chudák Poppy a ten človek zo Svätého Munga. Ani len netušia, čo vlastne spôsobujú. Po tvári mi stečie jediná osamelá slza. Ani nevnímam cestu na ošetrovňu. Ako toto môžu urobiť? Moje malé zlatíčko…..toto si nezaslúži! Veď nikomu nič neurobilo! Prečo nemôže žiť!!? Richi…. Pomôž nám…..

                 Na ošetrovni uvidím ustarostnenú Poppy a neznámeho lekúzelníka.

“Pokoj pán Potter. Čoskoro bude váš problém odstránený. Ten vírus vás už viac nebude obťažovanie,” usmeje sa na mňa zmierlivo Poppy.

“Prosím…. Ne… Nerobte to,” vzlyknem.

“Ten vírus musí ísť preč. Podľa toho, čo nám riaditeľ povedal, vás ten vírus zabíja. Nemusíte sa ničoho báť. Zariadim aby to bolo rýchle a bezbolestné,” usmeje sa upokojujúco liečiteľ.

Poppy mi do krku naleje nejaký elixír, ktorý mi otupí zmysly a nemôžem sa ani pohnúť. A o rozprávaní ani nehovorím! Nezostáva mi nič iné len ticho prelievať slzy pre svoje nenarodené dieťa…..

Richard

                O šiestej večer sa mi konečne ozve Minister. Zdá sa, že všetky dôkazy, ktoré mu poskytli škriatkovia z Gringottbanky sú viac než vážne. Navyše mi Severus poslal list, v ktorom sa uvádza, že Poppy Pomfreyova od neho pýtala elixír na otupenie zmyslov, že vraj mladý pán Potter má problém, kvôli ktorému kázal riaditeľ zavolať liečiteľa zo Svätého Munga! Hneď som o tom informoval Ministra a aj o tom AKÝ druh problému Harry má, a že rozhodne to nie je nič nebezpečné! Našťastie bol minister tak duchaplný, že nečakal a zvolal tím Aurorov, z ktorými sme okamžite odišli do Bradavic.

                    Keď sme sa letaxom dostali do kancelárie riaditeľa, aké bolo moje “prekvapenie” keď tam nikto nebol. Stopercentne už budú s Harrym na ošetrovni.

“Musíme ísť na ošetrovňu. Určite sú tam aj s Harrym a musíme zabrániť tomu, čo chcú urobiť ešte skôr, než sa aj Poppy a ten neznámy liečiteľ dostanú do oveľa väčších problémov než už sú,” poradím ministrovi.

“Samozrejme. Ideme a keby sa ktokoľvek proti vám niečo pokúšal urobiť, spacifikujte ho!” rozkáže svojim aurorom.

Následne sa všetci odoberieme na ošetrovňu. Cesta sa mi zdá ako večnosť. Keď prídeme pred zavreté dvere ošetrovne, tak je tam ticho ako v hrobe. Absolútne neváham a aj s Aurormi vtrhnem dnu. Je vidieť na šokovaných tvárach, že to absolútne nečakali.

“Albus Brumbál, ste zatknutý za pokus o vraždu, ublíženie na zdravý, zanedbanie svojich povinností ako magického strážcu, ohrozenie života viac než tristo detí každý rok, kradnutie peňazí z cudzích trezorov a mnoho ďalších zločinov. Vezmite ho!” rozkáže minister.

“Vy Ginevra Weasleyova ste zatknutá za nedobrovoľné podávanie elixírov, manipuláciu a pokus o vraždu!” pokynie opäť aurorom.

“Poppy a vy pán Frederick, nebudete obvinený z vašich zločinov, pretože sme pod názorom, že ste konali bez vlastného posúdenia. Autori vás ešte teraz dopravia ku Gringottom, ktorí zistia, kúzla, ktoré na vás bolí použité. Pokiaľ sa neodhalia žiadne elixíri a kúzla na vašej osobe, budete čeliť následkom,” vysvetlí minister a autori taktiež odvedú šokovaných zdravotníkov.

Ja som v tej dobe už pri omámenom Harrym, ktorý sa na mňa šťastne usmeje. Našťastie sme prišli včas. Pevne objímem svojho krehkého manžela, ktorý mi plače do ramena a celý sa trasie. Chytím ho na ruky a pomaly s ním odchádzam preč. Cestou sa zastavím pri ministrovi, ktorý tu zostal s poslednými dvomi Aurormi.

“Je v poriadku tak ako sa len dá. Má za sebou veľmi vypjatú situáciu, takže viac uvidím až doma. Chcel som sa vás spýtať, či by bolo možné, aby urobil svoje OVCE na ministerstve niekedy teraz keď sa dá do poriadku,” spýtam sa ministra.

“Iste. To nebude problém,” usmeje sa.

“Ďakujem,” prikývnem.

“Inak. Voldemort vám už nemusí robiť starosti. Zajtra počas splnu vám pomôžu tvorovia, ktorých ministerstvo tak veľmi odsudzuje. Poradím vám….. Zrušte zákony o temných tvoroch. Nehovorím, že všetky, iba tie utláčacie. Verte mi, že sa vám to v dobrom vráti. A nakoniec by som vám doporučil, aby ste na miesto riaditeľa Bradavic nominovali Severusa Snapea,” dodám.

“Ale veď to je smrtijed!” zľakne sa minister.

“Nie je. Je na mojej strane rovnako ako Lucius Malfoy a veľa ďalších obávaných takzvaných smrtijedov. Pošlem vám zoznam,” informujem ho a krbom sa z riaditeľne odletaxujem domov.

Zaskočeného ministra nechám stáť teraz v prázdnej riaditeľni. Ešte, že tak veľmi podporuje mocné rody. V salóniku kde vyjdem z krbu nás už čakajú Rémus so Síriusom. Harryho hneď položím na gauč a opatrne mu do úst nalejem elixír proti strnulosti, ktorý mi podal Rémus. Harry sa začne pomaly prebúdzať a pozrie sa na mňa s červenými očami od plaču.

“Richi,” zašepká.

“Som tu zelenoočko. Už ti nič nehrozí. Ani tebe, ani nášmu malému pokladu,” usmejem sa šťastne.

“Ďakujem, že si prišiel…… Čo toto ale malo byť za skurvený plán! Chcel si nás snáď zabiť?!” skríkne náhle naštvane.

Ach. Zabudol som na tehotenské nálady.

“Pokoj láska. Nič sa ti nemalo stať. Áno, priznávam, trochu sa mi to vymklo spod kontroly, ale obaja ste v poriadku!..... No tak….. Nehnevaj sa na mňa,” škemrám prosebne.

Ešte chvíľu sa tvári naštvane, ale o chvíľu sa smeje.

“Akoby som sa na teba mohol niekedy hnevať. Milujem ťa Richi. Už nikdy ma neopúšťaj,” pevne ma objíme.

Chvíľu ho držím v náručí, ale onedlho sa o mňa pohodlne oprie a pozrie sa na svojich krstných otcov.

“Remi. Vyzeráš zdravšie. Vôbec nie ako pred splnom. Ako sa máš?” spýta sa šťastne Harry.

“Oveľa lepšie, musím priznať….Čas s Alfou mi veľmi pomohol a už chápem svojho vlka. Cítim sa oveľa zdravšie a vlk je spokojnejší,” usmeje sa Rémus.

“Áno. Už sa pokúšame o dieťa!” skríkne Sírius šťastne.

“Sírius!” skríkne Rémus, zatiaľ čo ja sa smejem a Harry sa chichoce.

“Tak dúfam, že sa vám to čoskoro podarí,” usmeje sa Harry.

“Používajú elixíry, takže by som sa čudoval, keby Sírius neotehotnel,” zasmejem sa na červenajúcom sa Rémusovi a Síriusovom nevinnom pohľade.

Tí dvaja sú horší ako deti. Hlavne Sírius…..

Harry

                   Som neskutočne rád, že som už doma a dúfam, že na tento zážitok čoskoro zabudnem. Ako tak premýšľam, tak byť na tretej strane vojny je najlepšie riešenie. Tu nie sú boje ako na Temnej a Svetlej strane vojny. Tu vyhráva prefíkanosť, stratégia a veľké množstvo temných tvorov. Nikdy som nemohol mať väčšie šťastie, ako sa dostať na túto stranu vojny. Čo viac byť jedným z jej lídrov…

“Nad čím premýšľaš zelenoočko?” pobozká ma Richi do vlasov.

“Nad tým, aké som mal šťastie, že mám teba a naše dieťa na ceste k nám,” pohladím si bruško…..